Listy pre teba. Časť druhá.

K tomuto listu sa dostávam s odstupom času. Verím, že raz budem mať príležitosť dať ti ich oveľa viac a ty si budeš môcť prečítať, aká si bola. Ako som sa  cítila presne v tomto období. Život s tebou je jednoducho úžasný. Pravda, nie je taký jednoduchý ako býval predtým, pretože sa veľa zmenilo. Si taká statočná. Veľmi. Oveľa viac ako ja, bez teba by som tápala. 

Stále si úžasná. Aj napriek tomu, že si príšerne tvrdohlavá. A že neznášaš ranné vstávanie, dôverne to poznám amám pochopenie. Máš to po mne. Pozerám sa na krásnu malú bytosť. Už 4 ročnú osobnosť, ktorá má svoj názor a všetko patrične komentuje. Pozerám sa na teba s veľkou zodpovednosťou, pretože je mi zverené tak veľa. Ty. Tvoj život. A ja chcem, aby bol čo najlepší, aj keď to teraz možno ešte nedokážeš vidieť. Veľmi túžim potom, aby si bola šťastná. Zaslúžiš si to, nikto si to nezaslúži v mojich očiach viac ako ty. Posledné mesiace boli ťažké. Ja viem, veľmi dúfam. Sme už predsa veľké a ideme ďalej. Už teraz spoznávaš, že život nie je taký jednoduchý a nie vždy je všetko možné. Prepáč, možno teraz to vidíš ako moje "mamovské zlyhanie", nedokážem ti dať to čo tak veľmi chceš. Snažím sa veriť, že raz to pochopíš úplne, že raz ti poviem všetko a ty to dokážeš zvládnuť. Bolí ma, keď vidím ako veľmi túžiš, aby som dokázala zmeniť vôľu iných. Nedokázala som to. A ver mi, že som sa pokúšala. Čakala som, dala šancu. A aj ja som trpko zistila, že vôľu iných nedokážem zmeniť. Bolelo ma to, rovnako ako teba. Raz možno budeš chcieť vedieť, prečo nám to s "tatikom" nevyšlo. No teraz si taká statočná, prijala si toľko zmien a snažíš sa s nimi vysporiadať čo najlepšie. A zvládla si to bravúrne. A ľúbiš ma,i všetko naokolo. Som šťastná, že môj životný cynizmus ťa minul a si čisto pozitívna (i keď ufrflaná). Preto znesiem aj to, že sa na mňa občas nespravodlivo hneváš, že sa občas hneváš na všetkých. Znesiem tvoju zlosť, i hnev. Neboj sa, ja ti odpustím, viem, že je to ťažké. Si taká statočná. Taká iná ako ja a pritom veľmi podobná. Milujem tvoj smiech, to ako prisilno ma vždy obímaš. To ako ma každý večer presviedčaš, že "Toto je už naozaj posledná rozprávka a už budem spať." a ja viem, že budeš chcieť určite aspoň dve. Ako čarovne ti klipkajú pri tej tretej oči, lebo už zaspávaš. Dala si mi obrovskú šancu. A ja ti za ňu ďakujem každý deň. 

Život s ňou je zážitok.