V strede vyučovacej hodiny vstúpila do triedy najobávanejšia učiteľka. Dúfala som, že tam nie je kvôli mne, ale mýlila som sa.
V ten deň som našla vonku stravné lístky a napadlo mi, že ich budem predávať. Mala som len osem rokov, tak som ešte nepoznala etiku zarábania. Správa o ponuke lístkov sa rozšírila. Prišiel za mnou spolužiak, ktorý si svoj zabudol doma. Jeden som mu teda veľkoryso dala. V jedálni si však kuchárky hneď všimli, že má inú farbu. Zisťovali odkiaľ ho má. Chlapec prstom ukázal na mňa: “Tá v tej červenej sukni predáva obedové lístky.” Neďaleko stála obávaná učiteľka a nútila nejakého chlapca, aby dojedol obed z taniera, do ktorého sa práve povracal. Kuchárky ju privolali a ukazovali mojim smerom. Zbledla som. Rýchlo som dojedla a upaľovala preč. Myslela som si, že najhoršie je za mnou. Ale kdeže!
Učiteľka sa najprv obrátila na triedu s otázkou.“Čo spravíme, keď si niekto zabudne lístok?” Deti zborovo odpovedali: “Vypýtame si v jedálni náhradný.” V tom ukázala prstom na mňa a hrozivo zarevala. Alebo si ho kúpite od Michali! Že sa nehanbíš! A okamžite poď sem a dones tie lístky. Všetky zraky padli na mňa, najradšej by som bola zmizla. Roztrasene som ich vybrala z krabičky a prišla pred tabuľu. Učiteľka mi ich vytrhla z ruky. Kým som sa stihla otočiť, hlásil sa spolužiak. Pani súdružka, ona má ešte dva v krabičke, pozrite! Súdružka sa ešte viac rozčúlila. Bránila som sa tým, že posledné dva sú moje, ale zobrala mi aj tie.
Cítila som sa ako zbitý pes. Celá trieda bola proti mne, a ten nevďačník, ktorému som lístok dala zadarmo ma ešte nabonzoval, že som neodovzdala všetky. Neskutočne som sa hanbila, pretože som si myslela, že som spravila tú najhoršiu vec na svete. Preto som nikdy o tom rodičom nepovedala.
Nikoho nezaujímalo, že som týždeň pred tým korektne odovzdala peňaženku, ktorú niekto stratil. Nezobrala som z nej ani korunu. Jednalo sa totiž o situáciu, s ktorou som bola oboznámená, ako sa má riešiť.
Vďaka tejto pedagogičke, som uverila, že som nehodná a všetci sú proti mne. Tieto presvedčenia ďalej rástli a tak nebolo prekvapením, že som bola hanblivá a osamelá. Kedysi som do školy chodila rada, ale po tejto príhode mi spolužiaci začali hovoriť nepekne prezývky. Postupom času som prišla o všetkých priateľov. Keď v piatom ročníku prišla príležitosť prestúpiť na inú školu, neváhala som. Nemala som čo stratiť.
Čo by som bola potrebovala v danej situácii je pochopenie učiteľky, že môj zámer nebol zlý, len forma uskutočnenia nebola ideálna. Potrebovala som počuť, že to bola malá chyba, z ktorej sa všetci poučíme a vďaka tomu budeme nabudúce vedieť, ako zareagovať. Kiežby sa so mnou rodičia rozprávali o tom, že robiť chyby je normálne a netreba sa za to hanbiť. Asi by som mala potom väčšiu dôveru priznať sa doma, čo sa stalo. Ktovie, možno aj táto učiteľka potrebovala ako dieťa počuť viac láskavých slov, aby mala v srdci priestor aj pre nedokonalosť iných.
Ak vaše dieťa spraví nejakú chybu, akú správu mu chcete odovzdať? Tušíte akým spôsobom usmerňujú vaše dieťa pedagógovia, v prípade, že sa nevhodne zachová? Máte podozrenie, že vaše dieťa niekto neprimerane zahanbil a dnes je preto uzavreté?
Práve témou chýb a učení sa z nich sa zaoberá siedma kapitola v knihe Som skvelé dieťa. Môžete sa s dieťaťom rozprávať o rôznych chybách a zistiť, či náhodou nebolo niekde neprimerane zahanbené na úkor zdravého sebavedomia.
Ak vaše dieťa utrpelo neprimeranú hanbu, vyskúšajte s ním toto cvičenie. (Najprv si nacvičte bublinku bezpečia - viď. štvrtá kapitola v knihe.) Bublinu bezpečia, používame okrem situácii strachu aj na prekonanie situácii hanby z minulosti. Je to niečo ako ochranný obal v ktorom nás nemôžu zasiahnuť kritické zraky okolia a zraňujúce reči. Nech si dieťa predstaví, že pozerá film, kde sa odohráva udalosť, ktorú chcete spracovať. Pozerá sa na seba ako postavu vo filme. Tento krát má okolo seba bublinu bezpečia a zároveň je oveľa väčší ako ostatné osoby. Nech si z tohto pohľadu dotvorí iný pozitívnejší koniec filmu. Vďaka tomu sa zmenia aj pocity viažuce sa na danú situáciu. Možno budete príjemne prekvapení reakciou vašeho dieťaťa. 🙂 Toto je postup v skratke, ak potrebujete presný zoznam krokov, tohoto NLP cvičenia, napiste mi spravu.
Viac o mojich aktivitách na www.sebavedomie.com
Začni písať komentár...
Súhlasím, týmto jednoduchým, ale o to vzácnejším cvičením sa dá popracovať na postojoch a vnímaní detí. Odskúšané 🙂