Práve predychavam zážitok dnešného dňa 😫. Keď sedíte v čakárni a príde tam spolužiačka zo základnej ktorú ste 21 rokov nevideli a samozrejme, že krásna bola ako si ju pamätáte. Sadne si k vám, vyzlieka kabát ako je jej horko, jej krásny parfém sa rozplýva po celej chodbe, nechty, obočie, vlasy ani keď v leziem zo salóna také nemám, jej štýle telo a výrazne biele zuby😍, no je krásna a tak svieža 💖. Ako keby sa čas v jej prípade zastavil. Celých 21 rokov som o nej nepočula. Keď sa mi prihovorila, tak mi zovrelo srdce, že som sa cítila ako tlsty Breznev v mechu😩😢. Tak čo už, idem zachrániť situáciu a rýchlo zo seba vylejem, že pri troch Deťoch život stratí smer a žijete iba pre nich a ich po hodlie a šťastie. Zrazu si pohladí bruško a mne to docvakava, je tehu. Pogratulovala som jej a zdôraznila som, že veď sama pochopí, čo ju čaká 😫😉 no a tu rána pod pás a ako z jasného neba mi povie - vieš Moja, ja viem presne co ma čaká, ved toto je moje Siedme 😘.
Tak co už, výhovorka že vyzerám ako nočná mora unavená z Deti sa mi práve stala trapasom a dôkazom, že Deti sú požehnaním a byť kvôli tomu zanedbaná vôbec nedáva zmysel 😫😱