Úryvok z bežného dňa... sme hore od pol 6, normálka. Deti si na obed, po asi tridsiatom opýtaní a vyslovení hrozby že inak budú jesť konariky a kamene, želajú granadír. Ideme na to, deň sa začína. Prebaliť krpca, vypočuť čo sa snívalo staršiemu a hor sa do obývačky. Zapnúť rozprávky a šup šúpať krumple. Za výdatnej pomoci od staršieho som pripravila domáce fliačky vďaka čomu máme obed pri ktorom nemusím kŕmiť nikoho okrem seba nakoľko prácu s vidličkou už menší zvláda skvele. Pripravím raňajky, cerealie, párky, hrianky, vajíčka. Každý chce to čo ma ten druhý, taniere teda kolujú. Premýšľam nad kúpou toho skvelého japonského točiaceho sa stola. Po určitom množstve rozliateho, pomrveneho a spadnutého (vďaka bohu za psov) si s tichou vďakou za labkovu patrolu, robím kávu. Využívam že deti sedia a nechávajú si vymývať mozgy kreslenymi šteniatkami a ticho sa plížim smer kúpeľňa. Konečne mám 5 minút na vlastné črevné pochody. Práve som si sadala keď v tom sa z obývačky ozvala tretia svetová. Ostávam ticho lebo za pár rozhádzanych hračiek a spadnutý strop mi to stojí. Nepodarilo sa. V sekunde dobieha starší a oznamuje mi že mladší zrútil knihy, na ktoré ešte včera nedosiahol ani zo stoličky a rozbil kameninove podložky pod kávu. Naťahujem nohavice, letím obzrieť stav a hľadám krvácajúce končatiny. Našťastie nič a preto idem po vysávač pri čom mi obaja s radosťou asistuju. Paráda. A to máme ešte len pol9 ráno
Čaká nás ďalší krásny deň a verte či nie, teším sa na každú minútu 😎