Muž zomrel a keď si to uvedomil,
    videl ako Boh kráča k nemu s kufrom v ruke.
    " je čas ísť, môj syn," Boh povedal.
    Prekvapený muž odpovedal:
    " teraz? Tak skoro? Mám veľa plánov..."
    " je mi to ľúto, ale je čas ísť."
    " čo nesieš v tom kufri?"
    Boh odpovedal, " všetko čo patrí tebe."
    " máš na mysli moje oblečenie,moje peniaze?"
    " tie nikdy neboli tvoje, patria na zem."
    " takže sú to moje spomienky?" hádal muž ďalej.
    Boh odpovedal:
    " tie nikdy neboli tvoje,v skutočnosti to patrí k času."
    " takže moje schopnosti a skúsenosti?"
    " bol sú len výsledkom okolností,nie tvoje."
    " moja rodina a priatelia?"
    " je mi to ľúto,ale tiež ti nepatria".
    " ani moja žena a syn?"
    " nie, patrili tvojmu srdcu."
    " a čo moje telo?"
    " patrí k prachu."
    " a duša?"
    " tá, patrí mne."
    Ten muž vzal kufor od Boha a otvoril ho.
    Videl, že kufor bol úplne prázdny.
    S slzách sa muž spýtal: " nikdy som nič nemal?"
    Boh mu povedal: "
    všetko, čo si kedy mal, bol tvoj život.
    Každý okamih tvojho života bol len tvoj."
    A z toho dôvodu priatelia žime, kým sme tu.
    To,čo si myslíme,že patrí nám,nepatrí nám nič.
    Žime teraz. Žime svoj život nezabudnime byť šťastní,
    že je to najdôležitejšie zo všetkého majetku
    a všetko ostatné, za čo budeš bojovať,
    zostane tu po tvojej smrti. Nič si nezoberieme.
    Podeľte sa o tieto slová so všetkými
    svojími priateľmi vášho života
    a žite každú sekundu svojho života s Bohom .💗💗💗