A tak o dvadsaťšesť rokov neskôr držím v ruke nie svoje, ale synovo prvé vysvedčenie. Či tomu môžem uveriť? Nie! Vôbec! Presne pri ňom vidím ako čas letí. Nechce sa mi veriť, naozaj sa mi nechce veriť, že dnes príde domov so svojím prvým vysvedčením. Viem, že budem mať slzy na krajíčku, ktoré horko ťažko urdžím a budú sa gúľať po líci. Bude sa ma pýtať: "Prečo plačem?" A ja mu nebudem vedieť odpovedať, lebo to pôjde samo. Nebude to mať dôvod. Ťažko pochopí, od šťastia, dojatia, sentimentu, lásky ..... lebo matka je precitlivená. No budú to slzy šťastia.
Slzy obrovského šťastia, že sme prvý ročník zvládli bez ujmy na zdraví, pretože v septembri sme ani nesnívali, čo nám rok 2020 prinesia a že život v škole naruší niečo neznáme, čo nás bude nútiť zamyslieť sa. Bol to rok ako na "húsenkovej dráhe". Raz sme boli hore inokedy dole. Začiatky boli náročné, no keď sme sa predrali cez ten čarovný mesiac, išlo to ako po masle. Odrazu sme boli v oblakoch, na samom vrchole dráhy. Potom prišiel zlobor, ktorý nám vzal všetky ilúzie a začali sme odznova. Museli sme sa naučiť spolu fungovať, nájsť si svoj režim, nepoľaviť, nezúfať, ale vydržať, toto obdobie bolo veľmi ťažke a psychický náročné. Bolo veľa kriku pre nič, ešte viac plaču pre nič. Obdobie zúfalstva striedala iba malá nádej na lepší zajtrajšok.
Dnes príde domov a bude sa strašne tešiť, že konečne budú prázdniny.
Dnes, keď príde domov, budem vidieť syna, ktorý zvládol náročný prvý ročník.
Dnes, keď príde domov, budem vidieť syna múdrejšieho o celú plejádú písmen abecedy.
Dnes, keď príde domov, budem vidieť syna, ktorý mi číta bilbordy pri šoferovaní.
Dnes, keď príde domov, budem vidieť syna, ktorý si vie sám kúpiť zmrzlinu bez toho, aby som stála za jeho chrbtom.
Dnes, keď príde domov, budem vidieť syna, ktorý sa nebojí prejsť cez každú rieku.
Dnes, keď príde domov, budem vidieť syna, ktorý vie povedať R bez akýchkoľvek problémov.
Dnes, keď príde domov, budem vidieť syna, ktorý vie šnúrovať šnúrky a už nechce, aby som mu ich šnurovala ja.
Dnes, keď príde domov, budem vidieť syna, ktorý má kamarátov, s ktorými sa rád hrá na ihrisku.
Dnes, keď príde domov, budem vidieť syna, ktorému prajem krásne prázdniny, veľa pekných a príjemných chvíľ s nami.
Prvý rok v škole sme sa naučili mnoho. Obaja.
A aký bol váš rok v škole? Prajem Vám krásne prázdniny
* m
Pre viac fotiek, inšpirácie ma nájdeš https://www.instagram.com/_anitrammartina_/ , na blogu nájdeš tipy na výlety, rôzne DIY i montessori aktivity http://anitrammartina.blogspot.com/
Ďakujem za každú spätnú väzbu
Veľmi pekne napísané... až mi slzy vyhŕkli, ja už mám vnúčatá v školskom veku a ke´d som si toto prečítala... veľká pravda a veľký talent na písanie máš
@veronicka88 Ďakujem krásne ♥️♥️
@veronicka88 A veruže zmudreli tie deti. A aké finty vedia. Až sa niekedy zamyslím, že.... Čo?🤔🤔
Začni písať komentár...
Och áno...tento rok bol aj pre náš výnimočný...až mi to príde neuveriteľné že z dieťaťa mám doma veľkého chalana.vytiahol sa a nejako bars zmudrel:D