Ako som (sa) odstavila

Chcela by som na začiatok upozorniť, že nebudem posudzovať, koľko mesiacov dojčenia je málo a koľko veľa. Každá ľúbime svoje deti či dojčíme len prvý deň v pôrodnici alebo ďalšie 4 roky. Toto je moja osobná spoveď ako som skončila a odstavila... 

Keď som dojčila svojho staršieho syna, mali sme spolu aj dobré dni aj zlé. Nerozluční buddies. Prebdené noci, akrobatické pitie z prsníka (vtedy som si uvedomila, akú elastickú mám kožu :D), scény na verejnosti, spýtavé pohľady aj nepochopené a nie vždy úprimné “no jasné, dojčenie je naj” keď mal už 2 roky a stále poznal chuť materského mlieka. 

Keď som otehotnela druhýkrát veľmi ma lákala predstava tandemového dojčenia. Syn mal niečo vyše dvoch rokov. Prvé mesiace boli bezproblémové. No keď mal 2 roky a 5 mesiacov, odstavila som, nedala som to.
Dovolím si tvrdiť, že v našej rodine som takou priekopníčkou a zarytou podporovateľkou dojčenia. Preto som mala pocit zlyhania sama zo seba.

Čo sa stalo? 

Približne v 4 mesiaci tehotenstva som začala mať nepríjemné pocity, cítila som počas dojčenia bolesť v prisiach a mala som veľmi citlivé bradavky. Myslela som, že to prejde. Jedine do čoho to prešlo bolo to, že keď som videla ako sa ku mne blíži moje vlastné dieťa, tŕpla som, aby sa nechcel prisať. Prekážala mi jeho blízka prítomnosť a nechcela som sa s ním túliť. Vtedy som si povedala…… a dosť. Milujem svoje dieťa nadovšetko a nemôžem sa pred ním skrývať. Cez deň sme už mali dojčenie ako tak zvládnuté. Kameňom úrazu bola noc. Povedala som si veď už je veľký, chápavý, vysvetlíme si, bude dobré. No nebolo. Ako mi to hovorili ostatné mamičky? Také 2-3 noci mi poplakala a prešlo ju to. My sme sa trápili mesiac. Mesiac noc čo noc sme plakali a bdeli obaja. 

Keďže som nedokázala seknúť z minúty na minútu, najprv som sa dojčenie snažila z noci oddialiť na ráno. Keď sa malý zobudil o 3 ráno, že chce mliečko, tak som ho nosila, objímala, mojkala, hovorila, že až keď vyjde slniečko. 

A tak si sadol v obývačke na sedačku a pozeral do okna. Čakal kedy vyjde slniečko. Každý deň. Niekedy od tretej ráno niekedy od štvrtej. Je to už vyše roka a mne sa chce z toho plakať. Sedeli sme spolu na sedačke, ja mlieko v prsiach on na mojej hrudi a čakali sme spolu kým vyjde slnko. Pripadala som si ako macocha. Po 2 týždňoch som to chcela vzdať a proste ho nakojiť, no bála som sa, že sa dostaneme na začiatok. Hovorila som si, veď to už trvá tak dlho, už to bude lepšie. No malý síce chápal, že ma prsia boleli, že mám v brušku bábätko, že už je veľký ale myslím, že nechcel pochopiť prečo sa nemôže ani prisať. Posledných pár dní pred odstavením už pil veľmi málo, už sa len prisal a dudlal, čo bolo pre mňa extrémne nepríjemné a bolestivé. Približne v 16tt sa začína tvoriť kolostrum. Čo sa môže javiť ako pokles mlieka, zmení chuť. Niektoré deti sa v tomto čase odstavia samé. Môj malý v tom prekážku nevidel. Musím sa priznať, že po tých prebdených nociach som už ani ja samu seba nechápala prečo ho tak trápim. Trvalo to skutočne mesiac. 30 dlhých dní, celý september. Moja najbolestivejšia spomienka na celé dojčenie nie je to, ako sa mi počas šestonedelia bolestivo nalievali prsia, ako sme sa učili dojčiť a mala som krvavé ragády, ako ma kúsal prvými zúbkami alebo to ako mi vykrúcal prsia pri akrobatickom dojčení hore nohami. Moja najbolestivejšia spomienka na dojčenie je veta, “aha mami, už vyšlo slniečko” a s úľavou sa po dlhých hodinách čakania prisal. Dojčila som syna 29 mesiacov. Nemyslím si, že to je málo, napriek tomu som zo seba trochu sklamaná ako matka.

Chcem vzdať hold všetkým matkám, ktoré to dali. Ktoré dojčili tak dlho, že to naplnilo očakávania vlastné aj ich detí, ktoré dojčili počas tehotenstva, dojčili tandemovo, ktoré odstavili lebo museli, lebo chceli, lebo sa inak nedalo.
Teraz dojčím druhorodenú už takmer ročnú slečnu. Chcela by som pokračovať aspoň do 2 rokov. No priznám sa, že mám strach predtým ako zvládneme jeho koniec.
Zdroj