Všetci sa v živote stretávame s rôznymi rozhodnutiami a s nimi aj veľa krát so spojeným strachom či pocitom neistoty. Bude rozhodnutie ktoré spravím, to najlepšie pre mňa, moje deti, či rodinu?

Na stretnutie prišla moja dobrá kamarátka Zuzka. „Musím zmeniť prácu, neznášam ju! Neznášam tie zbytočné hodinové meetingy, ktoré nemajú žiadny zmysel. Som unavená, vyčerpaná, ráno sa mi nechce vstávať do práce. Prečo som taká nahnevaná? Hľadám si novú prácu. Často sa mi v poslednej dobe sníva o smrti. Čo bude po nej? Cítim veľký strach a pocit neistoty.“

Dostali sme sa spolu do prenatálneho vývinu, do 4 mesiaca po oplodnení. Neviem čo sa stane, neviem čo ma čaká, cítim strach a veľkú neistotu, dám to, zvládnem to?

„Čo by si malo stať, aby si necítila pocit strachu či neistoty? Ako by si sa chcela cítiť?“ Pýtam sa Zuzky. „Chcela by som byť v prírode, na slniečku, pracovať vonku, sadiť kvietky... Nerobiť to, čo sa odo mňa očakáva. Chcela by som:

- sa napojiť na seba

- počúvať sa

- mať voľnú hlavu

- veriť si

- čokoľvek príde je to dobre

- vedome vedieť, že všetko bude fajn

Slzy mi už stekali po tvári. Hovorila mi z duše, presne to, čo som v danej chvíli potrebovala počuť. Jej energia, bola tak silná, presvedčivá a jasná, že keby stála na pódiu pred 100-ky ľuďmi, tak sa dotkne každého, kto by tam stál.

Prečo teda ten vnútorný boj, nazlostenosť, strach a pocit neistoty, čo bude keď...? Úsmev na tvári vystriedal strach. „Čo keď sa narodím a to, čo uvidím sa mi nebude páčiť? Predsa niet cesty späť!“

Často sa stretávame s otázkami, čo bude KEĎ zmením prácu, KEĎ opustím partnera, kúpim dom, vycestujem do zahraničia, urobím také či onaké rozhodnutie? Pocit strachu a neistoty je tak silný, že nám bráni urobiť krok do našej lepšej budúcnosti.

Poznávala som sa, túto dilemu som zažívala aj ja, keď som sa rozhodovala medzi prácou a podnikaním. Čo mám robiť? Mám si hľadať prácu, či rozbiehať podnikanie? Sedela som vonku na múriku a opakovala a opakovala si tú istú otázku. Čo mám robiť? Vonku bolo teplo, mala som krátky rukáv a sedela na svetri. Po nejakej chvíli zafúkal silný vietor, bez rozmýšľania som zobrala sveter a obliekla sa. Začala som sa usmievať. Ako keby mi niekto zašepkal do ucha: „Keď ti je zima dievčatko, tak sa obleč.“ Prišiel obrovský pocit úľavy. Pochopila som, že nemám riešiť čo bude KEĎ... Čokoľvek príde dobré alebo zlé, budem sa rozhodovať na základe momentálnej situácie podľa svojho POCITU. Človek nerozmýšľa, že keď mu je zima, či si má alebo nemá obliecť sveter. Urobí to automaticky. Nerieši otázky typu: mám si dať ten sveter teraz, či za hodinu, čo keď mi v ňom bude teplo, nie je príliš hrubý, tenký...?

Pokiaľ sa hneváme či bojujeme s okolím lebo nám momentálna situácia v ktorej sme nevyhovuje, AKCEPTUJME JU! Prijmime, že TOTO JE NAŠA CESTA. Akonáhle prijmeme seba, či situáciu v ktorej sme, vieme sa triezvo rozhodnúť, čo s tým urobíme ďalej. Myslíte si, že keď utečiete zo situácie, ktorá vám spôsobuje hnev alebo akúkoľvek negatívnu emóciu, že sa zmení k lepšiemu? Opäť príde podobná alebo veľa krát horšia situácia či už v podobe práce, partnera, či dieťaťa... ktorá nás bude učiť, tieto situácie zvládnuť, pochopiť a urobiť zmenu v našom vnútri.

CESTA je súčasťou nášho života, nech je akákoľvek, raz nás má posilniť, inokedy nás potešiť. Každá skúsenosť je pre nás dôležitá. Sme na ceste a každým jedným krôčikom, ktorý spravíme v SÚLADE S NAŠIM POCITOM aj keď v POCITE STRACHU alebo NEISTOTY, verme vo svoj dokonalý cieľ a plán. Uvedomme si svoju jedinečnosť, lebo v nej máme už od počiatku našu existenciu v rukách, obrovský potenciál na dosiahnutie nášho cieľa.

Sme jedineční a máme vždy možnosť dosiahnuť toho, čo chceme. Nechajme sa viesť svojimi pocitmi a vyhľadávajme veci, ktoré nás zaujímajú a robme činnosti, pri ktorých sa cítime dobre. Spomeňme si na svoje sny a postupne ich realizujme.

A čo je pre mňa na mojej ceste najťažšie? Veriť v seba a dôverovať vesmíru, že sa o mňa postará...

     Objednal sa ku mne na konzultáciu Peter, muž vo veku šesťdesiat jedna rokov, ktorého viac ako rok sužovala rakovina krku. Prešiel všetkými dostupnými liečebnými procedúrami vrátane chemoterapie, ožarovania aj operácie, ktorá nedopadla podľa lekárskych očakávaní. Mal bolesti a ťažko hovoril. Mal problémy pri prehĺtaní jedla a pomaly strácal nadej aj silu na vyliečenie. Bol psychicky veľmi unavený, pretože týmto stavom trpel relatívne dlho.

     Pán Peter bol prirodzene zvedavý, veľa čítal a hlavne si všetko, čo ho zaujímalo, poctivo zapisoval. Svoje životné poznatky zachovával vo viacerých denníkoch, ktoré nosil vždy pri sebe. Vedel a tiež mal zapísané presne svoje výsledky z laboratórnych vyšetrení, postup choroby z hľadiska medicíny, ale nerozumel príčine svojho ochorenia. O tom sa lekári pri rozhovore s ním príliš nezmieňovali aj cez jeho opakované dotazy. Mám podozrenie, že ju ani nepoznali a chorobu pána Petra vysvetľovali v modernom štýle nič nehovoriacej stresovej záťaži, ktorej vraj sme všetci vystavený.

     Peter ma navštevoval niekoľko týždňov, pri ktorých prebiehali spoločné konzultácie, sedenia doplnené liečením rukami, dohodli sme si pravidelné energetické pôsobenie na diaľku, zmenil stravu podporujúcu endokrinný systém aj pečeň, počúval ma aj v každodenných svižných vychádzkach a cvičeniach v dýchaní. Najväčšej pozornosti sme venovali duševnej práci na sebe, ktorá vyžaduje veľké zmeny v pohľade na život, a tým odhaľuje možné príčiny vzniku choroby. Obidvaja sme robili, čo sme vedeli, ale vo výsledku žiadna veľká zmena k lepšiemu sa nestala.

     Behom jedného rozhovoru mi z čista jasná oznámil, že sa už nemusí zbytočne trápiť úvahami, čo s ním bude, pretože k smrti mali vraj členovia jeho rodiny vo veku okolo šesťdesiat dva  rokov genetickú dispozíciu! Spozornel som a ihneď som chcel vedieť dôvody jeho konštatovania. Dozvedel som sa, že podľa jemu známemu rodokmeňu rodiny, siahajúcemu až niekam do sedemnásteho storočia, väčšina mužov zomrela vo veku šesťdesiat dva rokov. V jeho rodine sa k tomu pristupovalo ako k faktu, s ktorým sa nedá nič robiť, po celé generácie. Oblial ma pot a zároveň zamrazilo pri pomyslení, že tých šesťdesiat dva rokov by mohol byť pre Petra obyčajný vsugerovaný program, ktorému často natoľko veríme, že sa pre nás stáva životným pravidlom dedeným po stáročia.  Takýchto programov v sebe nosíme veľa a väčšinou si ich v návale životných okolností každého dňa neuvedomujeme. K odstráneniu stačí väčšinou prestať veriť alebo im prestať venovať pozornosť a prehodiť ich na niečo iného, čo zodpovedá nášmu životnému úmyslu.

     Od tejto udalosti uplynulo štrnásť rokov a v tomto roku oslávi Peter sedemdesiate piate narodeniny v zdraví.

Úryvok z knihy  ŽIVOT NA ŽIVO – Vladimír Kafka (liečiteľ zhubných ochorení)

www.mojesuvislosti.sk

Podľa dátumu narodenia.

     Napíš svoje životné číslo podľa inštrukcií nižšie a ja ti napíšem Tvoju úlohu v živote.

Všetko na tomto svete podlieha predvídateľnému vývoju v cykloch a tieto cykly je možné merať číslami. Numerológia znamená skúmanie dátumov narodenia s cieľom dospieť k lepšiemu pochopeniu samého seba. Tiež nás môže zasvätiť do rytmov našich osobných časových cyklov, takže potom máme možnosť jednať v súlade s nimi, miesto aby sme pracovali proti nim. Je to pradávna veda, ktorá vznikla ešte pred 15 000 rokmi. Ako prvý vedec začal s numerológiou Pythagoras. Bol nie len matematikom, ale venoval sa aj filozofii, astronómii a astrológií.

Ako si vypočítaš svoje životné číslo:

Príklad: Dátum narodenia: 15.7.1984 (spočítaj jednotlivo všetky čísla)

1+5+7+1+9+8+4=35

= 3+5 =8 

Životné číslo je 35/8

     Každé číslo v tvojom životnom čísle predstavuje určité problémy a vlastnosti. Vplyv každého čísla závisí na pozícií, kde sa v životnom čísle nachádza, číslo na pravej strane za čiarou ma silnejší vplyv. Najskôr musíš prejsť úlohami čísiel na ľavej strane, učíš sa a tiež sa dopúšťaš chýb. Čísla na pravej strane predstavujú vrchol hory, čísla na ľavej strane sú menšie kopce, na ktoré musíš k najvyššiemu horskému štítu vyšľapať.

Úspech životného čísla pocítiš tak silno, ako rýchlo dokážeš prekonať úlohy a problémy čísiel, zľava doprava. Či už toto úsilie trvá mesiace, roky alebo aj celý život, práve táto cesta je dôvodom prečo sme tu.

Svoju úlohu v živote (podľa výpočtu) nájdeš na facebooku: mojesuvislosti

Príjemné čítanie prajem.

     Stretnutie s Veronikou bolo pre mňa  zážitkom, pretože zažila veľmi podobný príbeh môjmu. Pôsobila na mňa veľmi unavene a vyčerpane. „Je toho na mňa veľa, tak veľmi sa snažím aby všetko fungovalo, deti, práca, domácnosť. Už nevládzem.“

     Pustili sme sa do hľadania. Ocitli sme sa pred pôrodom Veroniky. Bol to desivý pohľad na ňu.  Cítila obrovskú úzkosť a dávala veľkú energiu tomu, aby sa dostala von z pôrodných ciest. Kričala: „chcem ísť von, ja už chcem ísť von!“   Začala plakať, cítila, že zbytočne ju to stojí veľa energie a nič sa nedeje. Po dlhom plači a vyčerpanosti sa upokojila. „Čo sa vlastne stalo?,“ pýtam sa jej.

     V ten deň keď som sa mala narodiť, bolo veľa pôrodov a Mamina musela čakať, kým príde na ňu rad. „Mohla ma porodiť hoc v sprche, veď nemusela čakať!“ Nahnevane odvrkla. „Mohla ísť za doktorom, že už musí rodiť!“ Bol v nej hnev na mamu, na doktora, vlastne na všetkých.  Veď ona už tak veľmi chcela ísť von.

     „Ako vieš túto situáciu zmeniť, aby si sa cítila dobre?“ pýtam sa jej. „Budem sa ešte viac snažiť a makať,  aby mama pochopila, že už chcem ísť predsa von!“ Kŕčovito sa o niečo snažila. A cítiš sa lepšie, čo sa udialo? Bola som zvedavá. Nič, mama ma potlačila späť, že ešte musím počkať.“ Spustila opäť plač a cítila v sebe zlosť.

     Zrazu nastalo ticho, jej kŕčovité, napäté telo sa uvoľnilo. „Veď ja môžem počkať, načo sa toľko snažím, príde na mňa rad tak potom pôjdem von.“ Usmiala sa. Uvedomila si, že sa nemusí toľko snažiť, že ju to stojí veľa energie, hlavne s deťmi a nikam to nevedie. Jej celý život je o snahe zmeniť tých ostatných, zmeniť okolie. Cítila, že nech robí čokoľvek situáciu nevie ovplyvniť ani zmeniť, akurát je z toho unavená a vyčerpaná.

     Prišla u nej obrovská úľava, jej uvoľnené telo a pokoj v tvári hovoril za všetko. Uvoľním sa, vyseriem sa na všetko a počkám J, boli jej posledné slová s neuveriteľným pokojom. Veronika Ďakujem.

     Keď sa prestaneme horečnato snažiť,  tak sa vnútorne uvoľníme a odľahčíme v sebe to,   čo v nás už dávno existuje a po čom zo srdca túžime.

www.mojesuvislosti.sk

Keď som bola niekedy nervózna tak som mala tendenciu si "šúpať" do prstov a zaujímavé je, že aj prsty majú svoje súvislosti. PRAVÁ RUKA: PALEC- zastupuje našu tvorivosť, sexuálnu energiu a hnaciu silu v živote. Ak máme problémy s palcom, môžeme mať tiež problém v oblasti vitality a nedostatku vôle. Do popredia sa dostáva apatia a cítime sa bez motivácie a inšpirácie. UKAZOVÁK - ukrýva zmýšľanie o sebe samom a je zdrojom hľadania sily. Problémy s ukazovákom (zranenia, vykĺbenia) sú upozornením na problémy s pocitmi, potrebou ovládania, alebo naopak s pocitom, že sme ovládaní. PRODTREDNÍK - je prepojený na schopnosť riešiť životné výzvy. Je kľúčom k zisteniu, ako preberať zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Kumuluje sa v ňom hnev, strach, smútok, bolesť. PRSTENÍK - stelesňuje naše presvedčenia o vzťahoch a sľuboch, najmä medzi partnermi. Ak nás trápia problémy s prstenníkom, je možné, že nevieme dávať a prijímať lásku. MALÍČEK - je pomyselným skladom našich presvedčení z detstva a sú v ňom ukryté názory na rodinu. Problém veriť sám sebe aj druhým, pocit, že človek nie je dosť dobrý, dosť silný - to všetko sa ukrýva za problémami s malíčkom. 

ĽAVÁ RUKA: PALEC - je prepojený s krčnou čakrou a dáva nám schopnosť byť dobrým rečníkom. Ukazuje na problémy s asertivitou a v zmysle, že sa nevieme, a často ani nechceme, zastať sami seba. Práve preto potláčame viac svoje pocity a môžu sa tak dostaviť problémy s dýchaním, zápalom hrdla, prechladnutia. Na povrch sa dostávajú pocity osamelosti, emocionálneho chladu a ľahostajnosti. UKAZOVÁK - sa spája so srdcovou čakrou a ukrýva sa v ňom pocit individuality a pohľad na seba samého. Je naším zdrojom spojenia s vnútornou intuíciou a inšpiráciou. Ak zanedbávame túto časť seba, môžu sa dostaviť aj problémy s vylučovaním. PROSTREDNÍK - je prepojený s čakrou solárneho plexu a spracováva pocit nášho rozvoja a schopnosť konať. Prežité bolestivé skúsenosti, odsudzovanie a kritika sú zapísané v tomto prste ľavej ruky. Je v ňom aj energia našej moci. PRSTENÍK - stelesňuje spojenie s naším vnútorným dieťaťom a je zástupcom sakrálnej čakry. Ak sa často sami seba pýtate, či máte viac načúvať svojim potrebám, brať na zreteľ to, čo potrebujete a cítite, alebo aký máte mať vzťah k sebe a ostatným, môžete prežívať stres, nestabilitu, prázdnotu. MALÍČEK - má prepojenie s koreňovou čakrou a ovplyvňuje našu sebaúctu. Ak sa necítime pohodlne vo svojej koži, bojíme sa zmien a nedôverujeme si, môže sa to prejaviť aj na vitalite našej chrbtice a problémoch s malíčkom na ľavej ruke. www.mojesuvislosti.sk

     To boli prvé slová s ktorými prišla Lucka za mnou. Musím s tým už niečo spraviť! Beriem lieky každý deň od svojich 18. rokov, keď ich zabudnem zobrať, stiahne mi hrdlo a nemôžem dýchať, bojím sa, že sa zadusím.

      Dostali sme sa do Luckiných 4 rokov. Sedela v obývačke so svojím otcom a pozerala televíziu. Sedela zamračená, s vydeseným výrazom a ťažko sa jej dýchalo. „Ako sa cítiš?“ Pýtam sa jej.  Chvíľu bola ticho. „Zle, bojím sa, nechcem byť sama s otcom. Mám z neho strach. Často chodil domov opitý a kričal.“ Jej strach bol tak silný, že sa nevedela pohnúť z miesta, zovrelo jej hrdlo a nevedela sa nadýchnuť.

     „Čo si vtedy spravila? Nič, ticho som sedela bez pohnutia a skoro som ani nedýchala.“ A čo vieš spraviť aby si sa cítila lepšie? Opýtala som sa jej. Stuhla.  Tvrdohlavo odvetila. No, nič! Čo môžem spraviť, veď mám 4 roky! Chvíľu to trvalo, kým pochopila, že si môže dovoliť v danej situácií cítiť sa dobre a aby sa dobre cítila, potrebuje prevziať za seba zodpovednosť.

     „Obujem si čižmičky a idem sa pozrieť či sa už vrátila moja mamička.“ Vyhŕklo z nej. V tom momente prišla obrovská úľava, slzy jej stekali po tvári, stuhnutá tvár sa zjemnila, celé telo sa uvoľnilo, vrásky na tvári sa jej vyrovnali. Po chvíľke sa oprela, vytrieštila oči a povedala:

     „Takto žijem celý život! Vždy keď som v nejakej nepríjemnej situácií, sedím  a čuším a čakám kedy už konečne skončí! Vždy sa všetkému a všetkým prispôsobujem!

     Uvedomila si, že každá situácia, s ktorou sa na našej ceste stretneme, má nejaký význam. Niektoré nás majú posilniť, iné nám zase ponúkajú príležitosť vyriešiť  alebo odpustiť minulosti, zbaviť sa starých vzorcov. Zmyslom nášho života je skutočne robiť to, čo nám prináša radosť, uspokojenie a naplnenie.

     Dnes sú tomu 3 roky od kedy Lucka neberie žiadne lieky. Všetky testy ktoré jej lekári robili sú negatívne. Niekedy sa nejaké príznaky objavia ale akonáhle si uvedomí, čo je za tým hneď jej zmiznú. 

www.mojesuvislosti.sk