Bola raz jedna skupina žabiek...ktoré sa chceli pretekať. Túžili sa dostať na veľmi vysokú vežu. Na atrakciu sa prišlo pozrieť veľmi veľa divákov, aby si pozreli súťaž a povzbudzovali žabky. Súťaž sa začala...

Ale....

Z prítomných divákov nikto neveril, že sa niektorej zo žabiek podarí dostať sa na vrchol veže. Krútili hlavami a hovorili:,  Nikdy sa im to nepodarí!" Alebo:,, To sa im nemôže podariť, lebo veža je príliš vysoká!" Žabky začali zaostávať...S výnimkou jednej, ktorá sa svižne ťahala hore a hore...Diváci kričali:,, Je to príliš únavnééé, žiadna sa tak vysoko nedostaneee!!!" Jedna žabka za druhou to vzdávali a otáčali sa vzad...

Len tá jedna išla vytrvalo ďalej...Vôbec to nechcela vzdávať. Nakoniec to všetky žabky vzdali, okrem tej jednej, ktorá sa sama a s obrovskými ambíciami vyštverala až na vrchol veže.

Ostatné žabky, ale aj diváci chceli vedieť, ako sa podarilo práve jej to, čo všetci ostatní považovali za nemožné.

Jeden divák prišiel k žabke a spýtal sa, odkiaľ vzala toľko sily, aby sa dostala až na samý vrchol. Vtedy vysvitlo že...

Víťazná žabka je HLUCHÁ!!!

Ponaučenie?

Nikdy nepočúvaj ľudí, ktorí sú negatívni, pesimistickí, alebo Ti kradnú najkrajšie túžby a sny, ktoré nosíš vo svojej duši! Vždy mysli na silu slov, lebo všetko, čo počuješ, alebo čítaš vplýva na tvoje činy!

Takže:

Buď VŽDY OPTIMISTA! A naviac...

Buď jednoducho HLUCHÝ, keď Ti niekto povie, že nevieš realizovať svoje sny, plány, ciele!

Mysli si: ˇVšetko sa mi môže podariť, ak to naozaj chcem..."

Iba jedno svetlo má pre človeka zmysel, to, ktré svieti v jeho SRDCI.

Cestou spoznávaj svet, skús citiť ako vonia kvet, ako bolí poranení prst a sladké posolstvo úst.

Skús čítať z očí ľudí, každé ráno, čo nás budí, preskúmaj svetlo i mráz, inak pozri sa na svet aspoň raz.

Zahľaď sa slnku do očí, toč zem, keď sa netočí, zatlieskaj hviezdam vôkol nás, však život krásny pred sebu máš.

Až jeden krásny deň sa na črepy rozbije Tvoj životný sen, neplač a nezatínaj päste, však vieš, že črepy prinášajú šťastie...

- Obyčajný priateľ prinesie na oslavu dar, naozajstný príde pomôcť s jej prípravou a pomôže aj po oslave s upratovaním.

- Obyčajný priateľ neznáša, ak mu zavoláš, keď je už v posteli, naozajstný Ťa uistí, že môžeš zavolať aj po polnoci.

- Obyčajný priateľ sa pokúša s Tebou hovoriť o Tvojich problémoch, ten ozajstný ich s Tebou rieši.

- Obyčajné priateľstvo sa roztržkou končí, naozajstné sa ňou ešte viac prehĺbi.

- Obyčajný priateľ Ťa nikdy nevidel plakať, ozajstný má ramená premočené od Tvojich sĺz.

- Obyčajný priateľ očakáva, že budeš po ruke, keď Ťa bude potrebovať, naozajstný priateľ sa snaží, aby bol po ruke ON, ak ho budeš potrebovať TY.

- Obyčajný priateĺ sa snaží s Tebou dobre vychádzať, aby Ťa nestratil, skutočný priateľ je ochotný kôli Tebe rizkovať aj Vaše priateľstvo.

V Číne mal jeden nosič vody dve veľké hlinené nádoby. Každú z nich mal zavesenú na konci palice, ktorú nosieval na ramenách. 
Jedna z nádob mala však prasklinu, tá druhá bola dokonalá. 
Na konci dlhej cesty, ktorá nosičovi trvala od potoka až k jeho domu, ostala v prasknutej nádobe vždy len polovica vody, zatiaľ čo druhá bola stále plná. Chúďa prasknutá nádoba sa hambila za svoju nedokonalosť a cítila sa úboho, pretože je schopná len polovičného výkonu. 
Po dvoch rokoch svojho trápenia sa prasknutá nádoba odhodlala a prihovorila sa svojmu nosičovi, hovorí mu:,, Hambím sa, pretože voda zo mňa počas cesty odteká." 
Nosič jej odpovedal:,, Všimla si si, že kvietky rastú len na tvojej strane chodníka a nie na tej druhej? Vedel som o tvojej nedokonalosti a na túto stranu cesty som porozosieval semená rastlín. To ty si ich každý deň polievala, keď sme sa vracali domov. Dva roky zbieram tieto krásne kvety, aby som si ozdobil svoj stôl. Keby si nebola taká, aká si, táto krása by nemohla rozžiariť môj dom." 

Všetci, každý jeden z nás máme svoje nedokonalosti, svoje osobité chyby. Všetci sme prasknuté hlinené nádoby. Tieto praskliny a chyby, ktoré sú v každom z nás, robia náš život zaujímavým a vzácnym. Len musíme každého prijať takého, aký je a vidieť v ňom to dobré. 

To najlepšie prajem všetkým svojim prasknutým hlineným nádobám, svojim priateľom...

Dnes o 16:00  •  2 deti  • Odpovedať  • 

Na svätého Mikuláša v nebi býva veľký ruch ,

anjelici všetkým deťom robia účty zo zásluh.

Dopoludia vypisujú ľudské skutky z hrubých kníh,

popoludní ukladajú dobré skutky vedľa zlých.

K večeru z nich uzlík zviažu,

škriepok ver tam žiadnych niet

a na váhach prevažujú,

či to slýchal kedy svet?

Potom nosia na dlhý stôl účty celkom hotové,

svätý Mikuláš z nich číta radom slovo po slove.

Keď už všetko videl, čítal, potom svoje vysloví:

Dobrým - veľa pekných darov,

zlým - len prútik brezový.

Len čo večer slnko zájde, celú zem hmla zahalí, 

lebo deti na oblohe anjelov by zbadali.

Na krídelkách sem tam zletia,

držia v rukách hviezdičky

a hľadajú pekne krásne k detským srdciam cestičky.

Svetielka si povešajú nad oblaky vysoko

na krídelkách sem tam zletia do veľkej tmy hlboko.

Tu počkajú pokiaľ okná na chalúpkach vyhasnú,

pokiaľ mesiac premôže hmlu, osvieti noc nejasnú.

Tu sa pustia po dedine, v okne čižmičky už máš,

rozdávajú všetkým dary, ako kázal Mikuláš.

Ráno ešte pred svitaním prebudí sa dedina,

mesiac bledne za oknami, žiara hviezd už zhasína.

Tma pomaly v izbe redne, deti hľadia do okien,

koľko túžob, zvedavosti skrýva v sebe tento deň.

Po anjeloch ani stopy, vrátili sa d nebies,

len páperia plné dvory, sťaby z cukru celý les.

V oblokoch hľa mnoho darov,

radosť na to pozerať, radujú sa dobré deti, raduje sa otec, mať.