O raketách, dojčení, fajčení a chorobách. Inšpiratívny rozhovor s laktačnou poradkyňou Ing. Janou Michálkovou.

Pri príležitosti Medzinárodného týždňa dojčenia som si pre Vás, milé mamičky, oteckovia, babičky aj priatelia, pripravila rozhovor s laktačnou poradkyňou Ing. Janou Michálkovou. 

Janka sama dojčila dokopy neuveriteľných 10 rokov svoje 3 deti. Od roku 2010 je certifikovanou poradkyňou a pomáha mamičkám so správnym prisatím, komplikáciami pri dojčení  a teší sa s mamičkami spoločne z ich úspechov. Pri svojom poradenstve sa zaoberá prirodzenou polohou pri dojčení (známou tiež ako vertikálna, pololežmo, savčia, BN – Biological Nutrition…). Ako sama tvrdí, táto poloha je  praktická a predchádza problémom, ktoré sa pri dojčení môžu objaviť.

S Jankou sme sa rozprávali telefonicky a z pol hodinového rozhovoru boli telefonáty 2, ktoré trvali vyše hodiny a pol. Nebyť toho, že náš rozhovor prešiel do ďalšieho dňa a rušila som nočný kľud, rozprávali by sme sa hádam omnoho dlhšie. 

1.            Janka, ďakujem, že si súhlasila s týmto rozhovorom. Začala by som hneď s tou pre mňa najdôležitejšou otázkou. Aké sú výhody dojčenia?

Najdôležitejšou úlohou dojčenia je zabezpečiť, aby dieťa prežilo. Je to evolučná výhoda cicavcov, ktorá umožňuje prežitie mláďat i v období, keď samotná matka nemá dostatok kvalitnej potravy. Tak to zariadila príroda. Matke sa tvorí potrava pre jej dieťa, a tak dokáže uspokojiť jednu z jeho základných potrieb. Materské mlieko je potravou, ktorá pomáha vytvárať imunitný systém v brušku dieťatka a poskytuje správny stavebný materiál pre mozog.  Má vyvážený a  správny pomer tukov a živín.

Kontakt, ku ktorému počas dojčenia dochádza je nenahraditeľný. Vďaka fyzickému kontaktu sa u dieťaťa i u matky tvorí oxytocín, hormón lásky. Mozog  novorodenca je vyvinutý tak cca na 20%, v 2 rokoch asi na 80% a práve oxytocín zabezpečuje jeho optimálny rozvoj. Mnohé z funkcií mozgu dopĺňa telo matky, preto čím menšie dieťa, tým dôležitejší je fyzický kontakt – o matke a  dieťati hovoríme dokonca ako o diáde, nerozlučnom zväzku. Dojčenie ideálnym spôsobom dopĺňa nosenie.

Hlavným impulzom pre správny začiatok dojčenia je bonding hneď po pôrode. Môžme si to prirovnať k štartujúcej rakete. Ak raketa vyštartuje dostatočne silno a správnym smerom, bezproblémový začiatok je vhodným predpokladom úspešnej cesty a následného doletu.

Ak má však raketa už v začiatkoch problémy a jej smer je vychýlený, treba to napraviť čo možno najskôr, lebo čím ďalej bude letieť, tým náročnejšia a zložitejšia  bude náprava.

2.            Ako často by som mala dieťa dojčiť?

Ak samotné dojčenie chápem ako neprerušený kontakt matky a dieťaťa, tak sa nad touto otázkou ani nezamýšľam. Matka, ktorá nosí svoje dieťa, nerieši koľko krát je dieťa prisaté na prsníku. Keď pozorujeme dojčenie v Mongolsku, tam je celá spoločnosť nastavená tak, že sa nikto nepozastavuje nad tým, že matka má dieťa pri sebe a keď zamrnčí automaticky dostane prsník.

Kedysi  sa šestonedieľky s bábätkami zdržiavali prvých 6 týždňov iba za kútnou plachtou (plachta zošitá z niekoľkých kusov plátna, ktorá opticky aj magicky chránila ženu a dieťa) a tam im bolo nosené aj jedlo. Počas prvých 6tich týždňov sa matky venovali iba novorodeniatku a jeho potrebám.

 Bežne odporúčané obmedzovanie časom- dojčiť každé 3 hodiny, na každej strane 10minút – nezodpovedá skutočným potrebám dieťaťa.

Ak mamička dopraje bábätku neprerušný kontakt koža na kožu , sama najlepšie zistí, aké sú skutočné potreby jej dieťaťa. Obvykle sa u novorodenca striedajú aktívne a pasívne fázy. Počas aktívnej fázy  sa dieťaťko (ktoré je stále na mamičke) na chvíľu prisaje, potom niekoľko minút zaspí, opäť sa napije a takýto cyklus môže trvať hodinu i viac. Je dôležité vedieť rozpoznať, že dieťa počas dojčenia naozaj aj pije. Pre novorodenca je netypické, aby sa napilo naraz a veľa a potom tri hodiny spalo. Toto dokážu len deti na fľaši.  V pasívnej fáze dieťatko obvykle spí 2-3 hodiny. Ak je to viac, je to obvykle v prípade, že spí mimo matky. Je lepšie ho zobudiť šetrným spôsobom (dať si ho na telo) a ponúknuť dojčenie.  Jednak sa úľaví mamičkiným prsníkom a aj pre žalúdok dieťatka je to prijateľnejšie.

Ak mám pocit, že dieťa už je najedené a spí a po jeho uložení mimo matky sa zobudí, dôvodom je obvykle potreba kontaktu s matkou. Matka predstavuje pre dieťa bezpečie a preto si prirodzene pýta jej prítomnosť.

Pre mamičku je mnohokrát nepredstaviteľné , aby vydržala mať dieťatko pri sebe dlhšie ako pár minút , nakoľko je to pre ňu nepohodlné – bolí ju chrbát , ruka, šija. Dôvodom je nesprávna poloha. Ja učím mamičky polohu pololežmo. Je to poloha, ktorá je príjemná pre dieťatko aj mamičku, je relaxačná, mamička si počas nej môže oddýchnuť, pospať si, prípadne si prečítať knižku.

Keď sa Vás opýtam, ako si berie dieťatko ocko, ako to vyzerá? Veľa mamičiek mi odpovedá, že si ľahne a bábätko si položí na seba. Je to úplne rovnaká  prirodzená a uvoľňujúca poloha, v ktorej odporúčam mamičkám dojčiť.  

3.            Je potrebné budiť dieťa kvôli dojčeniu?

Ak má dieťa splnené podmienky, ktoré sú mu prirodzené a teda, že je pri mame, tak nie. Nebudiť.

Ak spí dieťa mimo matky, tak by sme ho mali budiť najneskôr po 2-3 hodinách.  Šetrným spôsobom, zobrať si dieťatko na seba, nech sa zobudí same a na matke. Je lepšie si ho zobrať skôr ako začne plakať od hladu. Dojčenie má prednosť pred čistou plienkou.

4.            Ako viem, že mám dosť mlieka?

Treba  sledovať pocikané plienky, do cca 3 týždňov by mala byť stolica aspoň raz denne. Denne má byť aspoň 5-6 dobre pocikaných plienok. Sledovať,  či dieťa pije aktívne. Je to aj vidieť aj počuť. Ak dieťa plače, nie je to signál, že je hladné. V prvom rade mu chýba mama a hlad je až na druhom mieste. Je možné sledovať prírastky maximálne raz za týždeň, ale nie vážiť každý deň.

Nedostatok mlieka sa prejaví suchšími plienkami, slabým pitím (dieťa môže byť až apatické, veľa spí a málo pije) alebo nespokojnosťou na prsníku (dieťa začne piť a po chvíli sa začne odtrhávať od prsníka a opätovne sa k nemu prisávať. Ak nepomôže stláčanie prsníka ani výmena strán, tak je to pravdepodobne nedostatok mliečka). Nespokojnosť na prsníku môže byť aj v dôsledku potreby vyprázdnenia – vtedy bábätko prestane vyhľadávať prsník a je mierne zarazené.

5.            Mlieko v prsiach by sa malo tvoriť na požiadanie a podľa potrieb dieťaťa.  Niektorým ženám sa ale dostatok mlieka netvorí, dieťa je nekľudné a uplakané a po pridaní dodatočného umelého mlieka z fľaše je spokojné. Prečo je to tak?

Dôvodov  nedostatočnej tvorby mlieka môže byť niekoľko. Zúžené mliekovody (naozaj výnimočne), stres, nesprávne prisatie. Odborník, ktorý sa venuje dojčeniu dokáže zhodnotiť a posúdiť príčinu a následne aj poradiť. Poznám laktačnú poradkyňu, ktorá dokáže mamičku tak upokojiť, že sa jej spustí mlieko 🙂 často je to naozaj v hlave.

Ak je nejaký problém, ideálnym riešením je ľahnuť si s dieťatkom na dva dni do postele,  nonstop dojčiť a oddychovať. Fľaša nie je riešením, treba hľadať  odbornú pomoc. Ak je naozaj treba dokrm, dá sa to i bez fľaše, pomocou suplementora.

6.            Do kedy je vhodné/potrebné dieťa dojčiť?

Dokedy dieťa samo chce. Som zástancom dojčenia do prirodzeného odstavenia.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča výlučné dojčenie do 6 mesiacov a následne dojčenie s postupným zavádzaním príkrmov do 2 rokov a dojčiť naďalej tak, ako to obom vyhovuje.

Po 2 rokoch už môžme začať vedome predlžovať intervaly (napríklad požiadať dieťa, aby s vami najprv vyložilo nákup), prichádzajú vzájomné dohody s dieťaťom. Potreby mamy sú rovnako dôležité ako potreby dieťaťa a dieťa je schopné ich pochopiť. Po tých dvoch rokoch často prichádza aj tehotenstvo a druhý súrodenec. Odporúčam tandem, no nie každá mamička sa  na to cíti a každá prežíva tehotenstvo inak.

7.            V niektorých brožúrkach sa mamičky dočítajú, že po 6 mesiaci už materské mlieko nestačí. Je to skutočne tak? Keď si spomeniem ako som začala prikrmovať svoje dieťa ja, skôr to bolo o ochutnávaní ako o doplnení niektorého hlavného jedla.

Od 4-6 mesiacov, (plne dojčené deti od 6tich ), je detský organizmus schopný prijať inú potravu ako materské mlieko. Štandardné odporúčania sú, že sa najprv jedno dojčenie nahrádza jedným  príkrmom, neskôr sa nahrádzajú príkrmom dve dojčenia atď. Toto odporúčanie je však vhodné skôr na odstavenie než na skutočné zavádzanie príkrmov a naozaj to často spôsobuje štrajk v dojčení.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie  sa odporúča výlučné dojčenie do 6 mesiacov. S postupným podávaním príkrmov sa odporúča pokračovať v dojčení do 2 rokov a dlhšie.  Z toho vyplýva, že na plnohodnotné jedlo má dieťa čas minimálne do tých 2 rokov.

Celá myšlienka podávania príkrmov má byť  založená na zoznamovaní sa dieťaťa s alergénmi a to ideálne popri dojčení. Príkrmy by nemali byť o tom, aby sme do dieťaťa dostali určitý objem potravy. Dôležité je, aby sa postupne zoznamovalo s jedlom, chuťami, aby sa naučilo žuť, prehltnúť, ale aj vykašlať. Nový prístup ku zavádzaniu príkrmov sa volá led-weaning (led-dinning). Znamená to, že dieťa si samo odhryzne, požuje a potom aj prehltne. Aby sme otestovali niektorý alergén, stačí jedno odhryznutie. Mohli ste si všimnúť, na rôznych fórach mamičky často riešia, že ich deti toho veľa nezjedia. Je to ale úplne prirodzené.  Materské mlieko je z hľadiska výživovej hodnoty postačujúce.

V mojej praxi radím skúsiť sa vcítiť do pocitov matky v džungli, čiže ak nájdem nejaké jedlo, ponúknem, ale inak je dieťa na prsníku.

8.            Môžem dojčiť aj počas choroby? Pri niektorých diagnózach lekári odporúčajú matkám prestať alebo aspoň obmedziť dojčenie. Je to skutočne tak?

Skôr si povedzme, kedy dojčenie vhodné nie je. Určite pri chemoterapii a pri silných psychiatrických liekoch. V iných prípadoch by som tomu dala minimálne šancu. Za dojčenie nie je náhrada. Za lieky áno. Čo sa týka látok, ktoré prechádzajú do materského mlieka, v mlieku ich ostáva minumum. Záleží samozrejme aj aký liek to je. Väčšina bežných liekov škodlivých nie je. Treba si uvedomiť, že keď u matky prepukne nejaká choroba, s veľkou pravdepodobnosťou má tú chorobu dieťa už v sebe. Materské mlieko obsahuje protilátky, ktoré to dieťa už v tom čase potrebuje. Preto je nezmysel prestať dojčiť. Bez materského mlieka nemá dieťa ani protilátky a preto bude s veľkou pravdepodobnosťou potrebovať  nielen tie isté lieky ako matka, ale ešte aj vo vyšších dávkach. A ďalšia vec – čím nahradiť materské mlieko? Umelým mliekom, ktoré je od kráv, o ktorých nemáme ani potuchu, aké lieky mali a akými pesticídmi boli ošetrené plodiny, ktoré jedli?

Mamičkám vysvetľujem, že požiadavky na liečivá sú veľmi prísne a farma firmy  sa musia chrániť. Preto používajú formulky, ktoré je dobre vedieť rozlúštiť správne. Ak je na lieku napísané – môže spôsobiť ťažkosti a poraďte sa so svojím lekárom, vtedy je to zväčša liek, ktorý mamička užívať môže. Zbystriť zrak treba v prípade, ak je v príbalovom letáku napísané, že tehotná alebo dojčiaca žena liek používať nesmie. Treba sa pozrieť podrobnejšie, či sa to týka celého tehotenstva – totiž bábätko v matkinom brušku je vždy vo väčšom ohrození ako dojčiace sa dieťa. V takom prípade by sa mali hľadať lieky s podobným liečivým efektom a nahradiť ich.

Podobne je to napríklad pri hračkách. Na mnohých z nich je napísané, že nevhodné do 3 rokov a pritom neobsahujú žiadne malé alebo nebezpečné časti. Je proste jednoduchšie pre výrobcov napísať na výrobok „nevhodné do 3 rokov“.  Ani pri anestéze sa neodporúča dojčiť 6 hodín, ale princíp je podobný ako pri liekoch.

9.            Čo by som mala v strave počas dojčenia pridať a čo naopak obmedziť?

Znovu použijem “pralesný prístup”, keď si žena predstaví, že je v džungli, tam by jedla to, čo by našla a čo jedla doposiaľ.

Veľa rád k strave matky sa spája s bolesťami bruška u dieťaťa. Dôležité však nie je vtedy jedlo, ale poloha. Na čo sa v tomto prípade ale ja pozerám  nie je jedlo ale poloha.  Dieťa dám do vertikálnej polohy, do šatky, telo na telo. Prirodzený pohyb a  prirodzená poloha sú pre bábätko  kľúčové. Skutočná kolika neexistuje. Vždy je tam viacero problémov ako nedostatočný pohyb, horizontálna poloha v perinke, zle prisatie a až posledným problémom je strava matky. Samozrejme, ak mamička zistí, že nejaká potravina naozaj robí dieťatku zle, je dobré ju na nejaký čas obmedziť. Z mojich skúseností citlivejšie maminy majú obvykle i citlivejšie deti.

10.          Zápal prsníkov je veľmi bolestivý a niekedy ho môžu sprevádzať aj horúčky. Je možné dojčiť aj v tomto prípade? Ako si môžem pomôcť, aby zápal rýchlejšie prešiel?

Ak hovoríme o čerstvom zápale prsníka ešte v pôrodnici, kedy prvýkrat dochádza k naliatiu prsníkov, tak odporúčam kapustné listy. Dôvodom naliatých prsníkov je nedostatočné vyprázdňovanie prsníkov a dlhé intervaly medzi dojčením.  Vinníkom môžu byť aj klobúčiky, absencia bondingu a nedojčenie v prvej “zlatej” hodinke po pôrode.

Pri neskoršom naliatí až zápale prsníka je problém znovu nedostatočne vyprázdňovanie prsníkov. Riešením je správne prisatie a to ideálne pri polohe pololežmo, s bradou poriadne zaborenou do prníska. Zmierniť zápal pomáha tvaroh vo vreckovke priložený na prsník (stačí izbová teplota). Kapustný list zas obsahuje lecitín (je dostať i samostatne v lekárňach). Ten zvýši viskozitu mlieka v prsiach, ktoré tak lepšie pretečie cez navreté hrudky pri mliekovodoch.

11.          Stretávame sa s rozdelením materského mlieka na  predné a zadné.  Je to skutočne tak?  Faktom je, že najprv tečie mlieko redšie a neskôr hustejšie, niektoré laktačné poradkyne ale nesúhlasia s rozdelením na predné a zadné.

V Knižke  “Naše deti, naše svety” (podľa Quandt, 1995) som našla veľmi výstižný popis.
Kým sa dieťa nedojčí, tak je tukovejšie mlieko v systéme mliekovodov vyššie. Keď sa dieťa začne dojčiť, tak sa tuk postupne spúšťa a ide smerom dopredu ku bradavke.  Na začiatku dojčenia je teda mliečko s menším obsahom tuku, ktorý sa postupne zvyšuje.  Pri začiatku dojčenia  je tuku cca 50kal/100ml mliečka.  Neskôr okolo 83kal/100ml (podľa knihy. V skutočnosti sa toto číslo mení  podľa veku dieťaťa, podľa každej matky – rozdiely môžu byť v čase a u rôznych matiek dosť výrazné). Ak dieťa pije v kratších intervaloch, tak tukovejšie mlieko zotrvá za bradavkou a pri najbližšom dojčení pije tučnejšie mliečko.  Čím je však interval v dojčení dlhší, tým dlhšie trvá, kým sa tuk dostane k dieťaťu a ak pije len krátko, veľmi ho mliečko nezasýti. Viac mlieka s nižším obsahom tuku a vyšším obsahom laktózy sa môže prejaviť zelenou farbou stolice. Rozhodne to neznamená, že sa jedná o hladovú stolicu alebo o slabé mlieko.

Odporúčam vypiť najprv prvý prsník “do dna” a až potom ponúknuť druhý prsník. Niekto s výbornou tvorbou mlieka bude ponúkať ten istý prsník na viackrát a niekto pri jednom dojčení vystrieda prsníky niekoľkokrát. Aj keď je pri vynikajúcej tvorbe ponúkaný ten istý prsník na viackrát, je dobré ho po nejakej dobe (2-3 hod) prestriedať tak, aby tvorba mliečka bola rovnomerná.

12.          Čo ak sa chce dieťa dojčiť až príliš často? Ako určiť taký vhodný balans, aby to nešlo na úkor matky alebo iných detí v domácnosti?

Dieťa sa nedojčí príliš často, ale podľa svojich potrieb. Mozog našich bábätiek je vyvinutý len na 20% a celý raný vývin je zameraný na jeho rozvoj. Čím častejšie sa dojčí, tým viac stimulov dostáva. Ak má niekto z vášho okolia poznámku na časté dojčenie, skúste mu povedať, že práve zabezpečujete rozvoj IQ, odložením by stagnovalo 🙂.

Samozrejme, mamička potrebuje aj fungovať, a aby boli naplnené potreby dieťaťa, ale aj mamičky, existujú šatky či ergo nosiče, ktoré zabezpečia voľnosť pre maminu a prístup ku prsníku pre dieťaťatko.

Ďalšie obdobie častého dojčenia prichádza okolo 1,5-2ho roku, ktoré poznáme skôr pod obdobím vzdoru. Dieťa sa stáva samostatnejšie, skúša fungovať bez mamičky už ako JA, no napriek tomu mu to ešte veľmi nejde. Často je frustrované a vtedy hľadá útechu na prsníku. Potrebuje vyresetovať a potom môže ísť ďalej. Dôležité je, aby mamičky vedeli, že je to normálne, aby videli, že v tom nie sú samé. Veľa detí  je práve v tomto období odstavených, čo je veľká škoda, pretože práve teraz sa viac ako inokedy potrebujú  na prsníku ubezpečovať, že je všetko v poriadku .

Bez dojčenia sa toto obdobie rieši omnoho náročnejšie, je tam omnoho viac plaču a hádzaní sa o zem. Treba náhradné riešenia v podobe cumlíkov, či fliaš, iba náruč ostáva tá istá.

13.          Niektoré mamičky sa počas dojčenia cítia unavené a vyčerpané. Je to vhodná doba na odstavenie alebo je možné to riešiť inak?

Najdôležitejšia je silná podpora okolia, a to aj pri staršom dieťatku. Napríklad v Japonsku bývajú čerstvé rodičky prvé 3 mesiace so svojou matkou, ktorá ich obsluhuje a ony sa venujú dieťaťu. U nás to boli v minulosti kútne plachty, ktoré oddeľovali rodičku s bábätkom počas šestonedelia od okolitého sveta.

Odporúčam mamičkám, aby na oddych využili každú príležitosť. Načerpali energiu, nechali, aby im druhí pomohli. Ideálne je spať vtedy, kedy spí dieťa. Problémom môže byť aj horizontálna poloha pri dojčení, ktorá je pre ženu únavná a vyčerpávajúca. V polohe pololežmo si žena dokáže oddýchnuť, vyložiť nohy, pospať si s dieťatkom.

Dojčenie má byť niečo krásne. Pri dojčení sa nám do tela vyplavujú endorfíny a oxytocín, znovu sa zamiluvávame do svojho dieťaťa a prežívame šťastné okamihy.  Môžu byť aj výnimky, keď to mamička nedokáže prežívať príjemne. Môže to byť spôsobené neprirodzeným pôrodom (sekcia, bez bondingu), ale aj tým, že mamička sama nebola dojčená a nemala dostatok fyzického kontaktu s mamou. Dieťatko aj v takom prípade mamu potrebuje – preto viac ako inštinkt a intuícia musí zapracovať rozum, ktorý povie, že toto je potrebné napriek negatívnym pocitom. Čím dlhšie s bábätkom v takom prípade mama bude, tým viac jej oxytocín bude pomáhať nepríjemné pocity prekonávať.

 Na poradenstve je najkrajšie práve to “odklínanie”. Keď inštruujem mamičku, aby si pohodlne ľahla s holým dieťatkom (len v plienke) na hrudi (holej, bez podprsenky) a obaja sú uvoľnení a spokojní, je to krásny pocit. Ideálne je, ak sú prítomní aj ostatní členovia rodiny, aby videli to, ako je bábätko zrazu spokojné, má uvoľnené pästičky,a tie pohľady matky a dieťaťa sú jednoducho úžasné.

14.          A čo zlozvyky mamičiek? Napriklad alkohol alebo fajčenie, aký to má vplyv na materské mlieko?

Je to veľmi dôležitá otázka. Určite sa bavíme o mamičkách, ktoré nie sú alkoholičky ani inak závislé.

Malý pohár vína nech si mamička kľudne dá, do mliečka ho prejde minimálne. Víno je dobré na odbúranie stresu a stres je najväčší nepriateľ dojčenia. Taktiež si tento pohárik môže dať s mužom – je veľmi dôležité vzájomný vzťah čo najviac posilňovať, nakoľko sa kvôli bábätku muži cítia odsunutí na vedľajšiu koľaj.

Ak si mamička potrebuje zapáliť, nech si zapáli. Určite vie, že to pre ňu ani dieťa zdravé nie je a  bude sa snažiť fajčiť čo najmenej a mimo dieťatka. Len nech dojčí. Je to stále lepšie, než nedojčiť a fajčiť.  Ak by prestala dojčiť, pravdepodobne by fajčila ešte viac.

15.          Stretla som sa so skúsenosťou tehotnej mamičky, že vďaka dojčeniu staršieho dieťaťa má znížený cukor a nie je ohrozená tehotenskou cukrovkou ako pri prvom dieťati.

O tomto som ešte nepočula, ale napríklad dojčenie chráni pred osteoporózou vďaka lepšiemu prijímaniu vápnika – metabolizmus počas tehotenstva a dojčenia lepšie funguje, tak je možné, že to pomáha i pri cukrovke. Okrem tohto má dojčenie pre ženu množstvo ďalších zdravotných výhod.

16.          Počas dojčenia sa odporúča piť veľa tekutín. Veľa tekutín sa ale odporúča aj pre ostatných ľudí. Mala by dojčiaca žena vypiť ešte viac tekutín ako sa odporúča bežne?

Nevieme si odsledovať koľko materského mlieka dieťa vypije počas dňa, preto sa môžme pozrieť na to, koľko vypije nedojčené dieťa umelého mlieka . A to je približne 150ml/kg dieťaťa. A to je množstvo, ktoré by mala dojčiaca žena vypiť navyše. Okrem toho, počas šestonedelia sa žena viac potí. Toto je tiež strata tekutín, s ktorou by sa malo rátať.

17.          Vedú sa nejaké štatistiky toho, koľko detí je dojčených a do kedy?

Áno, také štatistiky sú, len nie som v nich odborník. Pokiaľ viem, u nás pred pár rokmi dojčilo 6mesačné deti cca tretina mamičiek, dnes je to vyše polovica. Taktiež stúpol počet dlhodobo dojčiacich sa detí.

Počet dojčených deti je v každej krajine iný – Mr. Google ukázal, že počet 6 mesačných dojčených detí  je najmenej v Írsku – cca6% (čo má byť najmenej na svete), 25% vo Francúzsku, 33% v Holandsku, 50% USA  a 82% v Nórsku.  Pozor, západné štatistiky nerozlišujú medzi podávaním odsatého mliečka fľašou a skutočným dojčením.

18.          Materské mlieko obsahuje veľa prospešných látok a vitamínov. Dá sa nejako odhadnúť ako materské mlieko a dojčenie vplýva  na chorobnosť detí?

Sú na to štatistiky, ktoré si môžte nájsť na internete. V princípe však platí, že dojčenie ako také vplýva na tvorbu  hormónu oxytocín, a tým pádom na rozvoj mozgu  a materské mlieko sa podieľa na správnej výstelke čriev a tým na budovaní imunitného systému v tráviacom trakte. Dobudovanie IS končí približne v čase, keď sa dieťa same odstaví (cca v 3-5 rokoch).

Materské mlieko obsahuje množstvo prospešných látok užitočných v každom veku dieťaťa, protilátky na mieru proti chorobám, ktoré obklopujú maminu i dieťa, ideálnu stravu pri každej hnačke.

Samozrejme,  o zdravie sa treba starať aj inak, dať si veľký pozor na ATB a radšej horúčku len vyležať doma 3 dni na prsku. ATB okrem patogénov likviduje aj prospešné organizmy, čím sa znižuje účinok materského mlieka. Potom sa môže stať, že nedojčené dieťa je na tom lepšie, ako dojčené. Takže je lepšie sa starať aktívne o zdravie (otužovanie, pohyb, zdravé jedlo) a dojčiť ako byť pasívny a nedojčiť.

19.          Pracujete ako laktačná poradkyňa a radíte ženám v otázkach dojčenia. S čím sa najčastejšie stretávate?

Problémov je viac, ale väčšina vzniká ešte v pôrodnici. Základom bezproblémoveho dojčenia je bonding, zlaté dve hodiny po pôrode, ktoré ma dieťatko stráviť na mamičke. Oxytocín, ktorý sa pri pôrode a počas kontaktu “telo na telo” vyplavuje, spúšťa materinský inštinkt, urobí z matky matku, po bondingu ide všetko ľahšie, prirodzenejšie. Kontakt je kľúčový, počas neho  nastane spečatenie matky a dieťaťa. Odporúča sa  priložiť dieťa na hruď aj otcovi aspoň na 30min.

Bohužiaľ, u nás najčastejšie dostáva matka do rúk i niekoľko hodín po pôrode perinku (s dieťaťom), nie samotné dieťa a nastávajú problémy s prisatím, boľavými bradavkami, slabou tvorbou mlieka, s neprisávaním. Dieťa od okamihu narodenia vie, čo má robiť a ako sa má správne napiť, ale ak mu to znemožňuje perinka, neskôr cumeľ a fľaša tak zrazu nevie ako na to.

20.          Vplýva na tvorbu mlieka aj stres matky?

Určite áno. Tak ako oxytocín spôsobuje príjemné pocity, tak kortizol, stresový hormón spôsobuje stres a môže negatívne ovplyvniť množstvo mlieka. Preto hovorím, radšej si dať pohár vína a oddychovať. Dojčenie má byť niečo veľmi príjemné. 

Nech nič nenahrádza mamičku. Ona je najlepšia postieľka, cumlík i fľaša.

Ešte raz ďakujem veľmi krásne za čas, ktorý nám Janka venovala.

Informácie, ktoré som sa dozvedela boli veľmi zaujímavé a verím, že ste sa v tomto rozhovore našli aj vy. Ak by ste mali záujem vedieť viac, napíšte mi do komentárov otázky, ktoré boli nezodpovedané a ja skúsim spracovať ďalší inšpiratívny rozhovor. Alebo kontaktujte Janku osobne, určite Vám rada odpovie 🙂

Ing. Jana Michálková, poradkyňa pri dojčení, www.dojcenie.eu, sa venuje poradenstvu pri dojčení od roku 2010. Neodporúča a odmieta podávanie umelého mlieka pokiaľ neboli vyčerpané iné alternatívy, ako aj používanie umelých náhrad prsníka (cumlík, fľaša, klobúčik). Pri poradenstve sa riadi Medzinárodným kódexom marketingu náhrad materského mlieka a princípmi vzťahovej výchovy. V priemysle detskej umelej výživy nemá žiadne záujmy. Tento článok bol poskytnutý bezplatne.

Želám Vám všetkým krásny deň plný radosti strávený s vašími detičkami

Donadojčenia!

Zdroj fotiek: vlastný archív autorky, pixabay.com a depositphotos.com

#dojcenie