Článok je aktualizovaný:

Milé mamky velmi by som vás chcela poprosiť touto cestou znovu o pomoc, obraciam sa na vás s velkou prosbou aj ked viem že je velmi zlá doba ..verte mi že zbieram odvahu a rozmýšlam ak vás poprosím o pomoc...na portály ludia ludom.sk máme výzvu..dostali sme sa opeť do suťaže,,a nadacia TA3 može prerozdeliť 10 tisíc eur medzi výhrne výzvy tuším po 3 miesto..možete si to prečítať tu..https://blog.ludialudom.sk/jarna-sutaz-o-10-tisic-eur-s-nadaciou-ta3/ ide o to aby príbeh dostal čo najviac darov od 1.mája do 10 juna ..stačí jedinne euro a možete pomocť mojim deťom,,,ja viem je velmi zlá doba a každy delí korunku ako može..viem čo to je..žijem s deťmi momentálne na 230 eur za mesiac z toho platím dlhy faktury..strava ,hygiena ,,všetko čo tri deti potrebuju už ani nehovorím.mnohé z vás vedia ako to je,,do práce sa mi ísť neda lenka je chorá jej zdravotný stav mi to nedovoluje nevazli mi ju ani do školky momentálne som na neplatenej rdičovskej ,9.5 ideme na kontrlolu na iminulogiu budeme mať už všetky výsledky a hned idem žiadať o predlženie zo zdravotných dovodov,peniašky by nam velmi pmohli z tej výhry aj ked maličko..verte mi že zostať na všetko sama a nahradiť ocka aj mamu je velmi ťažke..ocko nám odišiel do neba vtedy ked potreboval sa o nás postarať a hlavne o deti..chlapci aj lenka rastu a je to horšie a horšie...viem možno ma budete odsudzovať že mam isť do práce..verte mi keby som mala možnosť neváham ani sekundu,,je tu Lenka..jej chorba mi to nedovoluje,,ma astmaticke zachvaty musí byť pod dozorom...je to zložite...velmi vás prosím o pomoc nie pre seba ale tie deti..verte mi že nam to jedinne euro velmi pomože,,tu je náš príbeh
https://www.ludialudom.sk/vyzvy/636

stačí jedinne euro každe euro je v suťaži jeden hlas ,nezáleží na výške daru ale počet darcov viac o suťaži si možete prečítať tu

https://blog.ludialudom.sk/jarna-sutaz-o-10-tisic-eur-s-nadaciou-ta3/
zo srdca vám dakujem za pochopenie a hlavne pomoc...možete mi velmi pomocť aj so zidielaním stránky a nažho príbehu velmi mi to pomože,,zo srdca vám dakujem v mene Patrika,Igorka,Lenky..dakujeme !!!!!!!!

Pôvodný text:

Dobrý den

Prosím Vás, chcela by som poprosiť o pomoc v núdzi na Modrom koníku. 

Som mamička troch detičiek a od aprila 2012 sme bez ocka, umrel nám po ťažkej chorobe. Mám príbeh aj na stránke Ľudia ľuďom s prosbou o pomoc. Veľmi by som chcela poprosiť o pomoc so zdieľaním a osloviť mamičky o pomoc aj tu na Modrom koníku. Už neviem ako ďalej, som zúfala.

Tu je môj príbeh

Život sa s nami kruto zahráva. Neprosím o pomoc pre seba, ale moje tri deti. Oni sú to moje jediné šťastie, moje deti sa stali zo dňa na deň polosirotami. 

Neviem ako začať, neviem ako mám nájsť správne slová, mám v sebe toľko bolesti a beznádeje, že neviem ako ďalej. Moje srdce je plné bolesti a prázdnoty a niekedy prestávam veriť, že budem niekedy šťastná. Jedno však viem, že jediný ktorí si toto nezaslužia sú moje deti. 
Mala som krásnych 18, keď do môjho života vstupil on, láska môjho života, otec mojich 3 detí. 26.6.1998 sme si povedali Áno. Bol to jeden z najkrajších dni môjho života. Onedlho sa narodil syn Patrik a o 5 rokov daľší syn Igorko. Manžel pracoval ako murár, chodil na týždňovky, deti videl len cez víkendy, no aj za ten čas sa im venoval ako najviac vedel. V našom regione je núdza o zamestnanie, tak bol rád, že aspoň užíví svoje deti a má prácu. Po materskej som sa aj ja zamestnala, pracovala som ako kaderníčka. Manžel mal veľké šťastie a vzali ho pracovať do miestnej fabriky ako zvárača, nemusel už vychádzať za prácou ďaleko a čo je najhlavnejšie, boli sme spolu ako rodina. Mali sme prácu, konečne sme si mohli dovoliť kúpiť deťom to, po čom tužia, kupili sme im počítač, vzali úver na auto, na splátky nábytok. Fungovali sme ako skoro každá mladá rodina. 

Manžel chodil do práce skoro ráno, vždy keď vstal mal nevoľnosti, bolo mu zle. Už vtedy sa mi jeho zdravotný stav nepáčil, nechcel ísť k lekárovi, bal sa, že bude PN a príde o prácu. 
V januári 2009, nikdy nezabudnem, v práci zazvonil telefón a v ňom uplakaný najstarší syn "Ocko má bolesti a leží na zemi!" Rýchlo som sa ponáhľala domov a to už bola u nás aj sanitka, nasledovali dlhé vyšetrenia, lekári nám oznamovali zlé a zlé výsledky. Nakoniec diagnóza, silný zápal podžaludkovej žľazy, nasledovalo dlhé liečenie a pobyt v nemocnici. Manžel schudol 22 kíl, no nič nezaberalo a v aprili ho už operovali. Po operácii sa pozbieral, prísna dieta, žil na minerálkach. Vyzeralo to všetko v poriadku, aj keď sme vedeli, že to zdravie už nebude ako predtým. 

Veľmi sme túžili po dcerke, hlavne manžel. Naše želanie Boh vyslišal a v marci 2010 sa nám narodila dcerka Lenka. V auguste sa to však všetko začalo vracať, manžel slabol a slabol, prišli dalšie diagnozy. Zostal na invalidnom polovičnom dôchodku, začali sa nám kopiť dlhy, nezvládali sme platiť úvery, vzali nám už skoro splatené auto. Lieky pre manžela boli veľmi drahé a zo 105 eur si ich nedovolil kúpiť, musela som mu ich kupovať ja z môjho rodičovského príspevku. Chorľavel viac a viac, na Veľkú noc sa jeho stav veľmi zhoršil, znovu bol v nemocnici. Utrpenie mojich detí sa nedá ani opísať slovami, keď videli ocka ako sa trápi. 

25 4 , nahorší deň môjho života. Od toho dňa, prešlo už veľa dní, ale ja aj tak neverím. Neverím, že náš ocko, môj milovaný manžel tu už nie je, že nám odišie, že nám umrel. Neskutočná bolesť a žiaľ. V 32 rokoch som sa stala vdovou, moje deti polosiroty. Bolesť, trápenie, keď vidíte bolesť a slzy v očiach vašich detí keď sa pýtaju: prečo? prečo ocko umrel? Keď sa vás dvojročné dieťa opýta: "Mamy ocko ma ľúbi? Je s Ježiškom? Najhorší pocit, keď musíte oznámiť svojim deťom, že ocko umrel. Je to neopisateľné, nevieme s tým žiť, nedá sa s tým zmieriť. 
Ja sa musím pretvarovať, že je všetko v poriadku, aby deti nevideli, že sa trápim, pozerajú mi do očí, čí sú tam slzy, nemôžem plakať, všetko držím v sebe, len aby oni netrpeli. No potom si odpoviem sama sebe "Aby netrpel." preňho to bolo vykúpenie, pre nás bolesť, na celý život, zostala som na všetko sama s dlhmi exekuciami. Na pohreb som si musela požičať. Vdovský dôchodok mi schválili 70 Eur, to nemajú deti ani na cestovné do školy. Žijeme zo 100 Eur na mesiac z rodičovského príspevku, platím dlhy, exekucie, dcerka je často chorá a do práce ísť ešte nemôžem. 

Neviem ako ďalej žiť, preto prosím o pomoc dobrých ľudí, nie pre seba, ale moje deti. Deti, ktorým osud nedoprial šastne a bezstarostné detstvo, deti ktoré si okrem radosti prežili aj ťažké chvíle bolesti a smútku.
Neviem ako ďalej, ako žiť s tým, aby oni necítili nedostatok. Zo socialky nám vzali aj dotácie na stravu a pomôcky, len kvoli tomu, že mám vdovský dôchodok a príjem nám prevyšuje o nejaké tri eura. Je to veľmi ťažké, keď musíte rozhodnúť ktorému z deti zaplatite obedy v škole, pretože nie ste schopný im zaplatiť obom. Keď musíte rozmýšľať nad každým eurom, či vám vyjde obed, či nie. 
Vďaka dobrým mamičkám máme aspoň oblečnie, ktoré moje deti nosia. Patrik má 13 rokov, veľmi by sa chcel vyrovnať spolužiakom, s oblečením, botaskami, no vie, že nemôže. Tak veľmi by som im chcela dopriať, aj keď viem, že ocka im to už nikdy nevráti, no v našich srdciach bude navždy, veľmi ho ľudíme a ja budem bojovať za lepší život aj zaňho. Len aby naše deti netrpeli, oni sú celý môj život, moja rodina. 

Ďakujem za každú pomoc, všetkým dobrým anjelikom a ľuďom, ktorí majú srdcia na správnom mieste. Ďakujem. mama Lenka

- oblečenie pre deti

- trvanlivé potraviny

- drogeria

- hračky pre dcérku

Adresa kam môžete poslať veci:

Lenka Olahová, Dúbravy 199, 962 12 Detva

Žiadosť o pomoc je zaregistrovaná aj v projekte Ľudia ľuďom: https://www.ludialudom.sk/vyzvy/636

Ďakujeme.