(Odkaz pre adoptované/pestúnske deti).
...alebo odkaz pre Teba, Tady...
/uverejnený v časopise Nebyť sám č.2/15, preklad z angl. originálu/
Boli raz na svete dve ženy, ktoré sa nikdy nepoznali,
Tú jednu si už nepamätáš, tej druhej vravíš „mami“.
Dva rôzne životy zaostrené na ten Tvoj,
Jedna je Tvojou hviezdou, druhá je Tvojim slniečkom.
Prvá Ti dala život a druhá učí Ťa ho žiť.
Prvá Ti dala túžbu po láske a druhá sa ju snaží nasýtiť.
Jedna Ti dala pôvod a druhá Ti meno dala svoje,
Jedna zasiala do Teba talent a druhá stráži jeho rozvíjanie.
Jedna Ti city dala a druhá odvahu poraziť svoj strach.
Jedna z nich videla Tvoj prvý úsmev, druhá utiera slzy na lícach.
Jedna sa Ťa vzdala... to bola jediná jej možná voľba,
Druhá prosila Boha o dieťa a on jej poslala Teba.
A teraz sa ma pýtaš cez svoje obavy a strachy,
Otázku nezodpovedanú stáročia,
Čoho si plodom - dedičnosti či prostredia?
Ani jedného, ani druhého, MôJ DRAHÝ,
Len dvoch rôznych druhov lásky.
palček hore 🙂 mne to tiež istý čas trvalo, netreba súdiť, treba pochopiť 🙂
Pekne napísané 🙂
uplne ma to rozplakalo, nadherne 🙂
Tak toto ma dojalo. Uplne.
super mama 🙂 u mňa veľký obdiv, toto ma rozplakalo, júúúj keby som to dokázala no sú veci pre ktoré to nepôjde, prajem veľa šťastia a bozkávam vás všetkých /posielam pusinky/.. ved práve dnes je deň bozkávania 🙂
práve som natrafila na túto báseň, skláňam sa pred literárnou dokonalosťou a duchovnou plnosťou slov (a popritom utieram slzy z líc).
Začni písať komentár...
Krasne a pravdive.....slza vysla.....