Mikuláš

Na svätého Mikuláša v nebi býva veľký ruch ,

anjelici všetkým deťom robia účty zo zásluh.

Dopoludia vypisujú ľudské skutky z hrubých kníh,

popoludní ukladajú dobré skutky vedľa zlých.

K večeru z nich uzlík zviažu,

škriepok ver tam žiadnych niet

a na váhach prevažujú,

či to slýchal kedy svet?

Potom nosia na dlhý stôl účty celkom hotové,

svätý Mikuláš z nich číta radom slovo po slove.

Keď už všetko videl, čítal, potom svoje vysloví:

Dobrým - veľa pekných darov,

zlým - len prútik brezový.

Len čo večer slnko zájde, celú zem hmla zahalí, 

lebo deti na oblohe anjelov by zbadali.

Na krídelkách sem tam zletia,

držia v rukách hviezdičky

a hľadajú pekne krásne k detským srdciam cestičky.

Svetielka si povešajú nad oblaky vysoko

na krídelkách sem tam zletia do veľkej tmy hlboko.

Tu počkajú pokiaľ okná na chalúpkach vyhasnú,

pokiaľ mesiac premôže hmlu, osvieti noc nejasnú.

Tu sa pustia po dedine, v okne čižmičky už máš,

rozdávajú všetkým dary, ako kázal Mikuláš.

Ráno ešte pred svitaním prebudí sa dedina,

mesiac bledne za oknami, žiara hviezd už zhasína.

Tma pomaly v izbe redne, deti hľadia do okien,

koľko túžob, zvedavosti skrýva v sebe tento deň.

Po anjeloch ani stopy, vrátili sa d nebies,

len páperia plné dvory, sťaby z cukru celý les.

V oblokoch hľa mnoho darov,

radosť na to pozerať, radujú sa dobré deti, raduje sa otec, mať.