Vzťahy často začínajú úplne iracionálne, keď preskočí iskra. Ale na to, aby si strávila s niekym celý život, tam musí byt aj kompatibilita. Niekto si predstavuje, že kompatibilita znamená, že máte rovnaký vkus na hudbu, filmy a že obaja máte radi psov. Avšak skutočná kompatibilita ide oveľa viac do hlbky. Jedna sa o to, či mate podobne hodnoty a životnú víziu.
Zoberme si teda príklad, že máš 25-30 rokov, bývaš spolu s priateľom 30-35r v prenajatom byte. Rozmýšľaš už o rodine, rada by si si kúpila spoločne bývanie na hypotéku, kde by bolo dosť priestoru aj pre deti. Šetríš si už na tento účel, ale priateľ to vôbec nerieši. Peniaze mína na zábavu s priateľmi, či svoje hobby a nemá potrebu riešiť svadbu, rodinu, či bývanie. Vyhovuje mu, že ma pohodový život, pravidelný sex, niekto mu navari, operie, tak na čo sa viazať nejakými obmedzeniami. Ty si šikovná, akčná, rozhľadená žena a zisťuješ, že tvoj priateľ akosi nie je na rovnakej vlnovej dĺžke. Keď sa ho do týchto veci snažíš tlačiť, bráni sa a hneva sa, prečo chceš veci meniť.
Po nejakom čase snaženia vidíš, že to nikam nevedie a prichádzaš k záveru, že vaša životná vízia je nekompatibilná. Ste vo svojich predstavách príliš ďaleko na to, aby ste našli kompromis. Nastáva teda otázka čo ďalej. Môžeš sa buď vzdať svojich predstav, alebo môžeš čakať roky a dúfať že on sa raz zmení, že to nejakým zázrakom pochopí a dospeje alebo sa môžeš rozhodnúť to ukončiť. Avšak nie si mrcha, máš ho rada, zaleží ti na jeho pocitoch a nechceš mu ublížiť. Nie je predsa zlý človek. Niečo ti bráni spraviť ten krok, máš strach a nevieš, čo mu máš vlastne povedať.
Možno zapasiš s niektorým z týchto pocitov:
1. Nevieš ako mu to povedať, lebo ti záleží na jeho pocitoch
2. Nechceš byť ta zla, sebecká, ktorá mu ublížila
3. Si zvyknutá byť so všetkými za dobre na úkor seba a toho čo je pre teba správne
4. Nechceš, aby ta ľudia posudzovali, odsudzovali, ohovárali, riešili tvoje postoje
5. Priveľmi ti záleží na tom, čo o tebe povedia iní
To čo ťa teraz mentálne blokuje sa dá otočiť aj z inej strany, tak aby to bolo "výhodne" pre vás oboch. Partner sa necítil dobre, keď si ho tlačila do hypotéky, že?
Tak mu môžeš napr povedať, že tvoja predstava o živote je, že by si chcela mať napr. do roka rodinu, sobáš, kúpiť spoločný byt ale že úplne chápeš, že on tieto tvoje potreby nezdieľa. Su to všetko veľké životne rozhodnutia a úplne chápeš, že on by na to potreboval možno ešte desať rokov a možno ani v budúcnosti nebude po tom tužiť. Bolo by teda nefér, keby si ho do toho teraz nútila. Ale bolo by tiež nefér voči tebe, keby si také dôležité veci odkladala na neurčito. Vzhľadom na to že rešpektuješ a vážiš si život vás oboch, je teda najvhodnejšie, aby kazdy z vás dostal šancu robiť to ako to cíti a aby ste kazdy išli svojou cestou. Ty tak dostaneš príležitosť stretnúť niekoho, kto zdieľa tvoje predstavy a on dostane príležitosť žiť volne bez tlaku.
Ked si to takto urovnáš v mysli a pochopí to aj on, pomôžeš mu zaroven s tým, ako to môže on ďalej vysvetliť svojim rodičom či známym. Ked to rodičia budu takto počuť, tak A) pochopia aká kvalitná žena si, že rešpektuješ ich syna a jeho potreby, B) možno budu radi že ich syna netlaciš do niečoho čo sam nechce, C) možno si pomyslia že ich syn by už mal dospieť a začať uvažovať nad budúcnosťou, aby sa mu už ďalší krát nestalo, že príde o takú skvelú zenu, tým že sa sam nerozhýbal. V každom prípade im neostáva veľa priestoru ťa posudzovať, môžu tak akurát dohovárať synovi. Ak napriek všetkému povedia niečo negatívne na tvoju stranu, nemusíš si to pripustiť, lebo vieš, že si spravili službu aj ich synovi aj sebe. Možno práve vďaka tvojej odvahe dospeje a o par rokov si zariadi život inač.
Ty sa čoskoro sa otrasieš a prídu nové príležitosti randiť.
Z mojej skúsenosti, kedže som sa poučila z môjho nekompatibilneho manželstva, neskor som sa už chlapov pýtala rovno na prvom rande, čo vlastne hladujú a bez rozpakov som im povedala, že ja si hľadám manžela a chcem mať v budúcnosti rodinu. Veľa žien by sa bálo toto povedať a práve preto sa dostavajú do začarovaného kruhu "ja som ti predsa nič nesľuboval". Avšak keď je žena sebavedomá a vie čo chce, tak to kľudne môže povedať. Mala som v tom čase rande aj s tromi rôznymi chlapmi za týždeň, tak mi bolo jedno, či niektorý z nich ma inú víziu než ja. Chcela som to zistiť práve čo najskôr, aby som s nimi zbytočne nestrácala čas. A tak som sa zoznámila aj so skvelým mužom, ktorý je dnes môj manžel a mame spolu rodinu. 🙂
Viac o mne a mojich projektoch na www.sebavedomie.com
@sourire84 vobec nie si divna, je super ze vies co chces a s nicim inym nestracas cas. 🙂 Dnes to vidim tak isto ako ty. Ale ked som mala 19 rokov a zacinala si prvy vazny vztah, tak som nebola zvyknuta rozmyslat o tom, co ja vlastne chcem. Bola som vychovana mysliet hlavne na druhych, vsetci boli dolezitejsi nez ja. Mala som nizke sebavedomie a bola som rada, ze som sa nakoniec niekomu pacila a zacala som si vztah pretoze on o mna usiloval. Ano uplna blbost, viem. 🙂
No a neskor som tvrdo pracovala na tom aby to fungovalo, ... a ono to aj tak nefungovalo. Je vela zien, ktore boli podobne vychovane ako ja, chcu byt s kazdym za dobre ale cena za to je privysoka. Nastastie uz som dnes iná žena a viem ako si zariadiť čo chcem.
@michaelaray zial, to je vychova dievčat v nasej kulture - byt mila, poslusna, seba dat na posledne miesto ☹ Ale super, ze uz si "ina zena" 😉
Začni písať komentár...
mozno som ja divna, ale ja by som ani chodit s niekym nezacala, s kym nemame aspon pribliznu viziu do zivota, do vztahu, proste pre mna je to strateny cas, a cas ma pre mna velku hodnotu, vratene mojej zivotnej energie. Ked do niecoho idem, idem celym srdcom, nie tak ze "aaa moj piaty chlapec...", to je pre mna taka "hra skusania a chodenia". Este pred tym, ako s niekym zacnem chodit, je pre mna dolezite vediet, ci mame spolocnu cestu, vnimanie. Aspon mna by take "kvazy vztahy" strasne unavovali a znechucovali.