Strach, panika u dieťaťa, čo s tým ... VI - terapeut

Ešte stále je to v ňom. Stále sleduje počasie, nedajbože ešte keď máme ísť niekam a je zamračené. S cestovaním to isté. V jeho hlave i bruchu je poplach ešte skôr než padne prvá kvapka, či naštartujeme. Už od včera sa obšmietal okolo mňa. Aj ráno skoro vstal, ako prvé pozrel cez okno. Išiel okolo mňa, myslel si, že ešte spím, krúžil okolo či sa naňho pozriem. Ale kde, ja každý šuchot počujem. Len som otvorila jedno oko, a už bol pri mne. No čo asi je zase s ním. Stará pesnička, ale hlavne, že už aj povie. 🙂  Ako aj dnes:

On: Mami,  je zamračené 🙄

Ja: viem zlatko, ale ešte neprší, oddychuj

On: no to sa Ti povie 🙄

Ja: tak tu zostaň pri mne 🙂

Nachvíľu sa ukľudnil, potom odišiel pozerať tv.

Za hodinku sa rozpršalo. Skôr bol pri mne, než som počula dážď. 

Ja: Už prší?

On: Mami ako to vieš? Veď ešte nič nepočuť.

Ja: Stačí mi vidieť Teba.

On: Nevadí, že som pri Tebe, a môžeme sa rozprávať?

Ja: Samozrejme, veď popri varení, viem byť aj s Tebou. Aj ocko chodí za mnou, a rozpráva mi, čo mu stalo, ako sa mu darilo, čo porobil. V pohode, som tu pre Vás, aj pre tvojho bračeka. 

On: Mami, ty si môj najlepší terapeut, keď viem, že vždy môžem za Tebou prísť a ty ma nepošleš preč, že nemáš čas... 😍

Syn 13r. PAS

P.S.: Na terapie chodievame...