Petrova rakovina krku
Objednal sa ku mne na konzultáciu Peter, muž vo veku šesťdesiat jedna rokov, ktorého viac ako rok sužovala rakovina krku. Prešiel všetkými dostupnými liečebnými procedúrami vrátane chemoterapie, ožarovania aj operácie, ktorá nedopadla podľa lekárskych očakávaní. Mal bolesti a ťažko hovoril. Mal problémy pri prehĺtaní jedla a pomaly strácal nadej aj silu na vyliečenie. Bol psychicky veľmi unavený, pretože týmto stavom trpel relatívne dlho.
Pán Peter bol prirodzene zvedavý, veľa čítal a hlavne si všetko, čo ho zaujímalo, poctivo zapisoval. Svoje životné poznatky zachovával vo viacerých denníkoch, ktoré nosil vždy pri sebe. Vedel a tiež mal zapísané presne svoje výsledky z laboratórnych vyšetrení, postup choroby z hľadiska medicíny, ale nerozumel príčine svojho ochorenia. O tom sa lekári pri rozhovore s ním príliš nezmieňovali aj cez jeho opakované dotazy. Mám podozrenie, že ju ani nepoznali a chorobu pána Petra vysvetľovali v modernom štýle nič nehovoriacej stresovej záťaži, ktorej vraj sme všetci vystavený.
Peter ma navštevoval niekoľko týždňov, pri ktorých prebiehali spoločné konzultácie, sedenia doplnené liečením rukami, dohodli sme si pravidelné energetické pôsobenie na diaľku, zmenil stravu podporujúcu endokrinný systém aj pečeň, počúval ma aj v každodenných svižných vychádzkach a cvičeniach v dýchaní. Najväčšej pozornosti sme venovali duševnej práci na sebe, ktorá vyžaduje veľké zmeny v pohľade na život, a tým odhaľuje možné príčiny vzniku choroby. Obidvaja sme robili, čo sme vedeli, ale vo výsledku žiadna veľká zmena k lepšiemu sa nestala.
Behom jedného rozhovoru mi z čista jasná oznámil, že sa už nemusí zbytočne trápiť úvahami, čo s ním bude, pretože k smrti mali vraj členovia jeho rodiny vo veku okolo šesťdesiat dva rokov genetickú dispozíciu! Spozornel som a ihneď som chcel vedieť dôvody jeho konštatovania. Dozvedel som sa, že podľa jemu známemu rodokmeňu rodiny, siahajúcemu až niekam do sedemnásteho storočia, väčšina mužov zomrela vo veku šesťdesiat dva rokov. V jeho rodine sa k tomu pristupovalo ako k faktu, s ktorým sa nedá nič robiť, po celé generácie. Oblial ma pot a zároveň zamrazilo pri pomyslení, že tých šesťdesiat dva rokov by mohol byť pre Petra obyčajný vsugerovaný program, ktorému často natoľko veríme, že sa pre nás stáva životným pravidlom dedeným po stáročia. Takýchto programov v sebe nosíme veľa a väčšinou si ich v návale životných okolností každého dňa neuvedomujeme. K odstráneniu stačí väčšinou prestať veriť alebo im prestať venovať pozornosť a prehodiť ich na niečo iného, čo zodpovedá nášmu životnému úmyslu.
Od tejto udalosti uplynulo štrnásť rokov a v tomto roku oslávi Peter sedemdesiate piate narodeniny v zdraví.
Úryvok z knihy ŽIVOT NA ŽIVO – Vladimír Kafka (liečiteľ zhubných ochorení)
Odporúčame
Začni písať komentár...
