...a život ide ďalej...

November 2019

Hurá.

Konečne som sa dostala k písaniu.

Mesiac a pol za mnou.

Práca, rodina, práca, rodina, a tak stále dokola.

Čas rýchlo plynie, až príliš rýchlo uteká a ja sa pristihnem pri tom, že rozmýšľam, kam sa tak zase ženiem?

Veď som si toľkokrát v priebehu tohto roka sľúbila (keď mi bolo najhoršie), že sa nebudem nikam hnať...

A zas to robím!

Stop!

Znova sa začínam venovať záhrade, sebe a rodine.

Záhradu som dala do jesenného režimu, zrýľovali sme, čo bolo treba, pohrabali lístie, pokosili trávu, pripravili miesto pre nový trávnik, pripravili kŕmidlá pre vtáčiky a už plánujeme, aké semená treba objednať, aby sme zase na jar mohli zasadiť papriky a paradajky.

Ja samozrejme zase špekulujem, aké kvety vysadím, kam ich vysadím, čo dám do hrantíkov na terasu, aký strom ešte kúpime...

Ešte som stihla zasadiť pod novú pergolu cibuľky tulipánov a ešte nejaké cibuľky, ktorých názov som už samozrejme zabudla a neviem si ani za svet spomenúť, čo to bolo.

Vonku je jesenné počasie.

Nemám ho rada.

Vyslovene ho neznášam...

Stále prší, fúka.

Deprimuje ma to.

Útechu nachádzam v behaní a cvičení vo fitku.

Síce ešte v režime ľahkom, lebo pankreas sa pripomína, pobolieva, ale to je vraj normálne.

Lekárka mi hovorí, že zvonka je to síce zahojené, ale zvnútra sa to hojí dlhšie.

Čo už, dali sme sa na boj, tak budeme bojovať.

7.12.2019 idem behať na Cíferun - benefičný beh za Jakubka, môjho synovca.

Vyzbierané peniaze poputujú na jeho rehabilitácie, trpí detskou mozgovou obrnou a rôznymi inými ťažkými diagnózami.

Chceme mu uľahčiť jeho doterajší ťažký život a v kútiku duše dúfam, že sa možno stane zázrak.

Budem behať iba 3 km.

Viac ma moje „telíčko“ nepustí.

Aspoň niečo.

Je to ťažké, vrátiť sa do normálneho života.

Čo bolo pred rokom, nie je dnes.

Plány som mala úžasné, ako rýchlo sa dám dokopy, ako budem na sebe makať, a podobne.

Hej.

Skutočnosť je však iná.

Ono to nejde tak rýchlo, ako som si plánovala.

Musím tomu dať čas.

Čas je to jediné, čo máme.

A nič, fakt nič nie je na svete dôležitejšie ako to, že máme rodinu a máme aj čas, ktorý s ňou môžeme stráviť.

Myslime na to...