A život ide ďalej...

17.01.2020

Tak a je tu deň kontroly na prsníkovej ambulancii  v Onkologickom ústave svätej Alžbety.

Že som v noci nespala, to je jasné....

Že je to len kontrola, to viem tiež...

Ale predsa...

Nervozita a stres sú...

Mám nejaké blbé tušenie...

Manžel mi píše smsku, neboj to bude v pohode. 

Dúfam.

Ma klepne od nervov.

Sedím na chodbe a čakám. 

Som tretia. 

A za mnou 15 ďalších žien. 

Nervóznych. 

Sestričky a doktori už pobehujú. 

V ruke mám kartičku a čakám. 

Ja iba na kontrolu, hovorím sestričke. 

Jasné,  usmeje sa sestrička. 

6.15.

Prvá pacientka. 

6.30.

Druhá pacientka.

7.00.

Pacientka na krv.

7.30.

A idem dovnútra ja.

Teda chcem ísť dovnútra, ale najprv sa musím prebojovať pomedzi ostatné pacientky, ktoré sa nahrnuli do dverí.

Je to trošku problém. 

Konečne sa cez ne prebojujem a sestričku nechávam v obkľúčení pacientiek. 

Sestrička ich rýchlo zmanažuje a už je za mnou v ambulancii. 

Môžte ísť ďalej do druhej miestnosti , hovorí mi. 

Tak poďme na to.

Pani doktorka ma s úsmevom zdraví a svet je hneď krajší. 

Ako sa máte?

Celkom fajn. 

To som rada.

Prehmatávate si prsníky?

Áno.

Máte nejaké bolesti?

Alebo nejaký iný problém?

Alebo je všetko v poriadku?

Prsníky ma pobolievajú, ale čo už keď sú veľké a okrem toho behávam aj cvičím a preto ma asi aj bolia.

A z ľavého prsníka mi niečo vyteká asi týždeň.

Dobre pozriem sa na to.

Ľahnite si.

Skúsenou rukou prehmatáva ľavý prsník. 

Prehmatáva a prehmatáva...

Úsmev už nemá.

Niečo tam je.

Prehmatá ešte pravý, ale ten je v poriadku. 

Vracia sa k ľavému. 

Pobolievajú Vás prsia aj pri menštruácii?

Nie, minulý rok mi v apríli vyoperovali maternicu. 

Aha.

A v júli mi vyoperovali žlčník. 

Aha.

Pani doktorka si robí poznámky. 

Športujete?

Áno.Cvičím a behám. Prečo?

Lebo to je výborné,  vo Vašom veku si treba už dávať pozor na váhu.

Chválim Vás. 

Som spokojná. 

A teraz k prsníku. 

Máte tam benígny nález. 

Kde?

V ľavom prsníku. 

Ticho.

Neviem čo mám povedať...

Je tam útvar vo veľkosti 1 cm.

Nemusíte sa báť, nestresujte sa, všetko bude v poriadku. 

Len niečo tam je.

Objednajte sa na mamograf,  ideálne koniec marca začiatok apríla. 

Nech máme výsledky čo najskôr. 

Ak budete mať krvavý výtok z prsníka, okamžite sa hláste, to isté platí aj v prípade ak sa Vám urobí fľak na tomto prsníku. 

Viem, už to poznám spred roka.

Tu máte lístok na mamograf a môžete ísť na recepciu a objednať sa na mamograf. 

Potom nám zavolajte a dajte nám vedieť termín. 

Podľa toho Vám dáme kontrolu.

Jasné,  poďakujem sa a vychádzam von.

A tam mi to dochádza...

Čo mi to vlastne zase je???

Sadám si a čítam - periférny intraduktálny papilóm. 

Ma fakt klepne.

Zase?

Kurňa (použila som iný výraz, ale ten sem napísať nemôžem).

Zase, zase, zase!?

Prečo nemôžem prísť na kontrolu a počuť slová, je to v poriadku prídite o rok, alebo je to v poriadku a prídite len keď budú problémy?

Objednávam sa na mamograf,  termín dostanem 2.6., paráda až o 4 mesiace, a dovtedy čo?

Ani neviem ako a zrazu stojím pred budovou NOÚ a rozmýšľam. 

Čo teraz?

Mám vlastne dovolenku. 

Ľudí vidieť teraz nechcem.

Nie.

Nikoho známeho. 

Nikoho.

V hlave mám zrazu strašný zmätok. 

Fotenie padá. 

Foťák prehodím cez plece a chcem ísť domov.

Sadám na električku a idem na Bajkalskú.

Nastupujem na autobus a na šoférovo hrkútanie nereagujem. 

Prestalo ho to baviť a ostal ticho.

Aj ja so svojimi myšlienkami.

Vtom ma napadne, že mám stretnutie s kamarátkou.

Tak jej píšem, a ona okamžite príď ku mne.

Je onkologická pacientka a s prsníkom už podstúpila operáciu, chemoterapie aj ožiare.

Teraz berie lieky.

Je na tom oveľa horšie ako ja a predstavte si, že ona mne teraz dodáva odvahu, radí mi, čo a ako, ona mne varí kávu, ona mne radí ako zamestnať hlavu, aby som sa nezbláznila pri tom čakaní, kým sa zistí čo to je.

Budem zase maľovať, ako ona.

Úžasná žena, som šťastná, že ju mám. 

Po 2 hodinách rozprávania s ňou sa mi uľavuje na duši a idem domov.

Sadám si v kuchyni a rozmýšľam. 

Odhadzujem topánky a prezliekam sa.

Potom to začne.

Potrebujem ventilovať stres.

Ako?

Upratujem, upratujem, upratujem...

Čistím, čistím, čistím...

Varím polievku a pečiem muffiny. 

Kým príde domov manžel a syn.

Je to takto lepšie, z hlavy vytesňujem to čo ma teraz trápi a teším sa, že mám upratané, že chlapom chutí navarené.

Medzitým si už od rána píšem s mojou Zuzkou z MK, ktorá ma tiež drží nad vodou, najprv pred kontrolou, potom po kontrole,  potom celý deň až do neskorých hodín a ja nemám čas myslieť na to, čo mi zase je.

Tešíme sa, že sa v sobotu konečne u nej stretneme a posedíme, pokecáme, samozrejme aj naši chlapi, pozrieme jej šaty na ples, vyskúšam jej šalát z krabích tyčiniek a ktovie ešte čo všetko.

Je výborná kuchárka.

Zaspávam ani neviem ako, som unavená. 

V sobotu som nervózna, myslím zase na piatok...

Potom už nestíham, ideme k Zuzke.

Tá varí už od rána.

Dostatočne sme sa presvedčili, keď sme tam dorazili, aká je fantastická kuchárka. 

Výborné mäsko zapečené so syrom, ryža, kopa dobrôt na stole, slané, sladké - Pavlova torta. 

Zuzka aj Maťo aj ich deti Dominik a Filipko nám urobili tak krásny deň, že ja som ani len nepomyslela na to, čo ma od piatku trápi. 

A veru sa nám ani domov nechcelo ale museli sme.

Čakala nás naša rodina.

Keď sme už boli pri Vrábľoch, manžel ma pohladkal po ruke a povedal, tak pekný deň sme už dávno nezažili. 

Ďakujeme Zuzka a Maťo.