❤ Dnes myslím na jedno dievča zo zastávky. Stalo sa to asi pred ôsmymi rokmi. Na tento môj zážitok som si spomenula v nedeľu, keď tak rozprávkovo padal sneh. Pretože som sa vracala z práce a pred snehom som sa schovala v tom úkryte na zastávke. ☃ ❄

V kúte plakalo dievča. Netuším, koľko malo rokov. Možno 25, áno, lepšie povedané žena, ale tvár mala takú naozaj dievčenskú. Najprv som k nej stála chrbtom. 😢 Plakala najprv tak šepotom. Ono, je to taká nepríjemná situácia, aj by ste zakročili, ale na druhej strane nechcete zasahovať do súkromia, otázkou: Stalo sa niečo? 🌧 Keď veľmi dobre vidíte, že sa naozaj niečo stalo, tichý ston prešiel do ozajstného výbuchu plaču. Osmelila som sa a podišla som k nej. 🌷

V nedeľu som si na ten príbeh spomenula. Možno to bolo aj tým, že práve to počasie vo mne vyvolalo túto rozspomienku. Možno práve aj to dievča, žena, si na mňa spomenulo. Až také to bolo intenzívne. Ja som ju úplne na tých osem rokov vypustila z hlavy. 😔

A tak by som si priala vedieť, či má dievčatko a či chlapca. 🙏 Pretože verím, že ten jej smutný príbeh mal šťastný koniec, a žije spokojný život so školopovinným dieťaťom, či našla toho pravého muža, ktorý ju prijal aj s drobcom. 🏡 A že je teraz šťastná. Možno pribudli aj súrodenci... A možno je aj na MK...
❤ 😘 🌞

A vždy, keď v nedeľu nasneží, spomeniem si ňu. 🤰 🌹