Láska môjho života

Už je to 2 a pol mesiaca, čo som sa stala mamou tej najúžasnejšej dcérky Lauri.. Neuveriteľne to letí, nestíham sledovať čas. Niekedy neviem, či je ešte stále doobedie alebo už poobedie, či je pondelok alebo štvrtok. Ešteže manžel pracuje od pondelka do piatka, on ma ako tak drží v realite.. keď sa ráno zobudíme vedľa seba a on sa nikam neponáhľa, viem, že je víkend. 🙂

Malinká rastie ako z vody. Každý deň je iná, strašne rýchlo sa mení, aj preto som sa rozhodla, že každý deň ju odfotím. Aspoň tými fotkami sa snažím spomaliť čas. Veľakrát si s manželom večer vzdychneme, "Ach, keby sa tak dal zastaviť čas.".. aby ostala vždy takáto. Taká malinká, taká nevinná, tak krásna.. ešte nám nepapuľuje, ešte neodchádza z domu.

Stačí jej tak máličko. Len pohladenie, úsmev, nejaká tá pesnička, riekanka, vzájomné dotyky, mojkanie sa, skin to skin, naše nosenie v šatke, to všetko pre jej úsmev. Pre ten najkrajší úsmev na svete.. 🙂 Napapať, pohrať sa, prebaliť, okúpať.. blízkosť rodičov a ich nekonečnej lásky. Ešte žiadne: "Mama chcem toto a kúp mi tamto."

Bože ako ja ju veľmi milujem. Moja maminka mi vždy vravievala, že tú pravú čistú lásku pochopím až vtedy, keď sa sama stanem mamou. Ale aj ten veľký strach. Strach, že sa jej niečo stane, že jej niekto ublíži. Niekedy, len pri pomyslení na to, dokážem lámať kosti a vykrúcať krky. 

Chcela by som, aby tento čas trval na veky. Ale teším sa aj na to, čo prinesie budúcnosť. Budem s láskou sledovať ako rastie. Budem sa tešiť z jej úspechov a podporovať ju aj pri jej neúspechoch. Povzbudzovať to moje malé dievčatko. Budem jej tou najlepšou mamou.. aspoň sa o to teda pokúsim.. :D najviac, čo rodič dieťaťu môže dať, je jeho láska a s láskou a v láske sa učiť žiť. Tak milujte svoje deti najviac ako sa Vám dá. Veď oni Vám to vracajú už len tým, že sú. Je to zázrak, mať dieťatko. 🙂 a som hrdá, že aj ja som dostala tú česť, stať sa mamou..