Víkend sme strávili v Tatrách. Tešila som sa, že vypadne zo stereotypu, že uvidíme všetko, čo sme si naplánovali.
Vybrali sme sa na Hrebienok, chceli sme vidieť Ľadový dom. To, že som od toho čakala viac, to nejdem rozoberať, ale čo ma zaujalo... Vošla som aj s kočíkom a kochala som sa krásou ľadu a tým, čo je človek schopný vytvoriť. Fascinovalo ma to a skúmala som každý detail. Bolo to nádherné...
Keď som sa pokochala, poobzerala som sa po miestnosti. Všetci fotili, o dušu, zprava, zľava, zospodu, s deťmi... Fotoaparáty cvakali... Len ja s dcérou v kočíku som stála a dívala sa. Začala som rozmýšľať, či si to vôbec títo ľudia pozreli alebo bezhlavo fotia. Mimochodom ľad na fotkách moc nevidno. A uvedomila som si, že si neužívajú tento moment, túto chvíľu a nevychutnávajú krásu tohto momentu... A pritom to bolo krásne. No majú to na foto... Preto skúsme sa zastaviť a užívať daný moment 💜
Začni písať komentár...