Dosť dobrý rodič je lepší ako dokonalý rodič.

Po prečítaní tohto článku ma zalial taký príjemný (až ošetrujúci) pocit na duši...

Rozhodla som sa, že ho doprajem aj iným rodičom, možno im tiež ponúkne šancu cítiť sa dobrým rodičom aj vo chvíľach pocitov zlyhania a vlastnej neschopnosti vo výchove svojich ratolestí...

Aj mne samej -hoci som už vychovala viacero detí- sa často stáva, že mám pocit vlastnej slabosti v momentoch, keď je vychovávať ťažšie ako pracovať niekde v bani... v momentoch, keď sú deti a ich "akcie" silnejšie, ako moje zvládacie mechanizmy, ako moja trpezlivosť, ako moje odhodlanie opäť nezlyhať...

Myslím si, že tieto pocity zažije každý rodič -aspoň raz za čas... dokonca aj ten najdokonalejší 🙂 .

Článok v časopise Nebyť sám 3/2015 (časopis venujúci sa problematike Náhradných rodín) stručne popisuje teóriu pediatra a psychoanalytika Donalda W. Winnicotta o "dosť dobrých matkách"... Nuž čítajme ďalej...možno sa v ňom mnohé nájdeme 🙂.

...

"Pojem dosť dobrá matka prvýkrát použil v roku 1953 Donald Winnicott. Bol presvedčený, že nie je reálne, ale ANI PROSPEŠNÉ OČAKÁVAŤ od rodičov dokonalosť. Ak máme takéto očakávanie, podkopávame snahu veľkej väčšiny rodičov, ktorí sú vo všetkých praktických aspektoch DOSŤ DOBRÍ v napĺňaní potrieb dieťaťa...

Donald W. Winnicott pozoroval deti a ich matky a po čase si uvedomil, že pre deti je OBOHACUJÚCE, keď ich matky zlyhávajú pri starostlivosti o ne. Koncept dosť dobrej matky hovorí, že matka sa zo začiatku prispôsobuje všetkým potrebám svojho dieťaťa, chce aby sa jej dieťa malo dobre. Táto fáza je dôležitá, ale NIE JE udržateľná nastálo, a ani taká nemá byť. Deti potrebujú, aby ich matky pravidelne zlyhávali v tolerovateľnej miere na to, aby sa deti naučili, že žijú v nedokonalom svete. Postupne, ako sa zlepšujú schopnosti dieťaťa vyrovnať sa so zlyhaním matky, tá sa prispôsobuje dieťaťu čoraz menej a menej. Na to, aby sa dieťa posunulo z absolútnej závislosti na matke k relatívnej samostatnosti, dosť dobrá matka musí postupne zlyhávať v prispôsobovaní sa potrebám dieťaťa. Toto matkino zlyhávanie pomáha dieťaťu učiť sa tolerovať frustráciu, s ktorou sa stretne vo vonkajšom svete...

Dosť dobré rodičovstvo (angl. Good Enough Parenting) môžeme definovať ako proces, v rámci ktorého sú primárne napĺňané základné potreby dieťaťa, ale tiež aj emocionálne potreby dieťaťa, ktoré môžeme rozdeliť do troch kategórií:

1) láska, starostlivosť a záväzok

2) konzistentné hranice

3) podpora vývinu dieťaťa.

Toto sú základné prvky dosť dobrého rodičovstva. Keď ich dieťaťu poskytneme v správnom období života, umožníme tým jeho pripútanie k nám rodičom a vypestujeme v ňom základnú istotu, pocit bezpečia, ktorý je nevyhnutný pre neskoršie mentálne zdravie a sebaúctu...

Je potrebné, aby si dieťa uvedomilo, že matka nie je ani dobrá, ani zlá, a ani produktom ilúzií, ale je to samostatná a nezávislá osobnosť. Dosť dobrá matka zo začiatku napĺňa takmer všetky potreby dieťaťa. Postupne sa prispôsobuje čoraz menej, "zlyháva" v prispôsobovaní sa potrebám dieťaťa a pomáha mu adaptovať sa na vonkajšiu realitu.

Toto zlyhávanie, o ktorom Winnicott hovorí, nepoukazuje na zlé správanie matky k dieťaťu, ale na vyvíjajúci sa pohľad dieťaťa na matku. Žiaden rodič nie je schopný v každom prípade naplniť potrebu dieťaťa z jeho pohľadu. Dosť dobrý rodič však vytvára pre svoje dieťa podporujúce (facilitujúce) prostredie. Dosť dobrý rodič MôŽE niekedy pociťovať negatívne emócie a nedôveru voči svojmu dieťaťu, a nemusí za ne cítiť vinu. Jednoducho povedané, Winnicottovo učenie hovorí, že dosť dobrý rodič je lepší ako dokonalý rodič.

...

(Pozn. k termínu dosť dobrá matka: V období, keď D. Winnicott vytvoril túto teóriu, primárnou osobou, ktorá sa starala o dieťa, bola matka. Dnes uprednostňujeme skôr termín dosť dobrý rodič, keďže o dieťa sa môže rovnako primárne starať otec ai. vzťažné osoby.)"

/časopis Nebyť sám, č. 3, október 2015, spracované prostredníctvom web stránky: rodicvpohode.navrat.sk/