Dieťa - naše zrkladlo

Nie, naozaj nebudem tútorovať o výchove, na to mám pramálo skúseností. Vyhradzujem si právo označiť toto ako súhrn doterajších pozorovaní.

Som celkom komplikovaná osobnosť, v pozitívnom aj negatívnom zmysle, a dosť premýšľam, tak si viete predstaviť ten nápor ideí, keď som zistila, že sa o 9 mesiacov pravdepodobne stanem mamou. Hneď som si spomenula na vlastné detstvo, hry, krásne spomienky, aj to, čoho som sa bála, na rozmanité zákutia a vône, príjemné aj nepríjemné. Premýšlala som, aká som a akou mamou asi budem.

Každý deň uvažujem, aký bude môj syn.

Seba teda ako - tak poznáme. Keby sme si mohli pustiť živoť otcov našich detí ako film, aby sme ich ešte lepšie pochopili a  videli aj ich ako deti, bolo by to ešte jednoduchšie. (S možnosťou prekročiť niektoré pasáže. 🙂 Ale aj bez toho sa denno denne vidíme v deťoch. V ich pohľade, gestách, náladách. Sú našou súčasťou a dávame im všetko zo seba. Napriek tomu, čas sa nedá zastaviť a začnú sa z nich formovať samostatné osobnosti, vykročia do života a my tu budeme na to, aby sme im ukázali správnu cestu. Lebo oni sú našou vizitkou, našim pokračovaním.

Viete, vždy, keď počujem o niečom strašnom, čo vykonal psychicky zdravý a v rodine socializovaný jedinec, poviem si, veď toto je niekoho syn, niekoho dcéra. Kde sú ich rodičia - kde boli, keď ich potrebovali k vytvoreniu vlastnej morálky. (?) Prečo sa rodičia hovoria učiteľom: môj syn/dcéra by toto nepovedal,neurobil, nikdy a nikdy.... Urobil. Povedal. A s najväčšou pravdepodobnosťou to počul/videl doma. Ak robí manželka manželovi doma slúžku,  a syn sa na to pozerá, myslíte, že otvorí starenke dvere? Ak žena trávi nekonečné hodiny v kúpeľni, lebo je posadnutá vlastným výzorom, myslíte, že jej dcéra bude vybavená vedomosťou, že výzor nemôže byť alfou omegou jej vlastného manželstva, lebo raz sa zmení? Alebo - že násile plodí len násilie?

A teda, ak môj syn bude vykazovať fragmenty negatívnej časti povahy svojich rodičov, budem s tým zmierená. Ale ak z neho nebude slušný človek, ak nebude vedieť prejaviť emócie alebo nimi bude plytvať, ak nebude zodpovedný za svoje činy, ide len a len o moje - naše zlyhanie.

Lebo tu začínajú a končia všetky životné tragédie. Doma.