Ako sa mám rozhodnúť?

Všetci sa v živote stretávame s rôznymi rozhodnutiami a s nimi aj veľa krát so spojeným strachom či pocitom neistoty. Bude rozhodnutie ktoré spravím, to najlepšie pre mňa, moje deti, či rodinu?

Na stretnutie prišla moja dobrá kamarátka Zuzka. „Musím zmeniť prácu, neznášam ju! Neznášam tie zbytočné hodinové meetingy, ktoré nemajú žiadny zmysel. Som unavená, vyčerpaná, ráno sa mi nechce vstávať do práce. Prečo som taká nahnevaná? Hľadám si novú prácu. Často sa mi v poslednej dobe sníva o smrti. Čo bude po nej? Cítim veľký strach a pocit neistoty.“

Dostali sme sa spolu do prenatálneho vývinu, do 4 mesiaca po oplodnení. Neviem čo sa stane, neviem čo ma čaká, cítim strach a veľkú neistotu, dám to, zvládnem to?

„Čo by si malo stať, aby si necítila pocit strachu či neistoty? Ako by si sa chcela cítiť?“ Pýtam sa Zuzky. „Chcela by som byť v prírode, na slniečku, pracovať vonku, sadiť kvietky... Nerobiť to, čo sa odo mňa očakáva. Chcela by som:

- sa napojiť na seba

- počúvať sa

- mať voľnú hlavu

- veriť si

- čokoľvek príde je to dobre

- vedome vedieť, že všetko bude fajn

Slzy mi už stekali po tvári. Hovorila mi z duše, presne to, čo som v danej chvíli potrebovala počuť. Jej energia, bola tak silná, presvedčivá a jasná, že keby stála na pódiu pred 100-ky ľuďmi, tak sa dotkne každého, kto by tam stál.

Prečo teda ten vnútorný boj, nazlostenosť, strach a pocit neistoty, čo bude keď...? Úsmev na tvári vystriedal strach. „Čo keď sa narodím a to, čo uvidím sa mi nebude páčiť? Predsa niet cesty späť!“

Často sa stretávame s otázkami, čo bude KEĎ zmením prácu, KEĎ opustím partnera, kúpim dom, vycestujem do zahraničia, urobím také či onaké rozhodnutie? Pocit strachu a neistoty je tak silný, že nám bráni urobiť krok do našej lepšej budúcnosti.

Poznávala som sa, túto dilemu som zažívala aj ja, keď som sa rozhodovala medzi prácou a podnikaním. Čo mám robiť? Mám si hľadať prácu, či rozbiehať podnikanie? Sedela som vonku na múriku a opakovala a opakovala si tú istú otázku. Čo mám robiť? Vonku bolo teplo, mala som krátky rukáv a sedela na svetri. Po nejakej chvíli zafúkal silný vietor, bez rozmýšľania som zobrala sveter a obliekla sa. Začala som sa usmievať. Ako keby mi niekto zašepkal do ucha: „Keď ti je zima dievčatko, tak sa obleč.“ Prišiel obrovský pocit úľavy. Pochopila som, že nemám riešiť čo bude KEĎ... Čokoľvek príde dobré alebo zlé, budem sa rozhodovať na základe momentálnej situácie podľa svojho POCITU. Človek nerozmýšľa, že keď mu je zima, či si má alebo nemá obliecť sveter. Urobí to automaticky. Nerieši otázky typu: mám si dať ten sveter teraz, či za hodinu, čo keď mi v ňom bude teplo, nie je príliš hrubý, tenký...?

Pokiaľ sa hneváme či bojujeme s okolím lebo nám momentálna situácia v ktorej sme nevyhovuje, AKCEPTUJME JU! Prijmime, že TOTO JE NAŠA CESTA. Akonáhle prijmeme seba, či situáciu v ktorej sme, vieme sa triezvo rozhodnúť, čo s tým urobíme ďalej. Myslíte si, že keď utečiete zo situácie, ktorá vám spôsobuje hnev alebo akúkoľvek negatívnu emóciu, že sa zmení k lepšiemu? Opäť príde podobná alebo veľa krát horšia situácia či už v podobe práce, partnera, či dieťaťa... ktorá nás bude učiť, tieto situácie zvládnuť, pochopiť a urobiť zmenu v našom vnútri.

CESTA je súčasťou nášho života, nech je akákoľvek, raz nás má posilniť, inokedy nás potešiť. Každá skúsenosť je pre nás dôležitá. Sme na ceste a každým jedným krôčikom, ktorý spravíme v SÚLADE S NAŠIM POCITOM aj keď v POCITE STRACHU alebo NEISTOTY, verme vo svoj dokonalý cieľ a plán. Uvedomme si svoju jedinečnosť, lebo v nej máme už od počiatku našu existenciu v rukách, obrovský potenciál na dosiahnutie nášho cieľa.

Sme jedineční a máme vždy možnosť dosiahnuť toho, čo chceme. Nechajme sa viesť svojimi pocitmi a vyhľadávajme veci, ktoré nás zaujímajú a robme činnosti, pri ktorých sa cítime dobre. Spomeňme si na svoje sny a postupne ich realizujme.

A čo je pre mňa na mojej ceste najťažšie? Veriť v seba a dôverovať vesmíru, že sa o mňa postará...