Listy pre teba

Je to možno zvláštne ale... Niekedy sú bežné veci také nádherné, že si ich človek chce pamätať. Chcela by som, aby to aj ona raz vedela, ako veľmi úžasná bola, dať jej aj takto pocítiť tú jedinečnosť, ktorú dáva pocítiť ona mne každý deň.

Si úžasná. Neviem, kde sa to v tvojej maličkej hlavičke berie, ale tie tvoje šibalstvá nám dávajú zabrať. Koho by napadlo ukradnúť fľašu s minerálkou a napchať do nej tucet ceruziek? Všetko ospravedlňuješ svojím úsmevom a tými očami. Pozeráš sa na mňa presne takými očami, aké mám ja. A v každom úsmeve vidím to šibalstvo a potmehútstvo, pre ktoré milujem aj tvojho otca. Podobáš sa na nás, ale si taká iná, taká malá osoba, ktorej základom sme boli my. Si to najkrajšie z nás a ešte toho toľko ukrývaš.

Možno to tak znie, no nie, ja si ťa veľmi neglorizujem, ty taká si, nie je to len slepá láska matky, ktorá si myslí, že jej dieťa je dokonalé. Kto ťa stretne, toho dokážeš očariť, je v tebe čosi, čo s tebou chodí ako nejaký transparent, ktorý ukazuje tú tvoju jedinečnú vlastnosť, tú svojskosť, ktorou zaujmeš. Milujem tie tvoje pripoviedky, ktoré stále máš "tatinko, panebože toľko si mi dal mlieeekaaaaa?" 

Rýchlo sa učíš, tak rýchlo, že to teší každého kto ťa čosi naučí. Chodíš pomedzi nás a rozosievaš radosť. Deti sú úžasné, úprimné, ľúbiace, bezbranné. Kiežby sme všetci dokázali milovať ako deti - bez hraníc. Je mi ukradnuté, že sa vraví, že dieťa nemá ísť k rodičom do postele, občas vylezieš z postieľky a prídeš k nám. Žiadna kniha mi nevyvráti to, že v tvojom zatiaľ malom svete sme tvojimi opornými stplmi my, u nás hľadáš bezpečie, lásku, útechu... a ak chceš len sa večer pritúliť nemám žiaden dôvod odmietnuť ťa, lebo aj ty si stredobodom môjho života.

Niekedy je dojemné sledovať ťa. Hráš sa, čokoľvek máš, vždy mi to prídeš ukázať, dáš ochutnať, poďakuješ - je to krásne vedieť, že si taká dobrosrdečná a myslíš na nás stále, aj keď nemusíš. Si pre nás tá najkrajšia a najúžasnejšia bytosť a nedá sa zmerať ako veľmi ťa milujeme - nielen my, tvoji rodičia ale aj všetci blízky. Si taká dobrá, až tomu nerozumiem, ako sa z takých krásnych destkých osôb môže raz vykľuť čosi také ako je dospelý človek - častokrát s oveľa horšou podstatou. Mohla by som by som poznať Freuda samotného, či Ghándiho ale nedal by mi lepší príklad ako žiť. Nie lepší ako jediné dieťa - ty.

Tento list som písala najmä preto, že v tejto dobe ľudia zabúdajú, že deti nie sú samozrejmosť. Nikdy nám nepatrili, ani nebudú -my sme luk a oni šíp. Dostali sme však ten dar, že nad nimi môžme bdieť, ochraňovať ich, vychovávať a milovať.