Rakúska štúdia z r. 2001 s názvom Detské nohy-detské topánky skúmala 858 deti. Výsledky: 69% deti nosilo malú vonkajšiu obuv, 88% detí nosilo malú domácu obuv (1 dieťa až o 5 čísel menšiu!) a len 3% deti mali topánky so správnou vnútornou dĺžkou.

Napríklad topánky s uvedeným čislom 30 mali v skutočnosti vnútornu dĺžku zodpovedajúcu velkostiam 29, 28, 27 a v niektorých prípadoch dokonca 26. Malé topánky spôsobuju poškodenia na detskej nohe.

Minulý rok som si prečítala článok, kde bolo písané niečo v podobnom duchu. Prvé, čo som spravila, bolo, že som obkreslila deťom nohy a pomerala topánky. No a moje zistenie - všetky deti mali menšiu obuv, ako bola ich noha. Smutné ☹

Vaščina detí nepovie, že topánka je malá. Ich kostičky sú chrupavkové a tým pádom nie sú dostatočne citlivé na bolesť a tlak v topánke, ktorá im je malá. Nemajú problém chodiť v topánkach a 2-3 čísla menšie a pokojne skrčia pršteky a tvária sa, že všetko je ok. A rodičia nemajú šajnu, že ich dieťa môže mať v dospelosti nejaké problémy.

No a aby som to zbytočne neobkecávala, tak idem k veci. Každému rodičovi, ktorému záleží na zdravom vývoji chodidla svojich potomkov, odporúčam obkresliť nôžky dieťaťu, odmerať ich, premerať vnútornú dĺžku topánky a presvedčiť sa, či nosí správnu obuv. Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj vnútorná šírka topánky. A komu na tom naozaj záleží, tak si o tom niečo naštuduje 🙂

Test

Dĺžka topánky

A aby ste vedeli, o čom píšem, tak môj syn si dnes obul topánky č. 32. Normálne nosí obuv č. 36, nebola som doma, tak som to nepostrehla. Prišiel domov a ja doteraz nechápem, ako mu môžu byť dobré. Resp. on tvrdí, že sú mu dobré, ale ja, ako správna matka (berte toto moje označenie s rezervou 😀) sa nedám presvedčiť, že sú mu dobré a urobím malý test. Takže najprv odmeriam vnútornú dĺžku topánok, ktorá je 19,5cm. Môj syn má jednu nohu 21cm a druhú 21,5 cm, čo značí, že topánky mu musia byť malé, ale on stále tvrdí, že nie. Ako ho mám presvedčiť?

A nie, nebolo mi to ľúto, pretože žiadne drahé tenisky nestoja za to, pokiaľ majú môjmu dieťaťu brániť v zdravom vývoji nohy. Nielenže sú mu malé, ale sú mu aj úzke! Nenechám mu predsa zdeformovať nohu teniskou len preto, že sú na nej tri pruhy a bola drahá! Je proste nevhodná!

Šírka topánky

Ideme k šírke topánky. Syn má v najširšom mieste nohu 8,5cm. Teniska ledva 7cm.

A porovnanie s teniskami, ktoré bežne nosí.

Takže mamičky, šup šup pomerať deťom nožičky 🙂 A aj topánočky, či náhodou Vaše dieťatko nenosí menšiu obuv, ako má nôžku.

A odporúčam aj klik sem:

http://www.3sat.de/mediathek/index.php?display=1&mode=play&obj=34876

https://www.youtube.com/watch?v=UIskCwbh2mo

...alebo, ako som zobrala obúvanie mojej rodiny do vlastných rúk...

Ani neviem kde začať...nie som žiadny spisovateľ, ani básnik, iba sa posnažím polopate opísať, prečo sme si vybrali barefoot cestu a prečo si myslím, že je to správne...

V podstate môj manžel má od mala ploché nohy. Moje všetky deti to zdedili po ňom. Nikdy som nejak extra neriešila obuv, resp. kupovala som deťom kvalitné ortopedické topánky. Neskôr sme začali navštevovať ortopédiu a nevyhli sa sandálkam na predpis. Roky som si myslela, že robím pre svoje deti to najlepšie, ale výsledky sa nedostavovali...

No poďme na začiatok.

Prvé topánočky môjho syna mali pevnú patu, boli kotníkové a mali klenbu. Pekne v nich chodil a ja som si myslela, že to je to spávne. Neskôr sa pediatrička vyjadrila, že má ploché nohy/čo som samozrejme videla/ a dostali sme výmenný lístok na ortopédiu. Tam to pokračovalo v duchu pevných topánok s klenbou + predpísaných vložiek. Časom sme dostali recept na sandálky vyrobené na mieru.

Druhý syn sa samozrejme narodil tak isto s plochými nohami, dokonca to mal horšie, ako prvý syn. Postavil na na nohy veľmi skoro a ja mu samozrejme obula pevnú obuv po staršom synovi. Hovorí sa, že topánky by deti po sebe nemali nosiť, ale my sme na tom neboli finančne tak dobre, aby som kupovala každému vždy nové topánky, takže deti u nás topánky dedili. Lenže tu prišiel zlom, že mladší syn v pevnej obuvi vôbec nevedel popri nábytku chodiť, tak som začala študovať a objavila som capačky. Naše prvé capačky s ktorými som bola veľmi spokojná aj ja, aj syn. Veľa sme chodili na kamienkové ihrisko a deti behali aj naboso. Časom sme ale prešli zas na "normálnu" obuv, ortopedické topánky, neskôr na ortop. sandálky predpísané na mieru.

Pri treťom synovi som zvolila na začiatku už makkú obuv, topánočky Pediped, ale ako vždy sme prešli na pevnú obuv, akonáhle sa naučil pekne chodiť...

Takže to by bolo také zhrnutie, ako som roky obúvala moje deti a nikam to neviedlo a tu je náš ortopedický arzenál...

A ako som sa dostala k barefootu? Prečítala som si články od kamarátky @sonkab

http://www.modrykonik.sk/blog/sonkab/article/nasa-topankova-story-cast-prva-raz5f1/

http://www.modrykonik.sk/blog/sonkab/article/topankova-story-cast-druha-uvedomela-7tkuuz/

a na to jej zavolala, lebo som chcela vedieť, ako pochodili na ortopédii v Piešťanoch. A už to išlo, obhliadka ich topánok, študovanie nových poznatkov a postupne kupovanie novej obuvy.

Začiatky boli také, že sama som nevedela, či to bude správne, alebo nie. Ale všimla som si, že deťom vôbec nevadilo po vonku behať s bosými nohami, že zásadne si vyberali tú novú a makkú obuv a starej sme dávali zbohom. Neskôr som spravila odtlačky nôh, aby som si časom vedela porovnať. Jediný, kto si na začiatku nespravil odtlačky bol môj manžel. Bol dosť skeptický k tomuto "môjmu výmyslu", ale postupné kupovanie topánok preňho ho nútilo skúšať to a obúvať si ich. Časom si ich myslím obľúbil a teraz? Nedá na to dopustiť a jeho odtlačok hovorí o tom svoje, tak isto, ako kríže a chrbtica...a tu sú odtlačky pre porovnanie. Výsledok je zatiaľ viditeľný len u Alexa a manžela, ale verím, že časom to bude vidno aj u mladších synov...

Alex

Riško

Dominik

Ak mi niekto povie, ako otočiť fotku, ktorú mi vždy nahrá opačne, tak to s radosťou urobím...

a hlava rodiny

A aký je záver? Pre mňa pozitívny. Vidím, že moja snaha nebola márna a že sme šli správnou cestou.Cítim, aký je rozdiel obuť si barefootovú obuv a obuv dostupnú v bežných obchodoch. Cítim, ako boli moje prsty celé roky utláčané a trpeli a cítim, aké je pohodlné obuť si niečo v čom mám dostatok miesta. A o šoférovaní v barefootevej obuvy tiež nebudem mlčať, v tej nohe mám zrazu úplne iný cit...

P.S. tento článok je napísaný úplne jednoducho a polopate. Neodsudzujem nikoho, kto obúva deti do bežnej obuvy, chápem aj ľudí, ktorí nikdy nemali problém s plochými nohami, pre nich tento článok asi nebude prínosným. Nikoho týmto článkom neminim ani nahovárať, ani presviedčať o tom, či to je správne. Každý nech robí to, čo je preňho prirodzené a o čom si myslí, že je správne...a koho tento článok zaujal a má pocit, že by to mohla byť tá správna cesta, toho pozývam do skupinky Bosé nôžky...