Chvíľka na zamyslenie

Dnes trávim čas doma s chorým synom. Čas sa na chvíľu zastavil, človek prestal riešiť všetko mepodstatné, veď to najpodstatnejšie, musíte uznať, je zdravie.
Ak ste choré vy či Vaše deti, o program je razom postarané. 
V dnešnom uponáhľanom svete sa vytrácajú chvíle, ktoré trávime len s našimi blízkymi, venujeme im svoj čas a zaujímame sa o nich. Zabúdame na chvíle pokoja a zahĺbenia sa do nášho vnútra. Naháňame sa za tým či tamtým, všetko chceme dokonalé a na 100%. Pojem ,,mať či vlastniť,, začína prenikať aj do sŕdc našich detí a my ich zabúdame učiť, čo je na svete najpodstatnejšie...to čo oči nevidia. Ja som sa obadala, keď sa syn minulé Vianoce rozplakal. Nie preto, že by darčeky neboli podľa jeho vkusu, ale preto, že boli len tri. Tri! Kde sú tie časy keď nám Mikuláš nosil len ovocie, keď mama kúpila za odmenu šunku, keď sme si pod Vianočným stromčekom našli topánky či zimnú bundu. Ak tam bola hračka, to bolo radosti! Dnes sú plné obchody rozličného tovaru. Ľudia sa predbiehajú kto kúpi viac. Máme dva či tri úväzky aby sme utiahli rodinné ropočty a máme pocit, že nedopriať našim deťom by bol hriech. Naopak, chyba je to, že im doprajeme až príliš. Aktuálne čítam knihu o výchove detí, kde autorka píše, že dnešné deti nie sú frustrované a to im do budúcna uškodí. Nedokážu sa totiť tešiť z toho čo je, z maličkostí, zo zázrakov každého dňa.