Keď sme ešte boli deti,každé leto sme trávili u nej,na dedine.Vyvárala nám obľúbené jedlá,starala sa o nás,rozprávala nám rozprávky...Roky plynuli,a my sme vyrástli.Teraz už my máme svoje detičky.Ona zostarla.Zhrbila sa,striebro jej ozdobilo hlavu.Dom na dedine vymenila za kreslo v byte na piatom poschodí.Často sa na ňu dívam,len tak,poznám už naspamäť každú vrásku na jej tvári.Viem že keď zdvihne pohár,aby sa napila,bude sa jej triasť v ruke.Vidím ako ťažko sa zdvíha na nohy.Nevládze.Ale stále si pamätá každú jednu rozprávku.A tak veľmi rada ich rozpráva...Teraz už svojim pravnúčatkam.A oni sedia okolo nej,a počúvajú.Tak si sadnem aj ja.Na zem,k jej nohám,ako keď som bola ešte maličká.A zrazu všetko zmizne.Už nie sme v panelákovej izbe na piatom poschodí,ale na dedine.Okolo nás sa motajú kačky,sliepky,v diaľke cvrliká cvrček,a my len tak sedíme,pretože naša babka nám rozpráva rozprávky.....