Radost aj smutok..Alebo cesta k mojim 4 sekciam..prva cast

Bola som mlada ,koncila som akurat skolu ,bol rok 2004,, spoznala som jedneho chlapca  a tam pribeh zacina..nechcela som snim velmi chodit lebo po pravde nebol stych najkrajsich panom bozskym ani nic podobne..na nasom druhom stretnuti som sa velmi opila a to len preto aby som to rande nejako prezila.mozno sa pytate ,naco si snim sla ak si nechcela.no po pravde ,lakalo ma ze este bemal dievca a je vam asi uplne jasne ze som bola jeho prva ..chodila som dalej do skoly a snim som si sem tam zavolala po tom stretnuti ,ale mala som dobreho kamarata s ktorym sme sa zacali zblizovat a v tom...meskalo mi.a jediny s ktorym som nieco mala bol prave on,nazvem ho pan P..myslienkami mi prebehlo vela myslienok,co teraz? Co skola? Co mladost? Co rodicia nato?.. Ani som sa nenazdala a moje predtuchy sa splnili..bola som tehotna.oznamit takuto vec rodicom nebolo vobec jednoduche,ale nejako to stravili.ale samozrejme chceli ho spoznat a silou mocou ze bude svadba a blab,a..no com mala robit?? Stratit rodicou ?? A na potrat o tom som ani pocut nechcela v ziadnom pripade.! Tak som dokoncila skolu v juni uspesne a v juli bola svadba .celkom pekna az nato ze ked som sa rano po svadbe prebrala ,zacala som plakat.nejako som sa nim ucila pomaly zit ale nebolo to jednoduche.ak si dvaja ludia nerozumeju je to naprd vztah ,pardon za vyraz.cas bezal a termin v novembri sa plizil ani neviem ako..tehotenstvo bez ziadnych problemou akurat som pribrala 21 kil..to je uz nieco vam poviem..bol 24.11.2004 ked som sa rano zobudila nato ze zomna vysla plodova voda,jasne niesom hlupa aj ked som bola mlada co to znamena..hned som kricala na mamu a ona ze sadni si na wc. Cakala som kym sa brat obliekol aby nas odviezol do nemocnice ,dala si styri vlozky medzi nohy a sli sme .na prijme zlata sestricka a dobry pan primar..povedal mi ze som otvorena na 4 prsty ale ze je otoceny KP..a dost cudnym pohladom sa namna pozrel ale nechapala som..videl ze som vystrasena ako nikdy predtym..jedli ste nieco?? A ja ze nie tak okamzite ju sestricka pripravte na salu ideme robit sekciu.a ja ze preco? Ved sa otvaram? Povedal nech sa viac nepytam a radsej nech spolupracujem..to bol pristup vam poviem.nechapavo sa zomleleo,klistir,scievkovanie a uz ma jeden mlady muz viezol za ruku na salu.otvorili sa dvere a tam plno ludi,aj taky co sa idu ucit ,no myslim si parada a on mi povie ze vyzlecte sa?? Fuu tak co uz,lahla som ,napojili ma ,citila som sa tak bezmocna.a zrazu ticho a tma..zobudila som a hned som sa pytala co mam ,povedal mi len ze je to chlapcek a na nic ine mi neodpovedal,,mala som hned slzy v ociach nechapala som..tak som bola na izbe. Acakala som na lekara ktory by mi povedal ze co sa vlastne deje!! Prisiel nejaky doktor z detskeho a oznamil mi ze maly ma nejaku herniu,nevivinuli sa mu pluca je napojeny na pristroj ,a na mieste kde mali byt pluca sa mu pri nadychu ulozili vsetky ostatne organy...vtedy sa mi zastavil cas,.povedal ze ho musia rychlo previest vrtulnikom do Kosic aby ho mohli operovat a ja ze suhlasim to je jedine co zomna vyslo..a zacala som plalat a nevedela som prestat..prisla moja mama,otec,kazdy plakal..ked ho brali prec prisli mi ho ukazat ale nevidela som nic len mdru ciapocku..nemohla som sa zdvihnut a jeho s inkubatora nemohli vybrat..to cakanie bolo neskutocne..vtedy som pochopila ze preco lekar ma dal na sekciu lebo som sa dozvedela ze to mal vidiet uz moj gynekolog na ultrazvuku uz od 4 mesiaca ..boze moj !!! Cas siel pomaly a poobede mi volal manzel ze operacia dopadla dobre ..a ze treba cakat..mala som nadej boze bola som taka na chvilku stastna..do vecera som mala same telefonaty..neboj sa to bude dobreeee...nespala som celu noc a rano mi manzel zavolal a povedal..uz ho nic neboli,uz mu je dobre...ten pocit a prazdno v dusi a bolest nechcem opisovat vie to pochopit iba ta ktora to zazila..anjelik sa stal anjelikom ale co som sa dozvedela po case bolo ,ze manzel tam bol celu noc a hned rano akonahle vedeli ze s malym je zle dali mu podpisat papiere ci suhlasi s darovanim organom ktore boli v poriadku a nakoniec vraj pomohli nejakemu chlapcekovi..hned som si vyziadala prevoz z novorodeneckeho na gynekologiu,je vam asi jasne ze detsky plac pocuvat som naozaj nechcela..bola som tam tri dni ked som na vlastnu ziadost opustila nemocnicu a sla malemu na pohreb,a vtedy som ho prvykrat uvidela..mam ho v srdci ,nefotila som nic...len v mojom srdci ,stale si naho spomeniem ze akeho anjelika maju moje dalsie tri deti..o ktorych pribeh napisem v dalsich castiach..je mi napzaj luto mamiciek ktore prisli o svoje dieta,niet vacsej bolesti ..s manzelom som si nevedela uz nic povedat a po dlhych rozhovorch som poziadala o rozvod a odisla pracovat do ciech...presiel rok presne ked som skoncila skolu,vydala sa,porodila,urobila pohreb a rozviedli nas 25.11.2005 ,ano je to den maleho smrti..bol presne rok :( a ja som v tichu dufala ze raz budem mat deti,ze budu zdrave,ze sa to uz nikdz nezopakuje,a ze najdem muza ktory bude premna vsetkym..v case ked som podala o rozvod som spoznala jedneho muza,nazvem ho pan R...ale to je uz iny pribeh  a zajtra vam napisem pokracovanie ..Ps: prepacte za chyby ale slzy mam pri tolkych spomienkach a tazsie sa mi to pisalo..