Prijaté deti, ich gény, korene, rodokmene... ktorý je dôležitejší, ten z pôvodnej rodiny alebo ten z novej, náhradnej rodiny?

Podobenstvo o štepených stromoch

Prijaté deti sú ako štepené stromy. Majú vlastne dva pôvody.

Taký štep sa odreže a oddelí od pôvodných koreňov a potom sa navrúbľuje na podpník. Aby priniesol hojné a dobré ovocie.

Štep pochádza z pôvodnej rodiny. Od štepu závisí, aký druh ovocia to bude - či tanec, spev, matematika...

A od podpníka závisí, koľko toho ovocia prinesie. Lebo to od podpníka závisí, ako bude stromček odolávať mrazu, vetru, ako bude úspešný v získavaní vody. A hlavne - aké pevné korene má podpník, na takých bude stáť celý stromček. 

Dnes môj ježko riadne pichal. V škôlke vystrojila cirkus.  A ja som bola za matku, ktorá nezvláda výchovu. Pohoršila sa učiteľka, pohoršili sa rodičia a babičky detí a asi aj niektoré deti. Napodiv mi to bolo jedno, tak som zo svojho nepopustila. Doma to pokračovalo riadnym záchvatom vzdoru. Či skôr testovaním hraníc? Keď potom konečne zaspala, prišla chvíľa, aby som si to prebrala.

Nástojčivo sa vracali otázky: Je to moja chyba? Rozmaznávam ju? Alebo málo napĺňam jej potreby? Alebo je to ten slávny "bonus", ktorý systémom mačky vo vreci dostanete k prijatému dieťaťu? Dôsledok prvotného opustenia, alebo začína viac vnímať návštevy biorodiny? Ako by to s ňou asi vyzeralo, keby sa dostala do inej rodiny?

V mysli som sa vrátila do čias prípravy na náhradné rodičovstvo. Ako nás varovali, že mnohé deti sa budú na každého usmievať a do náhradných rodičov kopať a pľuť. Ako som si vtedy zaumienila, že dieťa neopustím, ani keby do mňa hádzalo kamene.

Dnes už nie som taká... odvážna? Sebaistá? Naivná?? Ale spomenula som si, ako Galadriel povedala Tomu, ktorý niesol prsteň: "This task was appointed to you. If you do not find the way, no one will." (Táto úloha bola zverená Tebe. Ak Ty nenájdeš cestu, nenájde ju nikto.)

A tak som znova v hre. Idem hľadať nejakú skratku alebo aspoň pohodlnú obkľuku.

A všekým náhradným rodičom želám šťastnú cestu 🙂
 

Niektorí ľudia tvrdia, že nepotrebujeme profesionálnych rodičov. Že keby im išlo o dieťa, vzali by si ho do NRS. Mnohí náhradní rodičia chcú prebrať dieťatko od profirodičov. Ale od niektorých som počula, že chceli radšej dieťa z klasického "decáku". Na našom fóre z toho bola dosť plamenná diskusia. Nechápali sme, ako môžeme mať také rozdielne postoje. Vtedy mi bolo dané

PODOBENSTVO O NÁHRADNEJ RODINNEJ STAROSTLIVOSTI

Na jazere sa potopila loď plná detí a deti sa začali topiť. V studenej vode zúfalo bojujú o život. Niektoré deti už Záchranári vytiahli na breh, hoci sa ešte trasú od zimy.
 
K jazeru dorazili aj ďalší ľudia. Mnohí z nich chceli deťom pomôcť. Niektorí prebrali zachránené deti od Záchranárov, aby títo mohli opäť do jazera. Niektorí si trúfli do jazera a sami vytiahli nejaké dieťa. Lebo v jazere sa topí veľa, veľmi veľa detí.

Je treba vytiahnuť všetky deti z jazera. Nestačí im hodiť nafukovacie koleso, to síce zabráni okamžitému utopeniu - ale voda je studená! Dlho sa v nej vydržať nedá, deti zachladnú. A už vôbec nemá zmysel pohádzať do vody tony plyšákov, alebo aby na brehu jazera celebrity odohrali bombastický koncert pod rozvinutým transparentom "Podporujem deti v jazere"...

Aby sme zachránili tie deti, potrebujeme aj Záchranárov, aj Ochotníkov, čo sú otvorení prijať deti vytiahnuté z vody. Kým sú deti v jazere, môže sa každý Ochotník rozhodnúť, či si trúfne skočiť do jazera alebo či radšej odbremení Záchranárov. A kto si netrúfa ani na jedno, stále môže pomôcť Záchranárom alebo Ochotníkom, hoci len pochopením a morálnou podporou. A potrebujeme aj dobrých koordinátorov záchranných prác. Srdce mi totiž zastavuje, keď počujem hlas na brehu: "Toho chlapčeka nechajte vo vode, veď tam kúsok od neho sú traja jeho súrodenci, spolu im bude veselšie". Alebo: "Hádam si nechcete diktovať, ktoré dieťa budete opatrovať? Počkajte si, ktoré na vás vyjde, môžete odmietnuť - ale nebudete si preberať! Ako ste sa vôbec dozvedeli o tomto prestrašenom dievčatku? Záchranári majú predsa vyťahovať deti z vody tak, aby sa okolostojaci dav nič nedozvedel!"

Aj ja viem plávať, hoci nie som profesionálny záchranár. A chcela som skočiť do jazera. Myslela som, že hádam zvládnem dotiahnuť na breh dvojročného chlapca. Ale koordinátor na brehu mi povedal: "Načo skákať, veď aj toto dieťa ešte potrebuje pomoc." A vtisol mi do náručia jednoročné dievčatko od Záchranárov.
Tak som ju pritúlila a starám sa najlepšie, ako viem.
Ale vždy, keď idem okolo jazera, tuho ju pritisnem a rozmýšľam, čo sa stalo sa tým dvojročným chlapcom. Či po neho niekto skočil, alebo... ☹