Nezažiješ - nepochopíš
Je nám ľúto, ale akcia srdiečka nie je prítomná. Prosím? Šok, slzy, strach a bezmocnosť.
Zrazu prázdna hlava a pocit, že ste umreli. Kto to nezažil asi ťažko pochopí. Zamĺknutý potrat alebo aj missed abort je bohužiaľ v dnešnej dobe veľmi bežný.
Poviete si, toto sa mňa netýka, som predsa úplne zdravá, nikdy som nemala žiadne problémy. Verte, bohužiaľ, týka sa to každej jednej ženy. Je úplne jedno, či má žena 20, 30 alebo 40 a viac rokov. Stres a dnešná uponáhlaná doba bohužiaľ nepraje pokojnému priebehu tehotenstva u každej ženy. Nejdem teraz rozpisovať o tejto dobe, to je iná téma. Je pravdou, že o tejto téme sa nehovorilo ani kedysi a ani teraz nie je v "móde" rozoberať nepríjemné veci vo veľkej miere. Na rovinu, v koľkých ženských časopisoch sa tejto nie veľmi príjemnej téme venujú? Ako často? Minimálne a aj to vačšinou len vtedy aj sa niečo podobné stane nejakej "celebrite". Ale ako veľmi by si ženy, ktoré týmto peklom prešli radi prečítali, ako to zvládli iné ženy. Čo pomohlo im, aby prekonali ten prázdny pocit v sebe a aby vôbec vedeli, že missed abort je v spoločnosti bohužiaľ úplne bežný jav najmä pri prvých tehotenstvách.
Podľa lekárov až 80% všetkých tehotenstiev neskončí úspešne. Polovica z tohto percenta tehotenstiev skončí ešte skôr ako si žena stihne uvedomiť, že je tehontá. Stačí pár dní meškajúca menštruácia, čo môže byť následok, že vajíčko sa síce oplodnilo, pár dní niekde blúdilo a aj sa usadilo, ale jednoducho sa nedokázalo udržať. Väčšinou potom žena dostane silnejšiu menštruáciu, zárodok sa odlúči a "vyčistí" sa sama. To sú tie lepšie prípady (aj keď pri takejto téme rozporuplné čo je lepšie). Horšie, či už pre telo alebo psychiku, je, ak žena už vie, že tehotná je, všetko prebieha normálne, žiadne komplikácie. Dokonca prvykrát počujete srdiečko- neskutočný pocit, ktorý dostane aj tu naodolnejšiu osobu. A potom to príde. Pri bežnej kontrole z úst lekára si vypočujete tie mrazivé slová. Srdiečko prestalo biť. Od toho momentu už nič nie je ako bolo. Svoj život akosi automaticky rozdelíte na obdobie pred a po.
Je to pocit, ktorý asi ťažko plnohodnotne opísať, aby aj tí, čo to našťastie nezažili pochopili. Nedá sa to. Je to toľká bezmocnosť a smútok, aké si človek len ťažko vie predstaviť. Rozbehne sa kolotoč vybavovania a nasleduje "dlhá" cesta v ústrety operačnému zákroku, pri ktorom sa definitívne všetko ukončí.
Je málo žien, ktoré si toto peklo prežili a dokážu sa o tom rozprávať. Ja sama to ešte furt spracovávam. Lebo sú dni, kedy si poviem fajn, stalo sa, idem ďalej a sú dni, kedy na pohľad na tehotné kamarátky alebo obyčajný kočík dokážu zraziť na kolená a mne sa oči zaplnia slzami. A neviem s tým nič urobiť. Proste asi to chce čas, nech sa hrany bolesti a smútku trošku obrúsia. Je veľká škoda, že takýto problém, ktorý skôr prežiť ako opak je bežné a je ešte stále tabu.
Keby niet Modrého koňa a jeho fóra, ani neviem, koľké ženy v mojom okolí toto nešťastie postretlo. Lebo jednoducho ani v našej modernej spoločnosti sa to nenosí hovoriť o nie veľmi príjemných témach. Týmto článkom vonkoncom nechcem, aby ste ma ľutovali, iba som mala potrebu to zo seba dostať von a ukázať iným ženách, že v tom nie sú samé. Že svet a život musí ísť ďalej a že keď nejakej inej žene bude smutno, aby vedela, že v tomto veľkom svete je nás takých dosť. A vonkoncom to nie je jej chyba. Lebo sú aj také ženy, čo si to dávaju za vinu. Dôležité je, že ďalšie bábo môže prísť onedlho a keď váš partner stojí pri vás v tom dobrom aj zlom, nie je nič dôležitejšie ako cítiť tú podporu a lásku.
Všetkým ženám, ktoré prešli týmto malým peklom na zemi, želám skoré "zaplnenie bruška" bábätkom, veľa veľa pohody, radosti zo života a kopec lásky. Možno sa ani nenazdáme a druhé bábätko príde skôr, ako by sme to čakali.
Odporúčame
presne ako si napísala - veľa žien nevie o mini potratoch ešte keď ani nevedia že su v tom. Aj ja som mala ako 18 ročná keď zo mňa pri silnejšej menštruácii vypadla cm slizova guľka- ale ako potrat som to nikde nehlasila a ani to takto nebrala. V škole sme sa učili že 50% tehu končia potratom a tak neviem o 80%- Je mi to veľmi, veľmi ľúto že potracaju moje známe. Musí to byť hrozné a dakujem že mňa to obišlo lebo s mojou citlivou povahou by som to určite neuniesla. Ešte raz prajem ti aby do roka si mala v naruči bábetko
aj ja som si tým prešla,teraz mám už 2 detičky...prajem veľa šťastia,nech už nič také nepocítiš...
aj ja som to zazila a veru, neda sa to opisat, ako sa clovek citi. prajem ti, aby si cim skor mala v brusku krasneho zdraveho drobceka, pretoze to je to jedine, co mna z velkeho smutku a zialu, ktory trval nekonecne dlho posunulo dopredu...
tiez take teraz prezivam... :(
aj ja som si tým žiaľ prešla....a tiež sú dni kedy si vravím OK,tak to malo byť, stalo sa, nič neurobíme ale sú dni kedy rozmýšľam nad tým v koľkom týždni som už mohla byť a aké krásne by to bolo...a zatiaľ tehotná niesom ☹ ale verím,že raz budem a potom to už dopadne dobre 🙂 ...pri prvom tehu som si vravela,že ak by som potratila tak to neprežijem, že to nezvládnem,že sa zrútim...a teraz...proste som to prežila....aj vdaka môjmu drahému manželovi a nášmu 3-ročnému synčekovi....ešteže ich mám....tak Ti zo ❤ prajem aby dalšie tehu už bolo úspešné 🙂
Lucka, velmi ma to mrzi...
je mi to ľúto a držím palce, nech rýchlo prebolí, zábudanie trvá dlhšie..... asi to tak malo byť, lebo bábo alebo Ty ste neboli v poriadku.
Tiež mám takéto za sebou a to mi ešte doktor na urgente vynadal .... vedia byť veľmi empatickí ☹
to mi je luto.. je to velmi smutne a tazke. tiez sme si presli missed ale az na konci 6teho mesiaca.. po 8 mesiacoch sa podarilo znova otehotniet napriek obavam verim ze vsetko dobre dopadne.. i ked neprejde den co by som si na nase dievcatko anjelika nespomenula. musi to preboliet a najst si vnutorny pokoj a nic si nevycitat. prajem vela zdravicka pohody pozitivneho myslenia a skore // ciarky.
ja som si tým prešla dvakrát a dvakrát kyret. niečo strašné. pri druhom tehotenstve sme aj svadbu chystali a potratila som. svadba sa konala, potom prišiel rozvod a teraz mám krásnu päť ročnú dcéru s druhým partnerom. vtedy som sto veľmi zle znášala, hlavne to obdobie v nemocnici, ale teraz si hovorím, že to tak asi malo byť. v podstate som šťastná, že z predchádzajúceho vzťahu dieťa nemám. držím palčeky, určite sa to podarí 🙂
veľmi presne si písala moje pocity. Už je to vyše mesiaca a cítim sa rovnako ☹ keby som nemala už jedno dieťa doma neviem ako by som to zvládala. Teraz musím kvôli nemu. Ale tiež mám dni že mám neskutočnú depku a neviem čo so sebou... Držím palce nech máte čím skôr zdravé krásne bábatko
presne viem o čom píšeš. Prvé tehotenstvo som mala úzasné, dcérka má teraz 2roky a 8mesiacov. Keby nebolo jej,neviem ako by som zvládla 2 potrety. Držím palčeky, nech sa opäť zadarí a so šťastným koncom...
tiež posielam srdiečko ....
Lucka..mňa to bohužiaľ postretlo tiež..mám 25r, a predsa..:( a že mladá a silná..Držím palčeky..uvidíš, čoskoro si budeme lajkovať bruškovské fotečky :*
Lucia prezivas tazke obdobie o to viac ze to bolo prve. Aj mne sa to takto stalo prve tehotenstvo=missed abort. V 13tom tyzdni. Normalna kontrola, vysmiata tvar, bola som stastna ved po dvoch rokoch usilia sa to konecne podarilo A NARAZ sok, ako hovoris doktorka mi to oznamila sposobom akoze vonku prsi. Hovori sa a aj lekari mi to odporucili ze ten cas co mas dieta v sebe tak ten isty cas potrebuje zenske telo, aby sa vyrovnalo s kyretom(potratom) ale mne uz dalsie,,kramy neprisli" nestihli. Bala som sa stale, ci uz pred kazdou kontrolou, alebo ked som necitila pohyby. Dnes mam dve zdrave dievcata a dakujem za ne panu Bohu. Uz neriesim ani svokru ze kedy si pojdeme po chlapca. Aj keby som uz ziadne dieta nemala, staci mi. Nie preto, ze by som nechcela, ale ja som sa z tehotenstva po tom potrate nedokazala tesit, stale tam bolo to :,,CO ak sa zase nieco stane"
Drzim prsteky a neboj sa Co ma prist pride. Este budes mat doma futbalovu jedenastku🙂))))))))))
tiež som tým prešla v 14. TT,všetky pocity ktoré si opísala na mňa sedeli a je pravdou,že kto to nezažil nikdy nepochopí tú bolesť ☹.V súčasnosti už mám takmer 3 ročnú dcérku a som veľmi preveľmi šťastná.Ver tomu,že všetko má svoj čas a uvidíš ani sa nenazdáš a budeš mamičkou,držím palce...
Bohuzial tiez sa radim medzi tie,ktore tu krutu vetu z ust lekara poculi ☹ a takisto jeho "mile" slova,ze sa vlastne nic nestalo,ze je to bezne,ze takto konci vela tehotenstiev,ze budem mat este vela deti..ale co mi to je platne,ked ja som chcela to,prave to dietatko ktore mi rastlo v brusku ☹..Ale co je podstatne,mam krasnu uz skoro 4mesacnu dceru..viem ze babo v brusku bola ona,len este nebol jej cas..stalo sa to v maji a o rok v maji uz bola na svete🙂 este ma chvilu pozorovala a musela sa utvrdit v tom,ze pre nu budem tou najlepsou mamou na svete..a prisiel 15maj a ona uzrela svetlo sveta!!!!takze netreba zufat,deticky nas maju uz vyhliadnute a vzdy si nas najdu a vhupsnu nam do brusiek...Drzim palce!
Ja som potratila v 10 tt. 1.juna tohto roku bol to najhorsi den v mojom zivote viem mam doma deti 18-16 -9 ale to prazdno co ostalo to tu bude navzdy :( .manzel a deti stali pri mne a tak sa postupne z depky dostavam a chceli by sme to este skusit tak sa tesim ze to snad teraz vyde a do roka budeme kocikovat milacika malinkeho 🙂
ja som si tým prešla tiež, minulý rok v decembri v 18tt.. prestala som cítiť pohyby. tak som išla na sono, a tiež som si vypočula tú strašnú vetu.. aj keď s tým rozdielom, že som videla, že to je lúto aj môjmu dr.. nebral to ako že som jedna z mnohých, možno preto, že to už bolo vo vyššom štádiu.. teraz som tehu znovu, termín mám v decembri a neviem sa dočkať pôrodu.. stále mám totiž v kútiku duše strach aby sa niečo dovtedy nestalo.. aj keď sa snažím myslieť pozitívne..
tak nám všetkým držím prsty, aby sme si čo najskôr naše vytúžené zlatíčka mohli doma s láskou vystískať ♥
AJ ja som potratila, srdiečko som nepočula, ale dlho som sa spamätávala z toho a dávala si to za vinu.. Dnes už viem že to tak malo byť, pretože to bolo tak lepšie a dnes sa už tešíme 5 mesačnej dcerke ktorá prišla po 2 abortoch...
Ja som tymto tiez presla -( Vsetko bolo ako ma byt dokonca aj srdiecko bilo a zrazu po par tyzdnock,ked sme mali vidiet uz aj rucicky a nozicky zrazu doktor povedal: srdiecko prestalo byt. ☹ najhorsia vec co sa mi kedy stala...ale teraz mam kraasnu 13 mesacnu dcerku,ktoru sme pocali presne po 3 mesiacov ale i to nebolo take jednoduche...najprv velka radost,ze som tehotna a na druhej velky strach lebo prave v tej dobe som dostala kiahne od mojho syna ☹ ale Vsetko dopadlo dobre nastastie 🙂 a priznam sa ,ze i ked mame krasnu dcerku co sa nam narodila zdravucka , stale si spomeniem na babatko co mame v nebicku a stale je tam smutok a uzkost ☹
Aj ja sa medzi Vas pridavam..predmesiacom som prisla o babatko v 21tt stale sa z toho spamatavam ;( prestala som citit pohyby..ani mi nemuseli povedat tu strasnu vetu...stacil ich pohlad ...snazim sa zit ako pred tym ale vidiac moje tehotne kamosky..je mi smutno...a zvlast ked je to uz 3ti potrat ;( ale stale dufam ze sa budeme vsetky raz vytesovat z krasneho zdraveho babatka. . .
Veru, je nas vela... ja som potratila 3x. Som citliva ale zaroven aj silna, prve MA som znasala velmi zle, ale pichopila som, ze musim byt silna a neohliadat sa do minulosti ale hladiet do buducnosti a pripravovat telo a psychiku na dalsie tehotenstvo.
Akoby som citala pribeh mojej drahej sestry. V 20tt bezna lekarska kontrola, prvy krat aj s manzelom aby pocul srdiecko a videl to male stvorenie. Lekarka len bezradne hladala, poslala sestru vycikat...to uz tusila ze je zle. Nakoniec sa potvrdili jej obavy. Srdiecko nebije. Sestra sa zosypala, plakala, bola zufala, videla som vsetko jej utrpenie a nemohla som ju utesit, lebo som prezila to iste a viem ze slova utechy nepomahaju. Celu noc sedela na posteli aj s manzelom a plakali...Az na druhy den mala ist do nemocnice. Stalo sa jej to dva krat az napokon povedala ze toto uz prezivat nechce. Ma 40 rokov a o detoch nechce ani pocut hoci ma dvoch dospelych synov...Povedala mi len tolko ze sa uz na to neciti
Presne ako si napisala kto neprezije nepochopi ☹ mala som pocit ze ked uz to bude o 5dni 3mesiace od potratu ze som jedina ktora na to stale mysli a pyta sa preco prave ja..nie je dna keby by som si nepredstavila ake by to mohlo byt keby ....aj ked sa budeme znova snazit ten strach ze sa to zopakuje bude .
Mala som ročného synčeka, keď som znovu otehotnela. Ale krátko po tomto milom "šoku" prišiel horší, začala som krvácať. Týždeň som ležala v nemocnici a veeeľmi som túžila zachrániť tento ďalší život, ktorý sa vo mne hlásil. Ale bohužiaľ - neúspešne. Aj keď som už mala jedno dieťatko, predsa len zostala boľavá rana v mojom srdci. Potom prišli ďalšie tri detičky, som šťastná a spokojná, že ich mám, ale občas si spomeniem na svoje nenarodené dieťatko, hlavne, keď sa blíži čas dušičiek. Navždy zostane v mojom srdci, je to moje dieťa, ktoré má čaká tam "hore".
Tiez som to zazila, v 10tt, ked som sa tesila na utz, ze zase uvidim moju fazulku a pocula som tu vetu. Vtedy mi velmi pomohli zienky tu na konikovi, tie, ktore to prezivali vtedy tiez a aj tie, ktore to mali za sebou a uz mali zdrave deticky doma, to ma velmi povzbudilo. Mnohe otehotneli velmi skoro po zmlcanom potrate a tak to bolo aj u mna, po troch mesiacoch sme uz mali znovu fazulku a teraz ma nas maly nezbednik uz skoro dva rocky. Vsetkym vam, ktore teraz prezivate take smutne obdobie prajem, aby sa to aj u vas tak rychlo obratilo k lepsiemu a aby ste uz coskoro drzali svoje babetka v naruci 🙂
Lucka prajem ti veľa životných síl...napísala si to šokojúco úprimne, že mi až sťahuje hrdlo. Je mi to veľmi ľúto a prajem ti, aby ste sa onedlho, keď bude ten správny čas, tešili zo zdravého babatka...
slzy sa mi tlacia do oci, ked citam vase pribehy. ten moj som uz oplakala aj ked je to este len 7 tyzdnov dozadu.
Pre mna osobne bol najhorsi zazitok, ze babatko som videla popri tom ako mi doktorka hovorila tu strasnu vetu "to nevyzera dobre". Bolo zvacsene na monitore a malo rucicky a nozicky - len sa nehybali ☹
Teraz verim, ze anjleik ma strazi a pomaha mi pri mojej tuzbe zaradit sa medzi tie, ktore maju to stastie a dalsie zdrave babatko 🙂
Prajem vela sil, ja som si tiez presla komplikaciami pri druhom tehotenstve, ale chvalabohu dotiahla som to do uspesneho konca
Ja som tiez prisla o dieta v 8 tt mesiac nato som uz bola tehotna. Cele tehu som sa bala aby sa malemu nieco nestalo ale vsetko dopadlo dobre a zajtra ma moj syn 11 rokov. Vsetkym drzim palce.
@lucindaa7 toto je presne napísané ako som to ja cítila..a položila som si otázku:prečo?kde sa stala chyba?a tiež by ma nikdy nenapadlo,že akurát mne sa niečo také stane a stalo sa...a aby toho nebolo málo tak ešte dva krát spontánny potrat,,,,,prečo?zas boli vo mne tie otázky....
takže presne viem,čo cítiš a posielam veľa pozitívnej energie..ja som si vo svojom živote vyrovnala skore-ako môj doki povedal🙂tri krát potrat a tri deti🙂splnila som limit🙂
Aj my sme prišli o prvé bábo v 8tt. Bol to veľký šok (mladá a zdravá), smútok a sklamanie. Vyrovnať s touto situáciou a nájsť pokoj mi pomohla viera v Boha. O tri mesiace na to som znovu otehotnela, prišiel synček, krátko na to dcérka a o mesiac nás čaká pôrod ďalšieho malého člena. Toto píšem ako povzbudenie všetkým ženám, ktoré prežili MA a želám im, aby našli pokoj a dočkali sa zdravých detičiek!
tiež som to zažila. teraz som už mamina zdravého dievčatka, ale dlho som nevedela potrat spracovať...aj teraz si niekedy spomínam, poplačem si a nikdy nezabudnem. držím palce aby si čoskoro aj ty držala v náručí svoje vytúžené bábätko 🙂
ahoj bohuzial viem o com rozpravas.. v roku 2002 4.augusta som svoje prve babo potratila v 6.tyzdni.. v roku 2007 26novembra som mala zamlcany potrat v 13tyzdni... strasne dlho som sa z toho spamatavala a velmi dlho to bolelo.. vidiet babetka v kociku to bol hrozny pocit pre mna.. dlho som sa pytala preco prave ja,preco sa to stalo kde som urobila chybu alebo za co ma to Pan Boh tresta... este aj dnes po mnohych rokoch podvedome sa na tieto datumi budim s uskostou v srdci a vzdy si tieto dni poplacem "za svojimi detickami".v roku 2010 v septembri som otehotnela treti krat a aj ked som bola pod drobnohladom lekarov aj tak som preplakala celych 8 mesiacov od strachu co ked aj toto babo odide... ale ked sa mi narodil v juni 2011 moj Rolinko moje slniecko,moj certik, moje vsetko 🙂 dostala som akokeby zadost ucinenie za vsetkok smutok bolest plac... velmi ti prajem nech sa za par mesiacov alebo za rok za dva pocitila aj ty tu radost.. hlavu hore drzim Ti palce🙂
tiež patrím do klubu. u mna to malo další šok a to nádor na maternici. všetko sme prežili a teraz sa už tešíme z nášho slniečka Eliáška 🙂
Nie , sama som nezazila, ale lezala som na rizikovke a mala spolubyvajuce v nemoocnici ktore toto prezivali...az som sa hanbila tam byt tehotna..medzi nimi...je mi luto... ale citala som v poslednej dobe o nenarodenych detickach...som veriaca a modlim sa za ne a je to akasi nadej pre nas ked verime... a treba si uvedomit ze matka nie je len ta co donosila a porodila ale kazda ktora dieta pocala...akokolvek uz to tehotenstvo dopadlo...treba sa k dietatku priznat a lubit hoaj nadialku lebo ludska dusa nezomiera, zije dalej...netrapte sa , stale ste mamky...mamky nenarodenych ale predsa tam hore zijucich deti😉
Moja, tato udalost neobisla ani nas ☹ vo februari sme absolvovali neuspesne ivf a to sme mali ukazkove embrya, ako hovoril doktor. V aprili som potratila vo 4.tt nez sa zacalo vyvijat srdiecko. A hned na to v maji sa nam to podarilo opat. Ani nevieme ako, v tom case mamine diagnostikovali niekolko nadorov v tele, schudla 17 kil, vraj rakovina si uz zacala vyberat svoju dan. Bola 2 mesiace v nemocnici, operovali ju, teraz uz vyse mesiaca chodi na chemo. Kolko ma ja v sebe nezodpovedanych otazok, nevieme co bude dalej, zijeme totiz pritomnostou, som v piatom mesiaci pomaly, ale ani si to neviem vychutnat, uprimne sa tesit. Ako ty vravis moja, nezazijes, nepochopis.. vela sil prajem 🙂
moja malá odišla na konci 8.mesiaca bolo to v pondelok, ten týždeň predtým som chcela kúpiť kočík a budúca krstná chcela kupovať náušnice, na oboje som povedela že ešte počkáme, vybrala som si pôrod s vyvolávačkou, chcela som ju aspoň chvíľu držať, ale aj tak mi ju nedali, hovorila som im aby mi ju doniesli keď ma zašívali, neskôr mi manžel povedal že mu na chodbe hovorili aby mi povedal že ju už odniesli, že to tak bude pre mňa lepšie, ale nebolo keď som prišla z nemocnice len som ležala a s plačom objímala vankúše a občas sa stane hlavne vo vypätých chvíľach že mu to vyčítam že mal počúvať mňa, dodnes mám pocit že som sa s ňou nerozlúčila že som jej nedopriala ani jedno objatie, z nemocnice som išla domov a rovno na pohreb a už končím lebo to sa ani nedá
Hm, presne viem, čím si si prešla. Nám sa po roku snaženia podarilo otehotnieť a v 5. mesiaci lekár zistil, že malému nebije srdiečko. Nemocnica, vyvolávaný pôrod, prázdno v tvojom vnútri....Je strašné vedieť, že rodíš mŕtve dieťatko. A prístup personálu ....je neskutočné, keď Vám žena povie :"Čo toľko revete? Veď budete mať ešte toľko detí........!" Chápeš? Tebe sa zrúti celý svet a tá bezohľadnosť! Primár Ti zas povie :"To je ako v prírode - slabý jedinec neprežije. Nič sa nestalo, ide sa ďalej." Po roku ten istý scenár. Bola som síce "iba" v 11. týždni, no bolesť - to sa nedá ani opísať. A až potom som mala "nárok" na genetické, hematologické vyšetrenie a vyšetrenie štítnej žľazy. Tam sa zistilo, že mám hustú krv. Pri hormonálnej zmene ešte viac hustne, upcháva cievy, bábätko nemá prísun živín, odumiera. Keď som 3.-krát zistila, že som tehotná, začala som si do brucha pichať injekcie na riedenie krvi. Dnes som šťastnou mamičkou dvoch zdrvých detičiek, no moji dvaja anjeličkovia mi neskutočne chýbajú! Neprejde deň, kedy by som na nich nemyslela. Vraví sa, že čas všetko zahojí. Ja si to ale nemyslím! Držím päste a verím, že sa s manželom dočkáte vytúženého dieťatka. Veľa šťastia, myslím na Vás v modlitbách!
nepresla som si tym co ty.neiem ci som si presla horsim ako ty,lebo ako si aj ty spomenula,v akejkolvek faze stratis dietatko,je to trest a bezmocnost a strach a obdobie uz rozdelujes na to pred a po...zajtra bude 7 mesiacov co mi zomrela dcerka kratko po porode,bez priciny.nikdy sa s otho nespametam uplne,nikdy to neprestane boliet ci boliet menej,nikdy nezabudnem...tak ako aj vsetky ostatne mamicky,ktore si tymto peklom presli..pre man bola bezmoncost najhorsia..uvedomujes si ze by si spravila vsetko len aby si mala krsne zdrave babetko a zrazu bum.vase dietatko to neprezilo.uz tu nie je s nami.svet sa ruca ako omcek z kariet a ty tomu nechces uverit,odmietas..po chvili si uvedomis ze je to pravda a nastane bezmocnost,hnev,strasna bolest,srdce ti puka..no nic to nezmeni a my musime ist dalej...snazim sa to kazdy den prekonavat,neprejde sekunda kedy by som na malu nemyslela...no viem,ze kvoli nej a sebe musim ist dalej..prajem ti nech sa ti coskoro do bruska vrati ta krasna radost/mne sa to uz podarilo/a nech je vsetko v poriadku az do porodu a potom uz "len"do konca zivota..zasluzis si to za silu ktoru mas..a mas pravdu,maloktora zena o tom dokaze rozpravat..sme dve,viem ze je ich este par,no kjazda to vstrebavame inak a potrebujeme iny cas...drz sa
ahojte ja som to zažila tiež v 8 týždni som podstupila kyret babetko sa zmenšilo a srdiečko nebilo teda skoro od začiatku tak to strašne bolelo, zajtra to bude týžden čo sa to stalo ,ale rodina mi pomohla a budeme sa snažit dalej
@flowerfairy ahoj ja som potratila v 8+6týždni zajtra tomu bude týžden ale nevime kolko mam čakat na dalsie snaženie či 3 ,mesiace či pol roka
@dada281185 je mi to luto, ale prekonas to 🙂. Opytaj sa doktorky, ked pojdes na kontrolu, kedy sa mozte zase zacat snazit. Mne povedala, ze tak o 4-5 cyklov, ale my sme sa zacali snazit uz po druhej mrche a na druhy raz sa podarilo, takze cca 3 mesiace po potrate. Velmi ti drzim palceky, mysli pozitivne, tvoje babetko ti urcite coskoro posle surodenca 🙂
dufam bodaj by si mala pravdu zajtra idem k doktorovi na kontrolu sa opytam ako čo dalej kedy sa mozme snažit
som na tom podobne, v júli som potratila v 10.tt, stále sa spamätávam a počítam v ktorom týždni by som už bola, už máme jedného synčeka, ktorý onedlho bude mať tri rôčky, a chceli sme druhé, no bohužiaľ to skončilo takto, teraz mám ešte aj iné zdravotné problémy, spravila sa mi zrazenina v ruke, po kanyle, čo som mala pri kyrete, tak sa liečim fraxiparinom a zisťujú mi, či nemám trombofíliu, keďže ju máme v rodine, tak čakám na výsledky, vraj aj preto som mohla potratiť
Kolko smutnych odkazov ☹ pripajam sa ku vam za naseho Adamka, ktoreho som porodila 5.8.2013 v 20tt, mal 16cm a 95g, nebilo mu srdiecko a bol chudacik mrtvy uz asi 2-3 tyzdne, vycitky nekonecne ze som si nevsimla ze uz by som mala citit pohyby a pod. ... je to tazke, hlavne ked mate vsetko nachystane a potom neviete ci s tym ... a nielen s vecickami ale so zivotom, lebo ste sa pripravovali na nieco co uz teraz nebude ... pre mna to bolo velke prazdno a zmena zivotnych hodnot. Prajem vam vsetkym vela sily !
nezažila som, ale veľa kamarátok áno. Je mi to vždy ľúto, vždy si poplačem. Ja som na každú kontrolu išla s obrovským strachom, či je všetko v poriadku............Prajem veľa-veľa síl.
ahoj, ja som to prezila zial 3x nejdem pisat o tom co vsetko som si vytrpela a cim som si presla chcem ta len povzbudit....dnes mam mesacnu dcerku a som najstastnejsia mama. Budes aj ty coskoro drzim silno palce!
je mi to velmi luto Lucka moja zlata!!! Bolo od teba velmi odvazne napisat clanok, tiez si myslim, ze by bolo dobre, keby sme sa viac bavili o takychto temach! urcite sa Vam cochvila postasti pokladik, na ine ani mysliet nemozme! cmuk posielam srdenko ♥
jooj to sa velmi tesim moja 🙂
Viem co je to presla som si tym 3x prvykrat zamlknuty potrat , a 2x ziadna akcia srdiecka a 4 tehotenstvo som dotihla len do 26.tt takze sa mi narodila dcera s vahou 900g strasne sa tesim lebo je to zazrak ...je zdrava a momentalne som v 23.tt tak dufam , ze toto uz dotiahneme dalej, ziadne problemy som nikdy nemala aj vysledky som mala ovzdy ok a predsa sa to stalo.....nikomu neprajem prezivat nieco take a je pravdou kto to nezazije tazko vie pochopit ....niekto to mozno chape ale vzdy je to ine ako ked to prezijete..... vsetkym maminkam co si tym presli prajem rychle zotavenie a teiz aby sa co najskor po dome ozyval detsky smiech , krik
uuuuuuuu zimomriavky... je to velmi velmi smutne a naozaj odvazne ze si sa nam takto zverila. Drzim ti palce silno, nech sa vam to podari co najskor a HLAVNE nech je vsetko v poriadku, nech ste stastna rodinka. Teraz tu stavku musis vyhrat ty! posielam veeeeeeeela pozitivnej energie
Ja som si tymto peklom nazyvanym MA presla v maji..v 13tt mi robilu kyret minco sa prestalo vyvijat uz v 8tt...po prvej mrske som ostala tehu a teraz som uz v 15tt.Nikdy nezabudnem na mojho anjelika ktory mal prist na svet v decembry...Dufam ze tentokrat bude vsetko ok a v aprily sa budeme tesit z mimca..vsetkym babulkam ktore si tym presli zelam len to najlepsie 😉
Naša druhá láska mala prísť na svet 16.5.2014, ale 30.10. som začula tú najhoršiu správu, akú môže tehuľka počuť: "Bohužiaľ, nevidím srdiečko!" Bola som na konci 12tt ale moja dr. bola veľmi milá a empatická. V pohode ma nechala vyplakať v ordinácii (hoci mala plnú čakáreň), vytelefonovala mi všetko okolo kyretu, dokonca mi vybavila primára, vraj svojho dobrého kamaráta.... Je to niečo vyše týždňa a neprejde deň, aby som na našu lásku nemyslela a nepoplakala si za ňou. Je to nespravodlivé.... Vtedy predomnou čakala naša "spolubočianka" s bruchom ako svet a dvomi deťmi (cca 1 a 2 roky)....
Aj ja som si tym presla. Teraz 28.10.to bolo 4x co ma cistili. Bola som v 10tt/7tt a akcia nebola od zaciatku, sice to rastlo a malo 9mm.Brala som utrogestan, ascorutin, lebo som sa trochu cistila z drobnych hematomov v maternici. Prve 3 potraty boli 1995, 1997, 2000. Potom v 2001 som otehotnela a lezala v 6tt v nemocnici kvoli cisteniu, lekari to uzvzdavali, ze to pojde von, ale ja som citila ze to je dobre a o tyzden mi bolo prvykrat zle, zeny v nemocnici mi vraveli, je ti zle, bude to ok, isla som na sono v 7tt a akcia bola, len tam bol hematom.pustili ma domov a sem tam som sa cistila do 4mesiaca, dceru som porodila rychlo asi 2hod.potom co mi doma odtiekla plod.voda v 38tt, ani vzdycharen som nevidela, rovno z prijmh do boxu.To bolo asi zadostucinenie po tom trapeni.Dnes ma 11 rokov a nebyt jej, neviem ako by som sa s tymto potratom vyrovnala. Pockam na menzes a ideme sa snazit, mam 38 a uz nechcem dlhsie cakat, dufam ze sa to uz teraz konecne podari.To by bolo pre mna aspon ciastocne vyliecenie dusicky, aj ked ma to bude boliet este dlho. Drzim ti palce, nech sa aj vam zadari, aj ostatnym co potom tuzia a chcu vyplnit to prazdne miesto ktore zostalo v kazdej z nas.
Tiez som si tym presla..akurat,ze mne bolo dovolene na potrat pockat a tak sa to stalo doma,na wc...po 4 hodinach neuveritelnych bolesti a krvacania..prvy polrok bol krizovy..teraz uz som rok a pol po...stale s prazdnym bruskom,ale verim,ze to pride..a mojho anjelika budem lubit navzdy...a veru,zial nas je privela s MA..snad bude kazda raz dokonale stastna 🙂 s uzlikom v naruci..kazdej drzim paste!a clanok super 😉
...vystihujes presne to, cim som si presla aj ja...a to uz 3x ☹ Kto nezazil, nepochopi...rana ostava na cely zivot...VSETKYM zenam, co si tymto presli, prajem vela zdravicka a krasne zdrave deticky! 🙂
fúú sa mi to zas premietlo všetko , ako som v 25tt musela ísť odrodiť moje mrtve dievčatko :-/ kto nezažil.. , nech ani nezažije prajem všetko dobré 🙂
my sme prisli o 2 deticky :( bolo to este len v 3 mesiaci, ale vzdy som ich brala a j budem brat ako babetka... boli to predsa nase deticky.... tiez som si myslela ze take veci sa deju, ale ani len nahodou mi nenapadlo ze sa to oze stat aj mne... kratko po 2 potrate (po 2 tyzdnoch) na valentina sme splodili nas dalsi pokladik, ktory s nami vydrzal a teraz nam robi tu najvecsiu radost 🙂 vsetko dobre prajem 🙂
Luci, to toto je to čo si prežívala? Mrzí ma to... :(
Aj ja som si to prežla teraz v nedeľu sme išli na pohotovosť kvôli krvácaniu, bola som v 13tt a lekár mi oznámil, žiadna plodová voda, žiadna akcia srdiečka. Bohužial budeme vám musieť dať vyvolávačku. V pondelok doobeda som bola ešte na kyretáži a teraz jediné čo mi ostalo je prázdno, smútok a bezmocnosť. Ďaľšie dieťatko tak skoro určite nechceme, potrebujeme sa z toho vylízať. Držím palce všetkým žienkam, ktoré si tým prešli aby tá prázdnota bola čo najskorej preč
@ivkalukino dakujem moja hej bolo to dost nárocne obdobie ale je to za nami navždz si to budem pamatat na to sa nedá zabudnut ale teraz sa tesime nastastie z d
@ivkalukino ruheho drobceka ktorý veselo rastie a je vsetko ok...
@lejluska presne tak ako vraviš naše babetko Miško už by bol s nami termin som mala 3.1.2014 srdiečko mu prestalo byť v 11 tt . Druhe som potratila v oktobri bola som v 7 tt opeť srdiečko nebilo :( neprjde deň aby som si na mojích anjelikov nespomenula a pomodlila sa za nich :( doma mám tri krásne deti ktoré ma držia nad vodou a milujúceho manžela s ktorým som dvadsať rokov 🙂 . Nesieme sa vzdávať a musíme dufať a veriť v uspešné bezproblémové tehotenstvo 🙂 . Ja to opeť skusim do tretice od marca aby sme mali naše zlatíčko . Doberiem lieky a hurá do boja 🙂 🙂 🙂 prajem aj vám šťastné budúce mamičky 🙂
@lenka07 tak verím tomu, že aj ja sa dočkám...vravím si, že všetko má svoj čas 🙂 a ked to nepríde teraz tak neskôr ale určite to príde 🙂 ...kedže už mám jedno dieťatko tak sa teším z neho 🙂 a popravde aj vdaka malému to snaženie beriem s nadhľadom 🙂 kebyže ho nemám tak by som sa na to snaženie veľmi upínala...
Uzasne nap clanok!!!! Ja som si tym presla tiez...dojmy,pocity uplne iste...v maji to bude treti rok a vzdy mi.tecu slzy ked si predstavim co sa cele dialoo...zelam ti.zo.srdiecka aby.dalsie tehu bolo bezproblemove a vsetkym.zienkam s rovnakym osudom.zelam.aby ste sa stali cim skor maminkami <3
Začni písať komentár...
posielam srdiečko na povzbudenie