Behom dlhej cesty do zasľúbenej zeme sľúbil prorok Mojžiš, že vyhľadá Al-Khidr-a (pravdepodobne anjela v podobe muža), ktorý mal výnimočné vedomosti a moc robiť veľké zmeny vo svete. Povedal:„Neustanem, kým nedosiahnem miesto, kde sa obe moria spájajú, alebo budem pokračovať v ceste čas neurčitý“.
Po dlhej ceste sa mu podarilo nájsť Al-Khidr-a na mieste, kde bol ich stret predpovedaný. Mojžiš sa ho opýtal: „Môžem ťa nasledovať s tým, že ma naučíš niečo rozumné z toho, čomu si bol naučený?“ On odpovedal: „Nebudeš mať so mnou trpezlivosť. Ako by si mohol mať trpezlivosť ohľadne niečoho, o čom si neobsiahol žiadnu správu?“ Mojžiš mu odpovedal: „Nájdeš ma, ak Boh bude chcieť, trpezlivého a nevzpriečim sa ti v žiadnej veci“. Al-Khidr teda súhlasil, ale varoval Mojžiša, aby sa ho na nič nevypytoval, dokiaľ sa on o tom sám nezmieni.
Mojžiš a Al-Khidr potom nastúpili na loď, pričom na konci plavby do nej Al-Khidr vyvŕtal dieru. Mojžiš zvolal: „Prederavil si ju, aby si potopil tých, ktorí na nej cestujú?”. Ak-Khid mu odpovedal: „Nepovedal som ti, že nebudeš mať so mnou trpezlivosť?“ Mojžiš mu odvetil: „Nevolaj ma na zodpovednosť za to, že som zabudol..”
A tak putovali ďalej, dokiaľ nestretli mladého chlapca, ktorého Al-Khidr okamžite bez váhania zabil. Mojžiš zvolal: „Zabil si čistú dušu pre niečo iné než pre dušu zavraždenú! Veru si sa dopustil niečoho odsúdeniahodného“ On mu odpovedal: „Nepovedal som ti, že nebudeš mať so mnou trpezlivosť?“ Mojžiš odvetil: „Ak by som sa ťa opýtal na niečo po tomto, tak si z mojej spoločnosti uvoľnený a máš to u mňa ospravedlnené“.
Potom prišli do mesta, kde požiadali o jedlo ale boli odmietnutí. Al-Khidr zbadal múr, ktorý sa rozpadával, a tak sa ho rozhodol opraviť, ale Mojžiš protestoval proti tomu, aby tak učinil bez toho, aby mu zaplatili alebo mu dali aspoň najesť.
Al Khidr povedal: „To je už rozchod medzi mnou a tebou. Oznámim ti vysvetlenie toho, voči čomu si nedokázal mať trpezlivosť: Loď patrila biednym ľuďom, ktorí pracovali na mori. A tak som chcel na nej chybu urobiť, pretože za nami bol kráľ, ktorý bral každú dobrú loď násilne“ (Takto im ostala a za krátko si ju dokázali svojpomocne opraviť),„Čo sa týka chlapca, jeho rodičia boli veriacimi, avšak sme sa obávali, aby ich jeho prekračovanie medzí a odmietanie viery nevyčerpalo. A tak sme chceli, aby im ho ich Pán zamenil za lepšieho, než bol on, z hľadiska čistoty a blízkosti k príbuzenstvu svojmu. Čo sa týka múru, ten patril dvom malým osirelým chlapcom v meste a pod ním bol poklad pre nich. Ich otec bol pritom dobrý. A tak Pán tvoj chcel, aby dosiahli dospelosť a aby si vybrali svoj poklad ako milosť od Pána tvojho. Ja som to neurobil z vlastného príkazu. To bolo vysvetlenie toho, na čo si nemal trpezlivosť“.
Tento príbeh poukazuje na to, že hoc sa nám niektoré okolnosti môžu javiť subjektívne ako zdanlivé tragédie, objektívne môžu mať úplne iný – opačný dopad. Ako ľudia nedokážeme vidieť do budúcnosti a mnoho vecí nevidíme objektívne, s plným dosahom skutku do budúcnosti. Boh je Vševediaci a Milostivý. Pozná dopad každého skutku. Vie, čo je v danej situácií najlepšie pre ľudstvo ako celok i pre konkrétneho jedinca. Máme sa preto spoliehať na Božie rozhodnutie, ktoré neustále vedie ľudstvo k cieľu najvyššieho dobra, dôverovať mu a vytrvať v snažení sa žiť spravodlivo.
Časti citované v úvodzovkách sú časti Koránu: Súra 18:60-18:82