Listy pre teba. Časť tretia.

Pozerám sa von. Z mojej detskej izby, na ešte stále zasnežené kopce, ako zapadá slnko. A cítim pokoj, zmierenie, akceptáciu. Čakám kým sa vrátiš od sesterníc, kam si sa šla hrať. Rozmýšľam nad tým, či ste také "besné" aj tam, alebo iba ak sa hráte tu. A asi toto sú tie momenty, kedy sa strapaté, spotené, nekontrolovateľné, v izbe, kde je prevrátený pomaly aj nábytok snažíte koncentrovať nato, čo vám hovorím, asi toto sú tie momenty, ktoré si budete pamätať aj v dospelosti. My dosplelí kričíme, sme tvrdí a nalinkovaní, vie nás to príšerne vytočiť, ale vy máte tú svoju euforickú bublinu a v tej chvíli vám neublíži nič. A my si s odstupom času aj tak uvedomíme, že ste to vy, kto máte strpenie s nami a nie naopak.
Si stále úžasná. Ešte viac. Si intenzívna a veľmi slobodná. Ak si šťastná, ideš nám zlámať kosti od radosti ako nás sítskaš, ak si nešťastná, plače s tebou celý svet okolo. Ak si pokojná a niečo vysvetľuješ, všetci ti načúvajú, lebo hovoríš veľmi múdro. Moje ego trpí, ak to píšem, no tá múdrosť so mnou nemá nič spoločné. Je v tebe, niekde vnútri a prekvapivo tryská pomedzi všetky tvoje prejavy. Od tých rozmarných vrtochov, kedy meriaš hodnoty všetkých vzťahov okolo a napínaš všetky struny do miery koľko zvládnu až po tie veľkorysé, kedy príjmaš rozhodnutia, ktoré by 6 ročné dievčatko nemalo. Si ako malé tornádo, ktoré si nevšíma čo si kto myslí a spieva si pri písaní, kreslení, povie všetko a všíma si aj keď si myslíme, že nie. 

Ako malí sa tešíme, keď sme s tebou mohli ísť na zápis, alebo kamkoľvek kde ukazuješ svoj potenciál, pretože si dôvtpná, múdra a vždy nás prekvapíš. Presne toto sú momenty, ktoré sa stávajú rodinnými legendami a táto tvoja povesť ťa vždy sprevádza. Si pre nás to najšikovnejšie dievčatko, malá suverénna bytosť, ktorá je schopná ísť do obchodu pre maslo a priniesť dinosaura, ktorého si sama odôvodníš no potom sa rozplačeš, lebo máš pocit zlyhania, pretože nám teraz chýba maslo a berieš to tak fatálne, ako keby od toho závisela existencia ľudstva. Uvedomuješ si toľko vecí a pracuješ  s toľkými emóciami! Sme uchvátení. Každý jeden deň.
Nemôžem samozrejme opomenúť tvoju silnú ženskú stránku. Kto by to povedal, že 6 ročné dievčatko dokáže mať toľko vyslovene dospelých ženských prejavov? Tvoj výraz, keď sa pozeráš z okna auta ak cestuješ a nevieš, že na teba niekto hľadí, keď premýšľaš. Tvoja tvár, v ktorej sa zračia pocity, ak hovoríš o tatkovi. Celé tvoje vyžarovanie, ak vravíš o tom ako nechceš nikoho raniť, alebo ublížiť, ako nechceš, aby bol niekto nešťastný. Berieš tak veľmi ohľad na ostatných, až je to zarážajúce, lebo vtedy už nie si 6 ročným dievčatkom, ale múdrou a súcitnou dámou. Súcitnou a krásnou, ktorá veľmi túži potom, aby sme všetci dobre vychádzali a mali sa radi, si tým najlepším príkladom, ktorý nám ješitným dospelým ukazuje ako sa tolerovať a mať v úcte aj vtedy, ak nesúhlasíme s konaním toho druhého. Ani neviem, či to učím ja teba alebo ty mňa.
Milujem ťa.. proste iba tak. A o to viac to cítim, keď viem, že mi od babky nevoláš, len aby si im nespôsobovala bolesť kvôli ješitnosti dvoch mladých ľudí . O to viac, keď počujem, že znesieš osobu, ktorá ťa nemá rada len pretože, ju má rád niekto koho bezhranične miluješ, o to viac keď sa zakaždým opýtaš, či sa Maroško už dnes vráti, alebo či môžeš súrodenca potom naučiť všetky "vybitosti", ktoré vieš.
Zostávam nemá, keď povieš závery, o ktorých ti nikdy nikto predtým nevravel. Keď pritúlená ku psíkovi povieš: "On nás miluje. Tá láska sa nedá oddeliť, však?"
Si jediná. Vždy budeš jediná, jediná takáto Karin. Jediná takáto, ktorá sa sem vybrala skoro a urobila s nami všetkými poriadok. A ja ti budem vždy ďakovať, že môžem byť tvoja mamka a držať ťa za ruky vo všetkom. Pri akomkoľvek tvojom prejave, pocite, či želaní. Zaslúžiš si to najlepšie. A ja ti iba môžem priať, aby si v živote mala ľudí ako si ty. Vyrovnaných, krásnych srdcom, súcitných a rešpektujúcich.

                                                                                   If you love her, leave her wild.