Prečo mám svoje dieťa nosiť?

Lebo je to jeden z najväčších darov, ktorý len môžeme svojmu dieťatku dať v prvých mesiacoch a rokoch jeho života a ktorý bude mať dlhodobé pozitívne následky na jeho psychiku.

Lebo sa medzi nami vybuduje ničím nenahraditeľný vzťah a vzájomná dôvera.

Lebo je to najdokonalejší spôsob na to, aby sa požiadavky a úlohy nosiacej osoby a bábätka dostali do úplnej harmónie.

Lebo je už aj psychológmi dokázané to, čo my mamy už stáročia v hĺbke svojej duše cítime - že detičky v bezpečnom objatí svojej matky majú oveľa väčšiu duševnú rovnováhu a ich emocionálny vývoj je harmonický.

Lebo nosením v šatke alebo ergonomickom nosiči sa podporuje správny anatomický vývin kĺbikov nášho dieťaťa.

A v neposlednom rade – lebo takto je to najlepšie pre dieťa! … ako aj pre maminu a tatina! J

Stačí sa len zamyslieť!

Stane sa malý zázrak a na 9 mesiacov sa do Vášho bruška nasťahuje malilinké bábätko. Počas tých 9 mesiacov presne vie a cíti, čo sa s Vami a Vašim okolím deje! Cíti, keď ste práve veselá, ale rovnako vie aj o tom, keď Vás niečo bolí. Každým dňom rastie, kým nakoniec „vyrastie” to svoje najdokonalejšie miesto a narodí sa. Podľa mnohých odborníkov je pôrod najväčšou traumou pre človeka a okolnosti, ako ho „privítajú na svet” sú veľmi rozhodujúce v tom, ako dokáže túto traumu spracovať.

Ak po narodení…

bábätko nedostane tú fyzickú a psychickú starostlivosť, ktorá je daná blízkosťou mamičky alebo blízkej osoby (otecko!), ostane osamelé, pomaly ale iste sa stratí jeho pôvodná, úprimná viera, s ktorou prišlo na svet a ktorá ho bude sprevádzať po celý jeho život, ak ho v tom budeme podporovať.

Doprajme svojmu dieťatku to, čo prirodzene potrebuje!

Dôverujme mu, že je jeho potreba úprimná a vypočujme si ju!

Ak plače, zoberme si ho do náručia, ak chce byť s nami keď varíme, tak si ho uviažme do šatky alebo nosiča. Je odborníkmi dokázané, že nosené deti sú duševne vyrovnanejšie, ich dôvera voči svetu, ako aj odvaha spoznávať nové veci je silnejšia.

Tú podporu a dôveru, ktorú im cez telesný kontakt poskytneme počas prvých rokov, si uložia a počas neskorších rokov sa im bude dariť lepšie prekonávať rôzne životné situácie, vyžadujúce tieto silné emocionálne základy.

Prvé dva roky…

sú o telesnom kontakte našich detí. Malé bábätko má na prvý pohľad iba telesné, fyzické potreby. Je hladné, potrebuje sa najesť, je unavené, chce sa vyspať. Ak sa toto všetko udeje v citovom bezpečí, pri telesnom kontakte s blízkou osobou, bude určite citovo vyrovnané a jeho emocionálny vývoj zaručene zdravý.

Tesný telesný kontakt sa postupne uvoľňuje, okolo 2 rokov sa už pohybujú samostatne a užívajú si samostatnosť, ale podľa potreby sa ešte občas vracajú do bezpečného objatia svojich rodičov.

Vo svojich troch rokoch…

sú už dozreté na samostatné riešenie rôznych situácií. Vtedy začína ich prvá samostatná rola, z detičiek sa stanú škôlkári. Ich smelosť, otvorenosť a vyrovnanosť v tomto veku je značne ovplyvnená tým, aký mali vzťah s rodičmi v predchádzajúcich rokoch. Ak bolo rodinné pozadie silné a dôverné, bude aj naše dieťa vedieť nadviazať úprimné a ozajstné priateľstvá, čo je asi jedným z najdôležitejších ľudských činiteľov.

Pomaly pustíme ruky svojho dieťaťa, a vydá sa na samostatnú a snáď úspešnú cestu životom.

Ak sme svoje dieťa nosili podľa jeho požiadaviek, bude aj tento postupný proces osamostatnenia sa prebiehať pekne, prirodzene a plynule.

Možno si už ani nebudeme pamätať tie prvé roky, keď sme neľutovali čas ani energiu a nosili sme ho vždy, keď si to žiadal. Ale jediná vec ostane navždy z týchto čias: silný citový vzťah, ktorý vznikol z fyzického kontaktu a ktorý sa nedá ničím nahradiť.

Dar bezpečia a lásky, ktorý sme svojmu dieťaťu dali pomocou nosenia je z užšieho pohľadu základom rodinnej súdržnosti, keď sa na to pozrieme zo širšieho pohľadu, črtá sa nám možnosť vzniku zdravej spoločnosti citovo vyrovnanejších ľudí.

Želám každej mamine, aby si vychutnala krásne a nezabudnuteľné chvíle nosenia!