Čaj o piatej je už pomerne ,,stará“ anglická tradícia, ktorá prerástla do celého sveta a stala sa akousi modlou pre aristokratický život v palácoch. Nemusí to tak ale byť. Skvelé by bolo, keby táto ,,pekná obyčaj“ prenikla do všetkých domácností a stala sa pekným rodinným rituálom, alebo aspoň osobným relaxom. Čaro krehkého a krásne zdobeného porcelánu, z ktorého sa ,,väčšinou“ ešte nikdy nepilo a vôňu čerstvo upečeného čajového pečiva spojiť s chuťou čierneho čaju s mliekom. Obliecť si tie najkrajšie šaty, aké doma máte, na nohy nastoknúť lodičky ako popoluška, zapáliť sviečky na prezdobenom svietniku, ktorý už pár rokov pozná len tmu, sadnúť k stolu a vychutnať si svoju šálku čaju, tak to je „Čaj o piatej“.
Pozrime sa do histórie. Aj keď vychutnať si poobede šálku čaju je tak veľmi ,,anglické“ , po pravde tento spoločenský zvyk do Anglicka priniesla Portugalka Katarína z Braganzy, manželka anglického kráľa Karola II., ktorá dvorné dámy učila vychutnať si čaj s noblesou. Čaj sa postupne dostával do srdcí Britov a stával sa neodmysliteľnou súčasťou dňa. Pil sa v ktorúkoľvek hodinu, ale vyššie vrstvy preferovali ,,čaj o piatej“ ako elegantné podávanie čaju s pohostením. Toto pohostenie väčšinou tvorilo drobné čajové pečivo, ale aj toasty s maslom a džemom, sendviče so šunkou, ale v prvom rade nesmelo chýbať sladké drobné pečivo, ako keksíky, sušienky, či zákusky. V Británii dokonca existujú podrobné návody, ako presne by mal čaj o piatej vyzerať a čo by malo byť jeho súčasťou. K veľkému rozmáhaniu tejto tradície došlo v 19.storočí, kedy Briti zaviedli tento zvyk do svojich početných kolónii. Nešlo už len o nejaké zasýtenie, alebo vyplnenie času do večere, ale aj o upevňovanie spoločenských a diplomatických kontaktov.
Z tohto celonárodného zvyku neprofitovali len zariadenia, ktoré podávali čaj , ale aj fabriky s porcelánom, keďže každá kultivovaná domácnosť by mala vlastniť kompletný čajový servis, ktorý pozostával z čajníka, šálok, podšálok, ale aj z cukorničky, nádoby na mlieko a tácky na keksíky. Či už bol nádherne zdobený vo vyšších spoločnostiach, alebo aj jednoduchší v jednotlivých domácnostiach, všade plnil svoj účel a odrážal vkus, ale aj finančné možnosti danej domácnosti.
Postupne sa čaj začal servírovať aj v čajových záhradách a kaviarňach. Prvá verejná čajovňa bola otvorená v Londýne v roku 1864. Ak by ste navštívili pravú anglickú čajovňu, môže sa stať, že vás bez patričného oblečenia neobslúžia. Džínsy a tenisky sa k čaju jednoducho nehodia.
Najdôležitejšia vec pri tomto obrade je príprava čierneho čaju, pri ktorej sú dôležité dve veci. Voda musí byť vriaca a platí pravidlo, že zalievame čajové vrecko pripravené v hrnčeku. Nie naopak. A necháme lúhovať vo vode cca 3-4 minúty. Pridajme trochu nízkotučného mlieka, zajedzme sladký koláčik a započúvajme sa do klavírneho virtuóza, ktorý decentne hrá v pozadí.
V štýle elegána si vychutnajte tu chvíľu, keď sa v myšlienkach prenesiete do kráľovských záhrad a čaj si vychutnávate možno aj so samotnou kráľovnou.
Čo na záver? Urobte si prestávku a zrovnajte si myšlienky. Siesta o piatej býva príjemným začiatkom každého večera. V každom prípade si oslaďte život každý deň šálkou horúceho čaju vo svojom obľúbenom porceláne a doprajte si čas len pre seba nielen o piatej.
juhu a konvička, kde sa lúhuje, musí byť predhriata. Je to celá veda, anglický čaj 🙂
Začni písať komentár...
strávila som trocha času v Anglicku a len by som som podotkla, že lúhovať vrecúško je veľký prehrešok, priam barbarstvo. pravý čierny čaj do čaju s mliekom má byť kvalitný sypaný a na tom si Briti dajú naozaj záležať.