Za závislosť od sladkostí sú zodpovedné celé generácie rodičov.

Poznáte to.
Viete, že to robí v organizme dospelého človeka šarapatu.
Viete, že sa z toho priberá, a nie málo.
Viete, že sa z toho kazia zuby.
Viete, že to nepriaznivo vplýva na hladinu inzulínu v krvi a tým aj na funkciu pankreasu.
Viete, že si škodíte, ak maškrtíte pričasto.
Viete, že je to závislosť a viete veľmi dobre, že je ťažké to obmedziť a odolať pokušeniu.

Všetko toto veľmi dobre viete. Všade sa o tom hovorí a píše.
Treba, aby som o tom písala znova?
Nie. Zbytočne.

Kde podľa vás sa začala táto postupná nezdravá závislosť od sladkostí?
Tento večný boj so sebou samým?
Obrovská Milka, spráskaná za pol hodinu.

Detstvo….

Áno detstvo. Vy si nemáte šancu pamätať kedy ste prvý krát okúsili tú neskutočnú opojnú chuť sladkostí.
A ani ste nemali možnosť sa proti tomu postaviť, brániť sa, odmietnuť – „Nie, ďakujem neprosím si“.
Škodí mi to mamka, ocko, babka, dedko. Nedávajte mi to, prosím.
Ako? Že vy mi to dávate z lásky?
Nech si doprajem? Za odmenu?

Všetky stravovacie návyky sa začínajú v detstve. Tam je ten kľúčový moment, kedy sa vytvoria sklony k obezite, chorobám, poškodeniam organizmu. A tam vzniká aj „mňam“ a „fuj“ k určitým druhom potravín.

Závislosť od sladkostí sa vytvára už prvým cumlíkom namočeným v mede, prvým zbytočne osladeným čajíkom, prvým lízatkom, prvou zmrzlinkou, prvým brumíkom a prvým rokom a oslavou s obrovskou tortou a malou pusinkou od čokolády a šľahačky na fotografiách.

Že preháňam?

60% detí, ktoré ešte nedovŕšili tretí rok, sú závislé na sladkostiach a trojročné deti potrebujú ich dennú konzumáciu.

Ak svoju dennú dávku nedostanú, alebo sa im máli, nasledujú výbuchy hnevu, agresivita, hyperaktivita, alebo naopak otupenosť.

Hrozivý je samotný fakt, že 26 % matiek nechá svoje dieťa okoštovať čokoládu – ako najväčšiu dobrotu – už do veku deväť mesiacov života a viac ako polovica do veku jedného roka! Ale prehnanú opatrnosť venujú zavádzaniu lepku, žĺtka, paradajky, či kravského mlieka. Zvláštne priority. Čokoládu môžu už skôr, ale kravské mlieko až od roka.

Nebude čudné, ak do roku 2030 bude obézna polovica detí.

Nemám nič ani proti medu, je to úžasný prírodný elixír a horalku a čokoládu si dám tiež.
Ale je obrovský rozdiel ponúknuť to deťom v začiatkoch ich vývoja, kedy sa vyvíjajú kosti, svaly, mozog, imunitný systém, oči, zuby, a všetky orgány. A nejedná sa iba o jeden raz…

SLADKOSTI NIE SÚ JEDLO !

Deti prirodzene samozrejme inklinujú k sladkému už od narodenia, pretože materské mliečko je sladké.
Ale a lenže.
Materské mlieko je zázračná tekutina plná biologicky tých najcennejších látok.
Nič sa mu nevyrovná.
Nie, ani slivovica.

Pokiaľ deťom vo veľmi útlom veku nebudete núkať sladkosti, nestanú sa na nich chorobne závislé, ale budú ich jesť v rozumnom množstve.
Načo je dobrý cumlík namočený v mede?
Odpoveď rady starších: utíšiš decko, naučíš ľahšie na cumeľ.
Moja odpoveď: dieťa utíšim na prsníku, a nebudem mu zapchávať ústa cumľom. A nie všetky detičky cumeľ aj chcú. Ani nekojené deti ho nemusia a učiť ich naňho za pomoci sladučkého medíka nasilu, je zbytočná drezúra a oddialite rozprávanie bábätka.
Okrem toho deti sú veľmi háklivé na botulotoxín, ktorý sa v mede môže nachádzať a spôsobiť vážnu otravu.

ALE VEĎ VŽDY SA TAK ROBILO A TU SME ! Skutočne vám táto veta stačí?

Mne nie.

Prvý čajík prisladený cukrom, medom, alebo teraz tak populárny instantný, s obsahom glukózy a maltodextrínu.

Pre kojené deti zbytočnosť. Materské mlieko obsahuje až 87% percent vody. A čo sa týka problémov s prdkaním bábätka a kolikami, tak niektoré čajíky taktiež môžu spôsobiť aj horšie ťažkosti.

U citlivejších detí (a tých je teraz dosť) môže vyvolať črevné problémy, vzhľadom nato, že maličké črievko prispôsobené výlučne na príjem mlieka od matky, nečaká triesloviny a účinné látky v čaji a môže zareagovať podráždením.
Okrem toho, ak pridáte do čaju hocijaké sladidlo, organizmus bábätka si vezme z buniek ďalšiu vodu, aby mohol spracovať ten cukor a zbytočne ho to naopak dehydruje, hoci to rodič myslí dobre.

ALE VEĎ VŽDY SME TO TAK ROBILI ! Áno, znova som zachytila túto pripomienku. No pokračujem ďalej.

Toto bolo obdobie vašej výlučne mliečnej výživy. Je to zhruba pol roka vášho života.

Odteraz budete dostávať od vašich rodičov prvé príkrmy. Niekto skôr, niekto neskôr.

Tu je bod zlomu.
Čím začať? Zeleninou? Ovocím? Kašičkami, či obľúbenými presnidávkami zavarenými na celý rok?

Zrazu aké dôležité však? Hoci o pár mesiacov už bude chrúmať to mláďa Milku oreo, či horalku…

Kľúčom sú zodpovední rodičia, ktorí idú príkladom, a vzdelávajú sa.
No niekedy je ťažké ísť príkladom, keď rokmi udržiavaná závislosť, nechce odísť, je to marný boj…je to ťažké.
Keď príde kríza, zalezte s tou horalkou do vedľajšej izby.
Je to možno podvod, ale je to dočasné, je to krízové riešenie. Ste závislí, dieťa ešte nie, a chcete tomu zabrániť.

Ak to zvládnu rodičia, je to super, no ani zďaleka ste ešte nevyhrali.
Ešte sú tu babky. Alebo, aj dedkovia, či iná rodina.
A im vie odolávať iba Chuck Norris.

Takže, ako sa vysporiadať s touto elitou?
Mať tak čarovný prútik, však?

Zbytočné hádky, výmeny názorov, odsudzovanie, nedostatok rešpektu.
Každá mama, chce pre svoje dieťa to najlepšie. A každá mama trpí, keď to nemôže pre svoje dieťa zabezpečiť.
Keď pozná riziká, ktoré iní nevidia.
Keď sa zo všetkých síl snaží, zakazuje, vysvetľuje, odoláva tlaku okolia.
Sústavne, donekonečna.

Raz ten kotlík pretečie a zúfalá mamka buď vybuchne hnevom, so všetkým, čo k tomu patrí a povie aj čo nechce, alebo, nastane horší prípad.
Vzdá to.
Kapituluje.
Nemá viac silu odolávať. Povolí.
Do jej dieťaťa začne každý pchať všetko hlava-nehlava a v jej podvedomí sa usalaší tá najodpornejšia myšlienka – som neschopná, zlá matka…
Nedokážem si ochrániť vlastné dieťa.

Kto je na vine?
Koho odsúdime?
Babky? Rodinu? Spoločnosť? Výrobcov cukroviniek? Nadnárodné koncerny?
Našu kultúru a zvyky?
Internet?

Každý nesie ten svoj diel viny.
Nedá sa to všetko hodiť na jedného.
Nedá sa to ani zakázať.
Nedá sa vynútiť rešpekt.

Je to začarovaný kruh. Sme prežratí sladkosťami. My, naši rodičia, ich rodičia…
Jesť čistý biely jogurt je čudné. Ako to môžeš jesť? Daj si tam aspoň ovocie.
Nevieme vychutnávať obyčajné chute bez toho, aby sme do jedla nepridali cukor. Ani len proteínový nápoj nevieme vypiť v naturálnej forme. Musí tam byť príchuť (pachuť), a aby sa nepovedalo, že je tam jedovatý cukor, tak ho nahradíme umelým sladidlom. A športu zdar priatelia!

Takto nás to naučili a takto sa to dedí z generácie na generáciu, bez hlbšej úvahy o správnosti týchto zvyklostí. Chcete v tom pokračovať? Naučiť to svoje deti?

Ako teda zabojovať za zdravšie stravovacie návyky našich detí?
Detí, ktoré pôjdu ďalej a môžu niečo zmeniť?

Jemne štuchnúť, alebo riadne pichnúť do osieho hniezda?
V tomto prípade jemnosť nezaberá. Je to ako hrach na stenu hádzať.
Ale ani tá druhá možnosť – zaťať do živého a urputne sa brániť sa nevypláca.
Zaberá až niečo medzi tým.

Sú naše deti pre nás skutočne tak cenné a jedinečné, alebo sú to iba akési bábky na špagátiku, s ktorými budeme zaobchádzať ako s odpadkovým košom?
Máme deti iba preto, že sa to tak patrí, alebo máme deti, aby sme v nich našli skutočnú hodnotu a správali sa voči nim zodpovedne?

Poznáme ešte skutočnú hodnotu potravín?
Poznáme rozdiel medzi surovým jablkom a jablkovou detskou výživkou s cukrom a zahusťovadlom?

Potrebuje dieťa na svoj vývoj počas prvých rokov brumíka, čokoládu, alebo lízatko?
Pomôžu tieto maškrty detským kostiam, aby rástli?
Pomôžu vývoju mozgu? Sú dobré pre očká?
A čo zúbky?
Radi vidíte samy seba v zubárskom kresle?
Teší vás pohľad na deti sediace v zubárskom kresle, s boľavými zubami?

Je toto naozaj láska k vnúčatám, alebo chorý zvyk?

Čo sa stalo v spoločnosti, že učíme deti tomu, že si nebudú vážiť skutočné potraviny?
Prečo je surová mrkva za trest?
Čo také hrozné obsahuje, že si vyslúžila takéto označenie?

Prečo je špenát fuj a šalát pre zajace?
Prečo počúvame podobné poznámky?

Prečo staviame mŕtvy pomarančový džús v krabici nad čistú vodu?

Quo vadis homo? Kam kráčaš človek?

Je to hodné zamyslenia. Sladkosti netreba zakázať, ale naučiť sa jesť ich v malom množstve a vychutnávať. My už nevieme vôbec vychutnávať jedlo.

Deti sú veľmi múdre.
A dôverujú. Dôverujú svojim rodičom, že sa o nich s láskou postarajú.
Oni si vezmú aj to lízatko, do tých drobných ručičiek. Vezmú si aj čokoládu od babky a celé sa ňou ušpinia.
A rodičia a príbuzní sa usmievajú, aké sú rozkošné.
Aká je to dobrota….

Zamyslite sa nad tým, keď budete nabudúce ponúkať dieťatku kinder mliečny rez plný vápnika.
Sú odkázané iba na vás a iba od vás záleží, či vyšlete do sveta zdravého človeka.

Všetko máte vo svojich rukách vy. Rodičia.

Sladkosti radím s mierou a nie od pol roka života dieťaťa.
Má dosť času na ich konzumáciu a dosť veľa iných a zdravších variant sladkostí, kým ho pohltí cukrovinársky svet.

Jablko, mrkva, banán, čučoriedky, černice, jahody, broskyne, marhule, melóny, ríbezle…..
To nie je za trest.
To je z lásky! Toto je z lásky k vášmu dieťatku!
Je to príroda. Je to živé. Plné vitamínov, minerálov, vlákniny.

Dala nám to naša matka Zem, aby sme rástli a boli zdraví a plní sily.

Tak si vyberte!

 MVDr. Marta Vargová

http://www.martavargova.sk/zdravie/za-zavislost-od-sladkosti-su-zodpovedne-cele-generacie-rodicov/