Kedysi dávno, keď som bola ešte bezdetná, som si všímala okolo seba deti a ich rodičov. Vtedy som bola (mladá) naivná a často som si pri pištiacich a vzdorovitých deťoch sama pre seba povedala: „No tak toto by som ja ako rodič nestrpela...“ „Fúha, no keby moje dieťa takto vyvádzalo...“ A neuvedomovala som si, že tie deti sú možno nevyspaté, idú im zuby, bolí ich bruško, prežívajú obdobie vzdoru alebo sú náročnejšie.

Samozrejme, vraví sa, že zariekaného chleba najväčší kus 😀 Keď som plánovala otehotnieť a aj otehotnela, hltala som všetky dostupné informácie. O tehotenstve, pôrode, dojčení... Romanticky som si predstavovala prirodzený a ľahký pôrod za prítomnosti manžela, bonding telo na telo, krásne chvíle pri dojčení atď.

Všetko to nabúrala gynekologička vetou: „Ste tehotná, ale... (najdlhšia 5-sekundová pauza v mojom živote) ...čakáte dvojičky!“ Všetky moje dokonalé predstavy praskli ako bublina a ja som s plačom rozmýšľala: „Ako ich vynosím? Kto mi bude s nimi pomáhať? Veď do výťahu sa mi nezmestí dvojičkovský kočík! Ako ich budem dojčiť?“ Čas postupne vyriešil väčšinu mojich otázok a po ďalších 32 týždňoch a ťažkostiach s rozbehnutím laktácie nás všetky tri pustili domov.

Ako väčšina prvorodičiek som sa borila s množstvom otázok a ťažkostí. Všetko krát dva. Prečo plačú? Čo im je? Robím to dobre? Nemala by som robiť viac? V zúfalej snahe byť dokonalou matkou–dvojmatkou som dojčila, odsávala, dojčila, odsávala, dojčila cez cievku, pila litre hroznových štiav, páchla ako zmoknuté seno (díky, senovka a benedikt) a bola na pokraji zúfalstva. Vyskúšala som takmer všetko, čo sa dalo a dospela do štádia, že som už skoro nič iné ako (ne)dojčenie neriešila.

A v tom sa môj nevyspatý mozog „prebudil“ a „prefackal ma“. Je toto správna cesta? Byť nevyspatá, nadmieru unavená a zdeptaná prvorodička? A prečo? Aby som bola supermatka? A komu chcem čo dokázať?

A tak som začala radšej študovať ako zabezpečiť svojim dievčatám tú druhú najlepšiu alternatívu po dojčení.

Aké kvality som hľadala u dojčenského mlieka? Najdôležitejšie pre mňa bolo, aby boli deti najedené, bez boľavých brušiek, prosperujúce a spokojné. Takže sme prešli na pokračovacie dojčenské mlieka.

• Najedené deti: Dojčenské výživy obsahujú zmes mliečnych tukov a rastlinných olejov. Mliečny tuk je významným zdrojom energie, umožňuje vstrebávanie vitamínov A, D, E, K a podieľa sa na chuti mlieka.
• Bez boľavých brušiek: Rastlinné oleje, pokiaľ sa v dojčenskom mlieku vyskytujú vo väčšej miere, obsahujú viac kyseliny palmitovej. Dočítala som sa, že pre dobré trávenie je dôležité chemické hľadisko: je rozdiel, kde je chemicky naviazaná kyselina palmitová v molekule glycerolu. Pre mňa, ako farmaceutku, je to jednoduchšie pochopiť, ale laicky zdôvodniť aj nechemikom náročnejšie 🙂

    Ak dojčenské mlieko obsahuje viac rastlinných olejov, dôjde k väčšiemu uvoľneniu     kyseliny palmitovej. Tá na seba viaže voľný vápnik, ktorý sa nevstrebe a spôsobuje     tvrdšiu stolicu. Pri správnom pomere mliečnych a rastlinných tukov sa vstrebáva     dostatok vápnika aj kyseliny palmitovej, stolica je mäkšia a dieťatko spokojnejšie     (mama detto).

• Prosperujúce deti: Esenciálne mastné kyseliny (EMK) sú také mastné kyseliny (MK), ktoré si organizmus nedokáže tvoriť sám, ale musí ich prijímať stravou. Sú to najmä alfa-linolénová kyselina (ALA) a linolová kyselina (LA) a možno vám budú viac známe ako omega 3 a omega 6 MK. Optimálny pomer ALA a LA v akom sa prijímajú je 1:8. EMK sú hlavnými zložkami nervového systému a zmyslových orgánov (fotoreceptory sietnice a zrakového centra).

Mali sme šťastie a našli sme vyhovujúcu mliečnu dojčenskú výživu – France Lait. Dnes majú dievčatá 2,5 roka, a hoci mi bolo párkrát vytknuté, prečo nepijú ešte kravské mlieko, srdce a rozum mi radia vydržať na formule aspoň do troch rokov. Kravské mlieko totiž obsahuje viac bielkovín ako mliečna dojčenská výživa, a hoci to znie ako argument „za“ kravské mlieko, ich nadmerný príjem môže viesť k zvýšenej záťaži obličiek.

Kravské mlieko taktiež obsahuje 25-krát MENEJ železa ako v mliečnej dojčenskej výžive a táto  je doplnená aj o iné vitamíny, mastné kyseliny potrebné pre správny vývoj detí. Obrovskou výhodou pre mňa bolo aj relatívne ľahké zarábanie France Lait, hlavne v porovnaní s inými dojčenskými mliečnymi výživami. Rozpúšťa sa veľmi ľahko, neostávajú na povrchu hrčky a chutí mliečne a lahodne (jasné, že som musela vyskúšať aj ja). A plechovky od mlieka si odkladám, dajú sa v nich skladovať rôzne drobnosti (ušetrím na Ikea boxoch).

France Lait má vo svojom portfóliu aj mliečne obilninové kaše – ryžové a pšeničné, ktoré svojim deťom ozvláštňujem sezónnym ovocím a obsahujú (okrem 100 % francúzskeho mlieka) aj ďalších 11 minerálov a 13 vitamínov. Kaše neobsahujú žiadne umelé farbivá ani konzervačné látky a všetky prísady sú GMO free – bez geneticky modifikovaných surovín. Deti od 6 mesiacov si môžu pochutiť na ochutených  ovocných, keksíkových či medových kašiach. Napríklad takto:

Čo sa týka samotnej prípravy kaše, zo začiatku mi robilo problém zistiť, ako správne kašu pripraviť, aby sa nehrčkavela. Priznávam, že prvé pokusy skončili vo vysokej nádobe, kde som hrčky šľahala, aby to bolo ono 😀 Ale ako sa vraví: Cvik robí majstra! a postupom času sa z toho stala brnkačka.

TOPkou je však u nás klasická krupičná kaša so škoricou. Namiesto kravského mlieka zarobím France Lait 3 a doňho primiešam detskú krupicu. Navrch trochu škorice a ak nezjedia deti, zalizuje sa tatino. Dokonca mu chutí viac ako krupica z kravského mlieka.

Samozrejme, každá mama sme iná. Niektorá uprednostní umelé mlieko, ďalšia kravské mlieko, iná žiadne mlieko, alebo dojčí do (samo)odstavenia. Dôležité je, že to vyhovuje nám aj deťom. A napriek rozdielnym názorom sme všetky bezpochyby SUPERMAMY.

-----

Tento článok vyšiel s podporou FRANCE LAIT