Dagmar Rakovická Čanigová: Možno má aj vaše dieťa potravinovú intoleranciu...
Dnes som sa porozprávala s expertkou na potravinovú intoleranciu.
Dagmar musela ako malé dievčatko užívať antihistaminiká v sezóne peľovej alergie. Nezamýšľala sa nad tým a považovala to za niečo úplne bežné. Keď mala 18 rokov tráviace ťažkosti ju dohnali na prvé kolonoskopické vyšetrenia. Trápili ju tiež škaredé ekzémy, za ktoré sa ako mladá žena veľmi hanbila, poznačilo to aj jej sebavedomie.
Zistili jej nešpecifický zápal v sliznici hrubého čreva a intoleranciu na laktózu - mliečny cukor. Vzápätí jej boli nasadené kortikosteroidy na zápal v čreve a odporúčanie, že sa musí dlhodobo vyhýbať laktóze. Vtedy bol rok 2008. Vôbec netušila, že za jej dlhodobými zdravotnými problémami je viac potravinových intolerancií.
Na ekzémy jej nič nepomáhalo. Musela si neustále škrabať ložiská, ktoré sa každým dňom zväčšovali. Zakrývala si červené fľaky dlhými rukávmi a hanbila sa vyzliecť do plaviek. Vtedy sa rozhodla pre návštevu centra alternatívnej medicíny, na ktoré počula dobré referencie. Tam sa prvýkrát dozvedela o testoch potravinovej intolerancie, ktoré sa robia z kapilárnej krvi.
Keď jej prišli výsledky, zrútil sa jej svet: kravské, ovčie, kozie mlieko, kazeín, vaječný bielok, žĺtok, pšenica, jačmeň, gliadín, kukurica, ryža, zemiaky, hrášok, pomaranče, pistácie a i. Výsledok potvrdil až 32 potravinových intolerancií! Napriek šoku si povedala, že ide do toho.
Po dvoch mesiacoch od vysadenia potravín, na ktoré si jej telo tvorilo protilátky, jej kompletne zmizol ekzém na oboch stranách vnútorných lakťov. To bol jej hnací motor, pretože na vlastné oči videla, že eliminačná diéta je naozaj prospešná.
Pracovala vtedy v nadnárodnej korporácii. Keď ju šéfka označila ju za jedného zo svojich najhorších zamestnancov, cítila sa mizerne. Na druhý deň podala žiadosť o výpoveď. S odstupom času jej v duchu ďakuje. Začala totiž hľadať to, čo by ju napĺňalo a to ju doviedlo k tomu, čo robí v súčasnosti - pomáha druhým nájsť si nový spôsob stravovania pri potravinových intoleranciách. Šíri osvetu vo svojej bezplatnej e-knihe a zároveň je ľudom k dispozícii aj vo forme online konzultácii.
Zaujal ma jej príbeh a tak som sa jej opýtala na tému deti s intoleranciou.
Čo by si poradila rodičom, ktorých deti majú potravinové intolerancie? Je v tom nejaký rozdiel či sa jedna o dospelých alebo deti s intoleranciou?
V prvom rade si treba uvedomiť, že potravinové intolerancie nie sú potravinové alergie. Skúsim to vysvetliť na jednoduchom príklade: Ak by vaše dieťa malo alergiu na bielkovinu kravského mlieka, po skonzumovaní smotanového jogurtu by malo napr. vyrážku či opuch sliznice alebo kože. Jednalo by sa o takmer okamžitú imunitnú reakciu. Ak by však skonzumovalo smotanový jogurt a malo by intoleranciu na bielkovinu kravského mlieka, prejaviť by sa to mohlo formou ekzému či tráviacimi ťažkosťami napr. po 4 hodinách alebo 8ich a niekedy až po 24 hodinách alebo aj dokonca do 3 dní. Nie sme však stavaní na to, aby sme s prehľadom dokázali čakať takú dlhú dobu a medzi tým nič ďalšie nekonzumovali, aby sme si to dôsledne odsledovali.
Mnoho rodičov chce pátrať v mene zdravia vlastného dieťaťa, ale nemajú dostatok informácií. Bohužiaľ, z vlastnej skúsenosti viem, že sa táto problematika nestretáva s pochopením u viacerých odborníkov. Mnoho lekárov neštudovalo výživu a o potravinovej intolerancií mali prednášky iba okrajovo, napriek tomu, že výskumy v tejto oblasti neustále napredujú. Máloktorý alergológ informuje pacienta o potravinovej intolerancií, pretože väčšina z nich sa sústredí iba na potravinové alergie, teda na zisťovanie prítomnosti IgE protilátok (imunoglobulínov podtriedy E).
Z vlastnej skúsenosti a aj zo skúsenosti mojich klientov môžem povedať, že eliminačná diéta na základe výsledného reportu potravinových intolerancií, dokáže byť veľmi prospešná ako u dospelých tak aj u detí. Organizmus dieťaťa spravidla dokáže rýchlejšie reagovať na eliminačnú diétu, než telo dospelého človeka, čo je spôsobené mnohými faktormi akými sú životospráva, životné postoje, schopnosť odbúrať stres a v neposlednom rade ako veľmi je telo dospelého jedinca zaťažené liekmi.
Máš nejaké silné presvedčenie, s ktorým väčšina ľudí nesúhlasí?
Moja terapeutka alternatívnej medicíny povedala jednu myšlienku, s ktorou sa ja osobne veľmi stotožňujem: ,,Človek, čo nikdy nezažil depresiu a nepozná pocity beznádeje, ktoré pri nej zažívate, nebude nikdy dobrým psychoterapeutom." Skúsenosť nech je akokoľvek bolestivá nás núti pozerať sa na svet citlivejšími a láskavejšími očami. Pre mňa osobne má moja skúsenosť s potravinovou intoleranciou väčší zmysel vtedy, ak sa o ňu môžem podeliť s ostatnými, ktorých sa problém dotýka. Bez nej by to bola iba naučená teória, ktorá by v praxi nikomu nepomohla.
Osobne zastávam názor, že každý z nás má právo vedieť, čo sa s jeho telom deje. Myslím si, že základné ľudské právo každého človeka je byť dostatočne informovaný o možnostiach liečby a aj jej alternatívach. A to je veľmi ťažké presadiť v našej spoločnosti, kde u viacerých odborníkov a špecialistov vstupuje na scénu ich vlastné neutíšené ego. Netvrdím, že vynechaním potravín zázračné zmiznú akékoľvek zdravotné problémy. Takto to nefunguje. Aj pri potravinovej intolerancií je potrebné pátrať ďalej a neustále sa vzdelávať v akejkoľvek oblasti.
Mnohí so mnou nebudú súhlasiť, že testy potravinovej intolerancie, s ktorými mám osobnú skúsenosť, sú skutočne spoľahlivé, pretože sa môže jednať o problematiku, ktorej sa nedostatočne alebo iba okrajovo venovali na certifikovanom kurze výživového poradcu. Osobne považujem zdravie a výživu za neprebádanú oblasť, v ktorej akýkoľvek kurz je skutočne iba malým zlomkom na to, aby sme sa mohli pasovať za odborníkov v danej oblasti. K akémukoľvek problému treba pristupovať s pokorou a hlavne holisticky ako na duševnej tak aj fyzickej úrovni.
Píšeš knihu. Čo ťa k tomu motivovalo? O čom bude?
Keďže problematika potravinových intolerancií je v očiach našej spoločnosti nie úplne ideálne pochopená a dokonca by som povedala až démonizovaná, rozhodla som sa ju vyniesť na svetlo sveta nielen na základe mojej skúseností, ale aj vykonaných zahraničných vedeckých štúdií. Výskumy totiž už dávno poukazujú ako potravinová intolerancia môže súvisieť s diagnózami ako ADHD, poruchy autistického spektra (PAS), migrény, neplodnosť a problémy s reprodukciou u žien, ekzémy, Crohnova choroba, syndróm dráždivého čreva a i.
Mnoho ľudí má obrovský predsudok ohľadom zmeny stravovania a strach, ako to celé príjme ich okolie a samotná spoločnosť. Na intolerantných ľudí sa totiž stále pozerá ako na menšinu, pričom je nás každým dňom viac. Nevedomosť, že možno potraviny plné pesticídov nám spôsobujú zdravotné komplikácie, nám neumožňuje mať zdravie vo svojich rukách. V knihe objasňujem aj tieto súvislosti a ponúkam v nej pohľad na potravinovú intoleranciu ako na príležitosť niečo vo svojom živote zmeniť k lepšiemu a dovoliť si prebrať zodpovednosť za svoje zdravie z lásky k vlastnému telu.
Ak majú rodičia záujem sa s tebou poradiť, kde ťa môžu kontaktovať?
Zdravým fungovaním tela aj výzorom kože bez ekzémov, môžeme tiež prispieť k sebavedomiu našich deti, tak ako sa to podarilo Dagmar. Viac o mne a mojich projektoch na www.sebavedomie.com
Začni písať komentár...
