...a život ide ďalej...

04.12.2019

Bože tie jesenné rána...

Hmla, mrholenie, zima.

Už nech je jar.

Blázinec za nami.

Zháňanie obleku pre maturanta?

Chlapca?

Nočná mora!

Tento nie, ten je príliš elegantný, tamten nie, ten je príliš obyčajný, taký nemôžeme mať a podobne.

Božeee.....

Konečne nachádzame taký oblek, aký potrebuje.

Teším sa!

Ha ha ha.

Mama?

Mám aj bielu košeľu?

Nie.

Motýlik?

Nie.

Manžetové gombíky?

Nie.

Božeeee...

Ešteže to v tom obchode majú.

Suma sumárum cez 300 €.

Asi sa zbláznim...

Ale už to mám za sebou.

Neznášam nakupovanie.

Moje deti ho milujú.

Ktovie prečo....

Inak bol krásny ten môj maturant, všetci boli krásni, mali to krásne pripravené, chce sa mi plakať.

Ozaj.

Tento mesiac ma čakali ešte 2 kontroly - na očnom a kožnom.

Banalita...

Keď sa konečne dokopem na očné, tak tam ráno neprídem s krvavým okom?     Pani doktorka pozrie na mňa a povie, moja zlatá preventívka nebude, máte infekčný zápal oka, predpíšem Vám kvapky a za 14 dní sa zastavte, urobím Vám preventívku.

A ja, že čooooo????

A toto som akože kde chytila????

A ona, že všade, v mestskej doprave, u lekára v čakárni,  v obchode, hocikde.

Hmmmm, teším sa.

Ideš na preventívku, že sa trochu uleješ a tam ti dajú hneď kvapky.

Jop, ako hovoria moje deti.

Poctivo si kvapkám 5x denne do oka (krvavého) a za týždeň už oko nevyzerá ako keby som po ňom niečím dostala.

Na kontrole všetko v pohode, oči dobré, akurát, že o rok o dva mám prísť na kontrolu a predpíšu mi multifokálne či aké okuliare.

Budem „multifokálna“.

Ešte neviem čo to je, ale ujo google mi to zistí.

Týždeň nato som sa dokopala konečne do poslednej tohtoročnej kontroly – kožnej.

Som si myslela, že poslednej...

Po niekoľkých dňoch odkladania a rozhodovania, či tam vôbec na to kožné mám ísť a vôbec veď na čo, veď všetko je tak ako má byť, som sa konečne zaseeeee dokopala ísť na kontrolu kožnej.

Ono je to strašne ďaleko.

Oproti cez cestu.

No čo Vám poviem....

Z roboty vybieham 6.15 a v budove oproti som 6.20.

Určite budem prvá.

Ha ha ha.

Štvrtá.

Na dverách je nápis, poradie pacientov určuje lekár.

Čo už...

Poctivo čakám na časenku.

Sedíme, sedíme, sedíme, pribúdame, pribúdame, pribúdame....

Už nás je okolo 14.

Konečne prichádza sestrička.

6.45.

Pohoda.

Pekne si ustriehnem poradie, aby ma nikto nepredbehol a beriem si časenku s číslom 4.

Sadám si na stoličku, ktorá je tvrdá, a po hodine sedenia už neviem ako si mám sadnúť alebo sa oprieť.

Všetko ma bolí.

To sú tie stoličky, ktoré Vám majú poskytnúť pohodlné a zdravé sedenie.

No neviem, mňa z toho bolia už kríže aj krk.

Radšej sa postavím a prechádzam sa po chodbe.

Teda nie veľmi ďaleko, to teda nie, len toľko, aby sa mi sestrička, keď prípadne vyjde z dverí, nestratila z dohľadu.

Nemusím sa báť, až tak často nevychádza.

Všetci sa sledujeme, kto ide dovnútra, kto sa predbehol, nesúhlasne pokývame hlavou, ale čo môžeš, nič....

Pani vedľa mňa sediacej škvŕka v žalúdku...

Môj žalúdok nadväzuje debatu s tým jej.

O 8.10 sa konečne dostanem na radu.

Nebolo to také zlé, cca 2 hodiny čakania, to sa dá.

Vo vnútri je bohovská doktorka a ešte lepšia sestrička.

Mám ich rada.

Po výmene zdvorilostných fráz typu ako dobre vyzeráte, schudli ste, jasné, informujem ich, že behám a mám za sebou pár operácii tento rok sa doktorka púšťa do kontroly znamienok.

Po kontrole mi doktorka oznamuje, že dve znamienka musia ísť von.

Prečo???

Lebo sú tam nejaké zvláštne zmeny, a aby sa to nezvrhlo na melanómy, treba aby išli von tie znamienka.

Urobí sa aj histológia.

Pre istotu.

Tá sa robí vždy.

OK.

Sestrička ma hneď objednáva v ich nemocnici na operáciu znamienka na chrbte, dostávam termín 28.02.2020 o 12.00 hod.

A vraj to bude na operačke urobené ambulantne, nemám sa báť.

Jasné.

Bojím sa.

Klasika.

Podozrivé znamienko pri oku mi však v nemocnici u Milosrdných operovať nemôžu, je to veľmi blízko oka, oni to v ich nemocnici nerobia, mám si ísť vybaviť operáciu do Ružinova na plastickú chirurgiu.

Dostávam výmenný lístok do Ružinova a idem do práce.

Telefonicky si zisťujem v Ružinove, kedy tam môžem prísť a ako to tam funguje.

Musím prísť na vstupné vyšetrenie, oni sa rozhodnú, či mi to vyberú, ako mi to vyberú a dostanem termín operácie.

Na ďalší deň sneží a ja sa rozhodujem, že pôjdem do Ružinova si to čo najskôr vybaviť.

Mám pocit, že tam určite nikto v tom nečase nepôjde.

Hm, jasné, tuším počasie na to vplyv nemá.

Keď sa tam konečne dotrepem, neviem nájsť pavilón D.

Oslovím jednu pani, ktorá tiež ide do pavilónu D a s tou tam pekne šmykom po zasneženej ceste pomedzi autá idem.

Vojdem do vestibulu a zase neviem kam ísť.

Pani sa otočí a keď vidí môj bezradný výraz, tak sa ma spýta kam mám namierené.

Na plastickú chirurgiu.

Jasné, super poďte so mnou aj ja tam idem.

Super.

V prázdnej chodbe mi povie, kam si mám sadnúť a že mám počkať na sestričku a odovzdať jej kartu poistenca a výmenný lístok a čakať na vyšetrenie.

Je to lekárka z toho oddelenia, tak sa jej poďakujem.

Super, teším sa.

Som prvá.

Ha ha ha.

Postupne prichádzajú ďalší pacienti.

Nakoniec nás tam sedí asi 20.

Medzitým prichádza sanitka s pacientom z Prešova, ktorého sem previezli na operáciu, takže ten má prednosť.

Samozrejme, veď sme ľudia.

Len nie každý v tej chodbe to chápe.

Čo už, niektorí sme takí.

O siedmej prichádza sestrička, informuje ma, že lekár príde až 8.30 hod. a mám čakať, kým príde.

V pohode, nemám problém.

Všade sa čaká, s tým som zmierená už dávno.

Medzitým vybavia pacienta z Prešova a sestrička informuje pacientov, ktorí idú na zákrok na operačku, že sa musia po vybavení papierov presunúť do budovy na opačnej strane ružinovskej nemocnice, na prvé poschodie a majú čakať pred operačkou na zákrok.

Pomaly nás tam ostalo cca 10.

Všetci na vyšetrenie.

Všímam si, že na dverách je napísané, poradie pacientov určuje lekár.

Ostatní pacienti si to všimli tiež, a nahlas rozmýšľajú, čo to znamená.

No to, čo tam je napísané.

Lekár si nás bude volať, ako sa on rozhodne.

Samozrejme hundrú, ale musia to rešpektovať.

Pán sediaci vedľa mňa sa usmieva a opiera si hlavu.

Za chvíľu sa chodbou ozýva jemné chrapkanie.

Zlatý.

Neriešil nič, zalomil.

Okolo 10.00 hod. sa dostanem dovnútra.

Doktor omrkne moje oko a skonštatuje, že mi to môžu u nich odoperovať, že to budú tiež robiť ambulantne na operačke a hneď dostávam termín 04.02.2020 o 9.00 hod.

Položím mu blbú otázku, možno.

Bojím sa o oko, aby sa nepoškodil nerv, alebo niečo podobné.

Doktor sa smeje, bože vy ste zlatá.

Nie, nemusíte sa báť o oko, je to v pohode.

Potom sa ma opýta, či beriem nejaké lieky, či mám problém so zrážanlivosťou, a keď mu poviem, že nie, tak mi povie, že to je všetko a že sa vidíme 04.02.2020.

Vychádzam von a čudujem sa, že som to celkom fajn vybavila.

Jedna návšteva kožnej a bum.

Zase dva ambulantné zákroky na operačke.

Ale čo už, keď treba, tak nech to ide von.

Napadne ma myšlienka, že ktovie ako budem vyzerať s podlepeným okom, či bude krvavé len okolo, či budem mať opuchnuté oko a podobne.

Bože ja mám teda nápady.