Z dlhej chvíle pridávam prepis jedného rozhovoru J. Dušeka, ktorý ma dnes pobavil.
Môžme zažiť čokoľvek, môžme urobiť aj veľmi divné veci. Ale pokiaľ sme schopný hnoj tejto skúsenosti rozhodiť na pole bodhi, tak pohnojíme strom bodhi a vykvitne kvet. Niektorí ľudia zostanú vo fáze hromadenia hnoja. Stále hromadia hnoj skúseností, žijú pod tou hromadou, nemôžu dýchať a majú dojem, že život je hnoj. Pretože zabudnú pravidelne rozhodiť = odpustiť ten hnoj. A tým ho prepustiť tam, kde prospeje- na pole bodhi. A niektorí ľudia sú takí vzorní, že nemajú čo tam hodiť. Tí nezažívajú skúsenosť, iba plnia predpisy. Takže na pole bodhi sa toho dostane len málo. A z toho dôvodu je napravený "hriešnik" lepší, než desať "spravodlivých".
Začni písať komentár...