Take it easy,.... or easier 🙂

Môžem už s istotou povedať, že keď môj syn dovŕšil 19.mesiac, tak to bol prvý okamih, kedy som si povedala: hm, my sme asi konečne na jednej vlne. Viete čo tým myslím.. hovorím o prvých vzájomných pohľadoch, ktoré si rozumejú bez reči, o osôbke, ktorá vie prijímať a plniť želania a úlohy, o dôvere, že to zvládneme my dvaja a že som vlastne rada, že môžem byť mamou tohto chlapca nezbeda môjho...

prečo to píšem. 

Viem si predstaviť, že nie som sama, ktorá to takto cíti a očakáva, kedy si budeme konečne rozumieť, kedy sa pohráme, kedy budeme spolu niečo ozajstné robiť. Veríme, že raz to naozaj príde a naše dieťa bude naším partnerom na celý deň : ) nielen osôbka, ktorej slúžim. (to obsluhovanie ešte samozrejme ostane dlhšie 🙂 ).

  a potom znova raz sa to stane...

neviem ako vy, ale som mama, ktorá neustále dačo chce, očakáva, číta, predvída a robí si plány, ktoré nevie dodržať a potom je frustrovaná. Prečítam si teóriu, nadchne ma to, šup idem zostrojiť výkres s priraďovačkami tvarov podľa farieb (!nech sa učí farby aj tvary naraz), zlepím, nejem ani obed, aby som stihla vytvoriť toto magické a veľmi edukatívne montessori dačo a takmer si poviem "kedy už vstaneš aby si sa pohral s mojím výtvorom" ... ale nie.. :D alebo hej. Drobec sa prebudí, a ty hneeeď ešte v pyžamku podstrčíš nenápadne krááásne novééé montessori dačo. "Ahaa, čo ti mamka vyrobila, jeeej, pozri, noo , vieš to popárovať, vyskúšaj" . A teraz si spoločne priznajme, koľko sekúnd, no dobre minút - drobec sedel nad úžasom? u nás to boli asi tak 2 minúty. Následne sa buď poberie k autíčkam, alebo začne mrnčať z neudaných dôvodov, alebo si z toho spraví svoju hru "pokrčenie všetkého kartónu, cez ktorý potom aj prejde" Veď pozná hru bosonôžky. Aspoň toľko ....

ach, mám dosť, už ti viac nič nevymyslím, povieš si znova raz, a poberieš si spraviť kávičku. 

Moms, rileeeeex- take it iizy. Naučila som sa časom, že deťom stačí veľmi málo. Čím menej a jednoduchšie, tým lepšia zábava. Áno, treba skúšať a nevzdávať to hneď, možno uspejete. 

Skôr mám na mysli sledovať, komunikovať, smiať sa a hoci sa pohrať na vankúšovú vojnu. 

pozbierať všetkých plyšákov, a zahrať divadlo. Naložiť ich do furíka, tatrovky, krabice a ťahať "cestujúcich" po preplnenom vankúšovom meste 🙂 

pozdravujú D*R, https://mumloveslife.blogspot.sk/