Nič nám deťom neurobilo väčšiu radosť, ako keď poriadne navalilo snehu. Začalo snežiť večer, keď sme sa ukladali k spánku.
Naša detská izba sa skladala zo štyroch postelí, trojdielnej skrine a sekretáru, v ktorom boli uložené knižky.
Na jednej posteli sme spali dvaja. Vždy starší s mladším súrodencom, aby sme sa zmestili. Aj tak sme si ráno našli nohy súrodenca pri hlave. 😁
Prečítala som všetkým dva, niekedy aj tri príbehy z rozprávkovej knihy, ktorú nám priniesla stará mama Veronika. Bola to otcova mama. Mala dobré srdce a okrem cukríkov nám vždy priniesla aj nejaké knihy. Dbala na to, aby sme si čítali a aby sme aj takto spoznávali svet. Nosila nám nielen rozprávkové knihy, ale aj encyklopédie a rôzne iné náučné knihy.
Boli zimné prázdniny a tak sme často ponocovali pri knihách, alebo sme sa len tak rozprávali a robili si plány na ďalší deň, čo všetko si postavíme zo snehu. A tipovali sme, koľko centimetrov snehu napadne. Alebo kde si postavíme základňu zo snehu a koľko guľ narobíme, aby sme mohli konečne poraziť Henricha a Tibora v guľovačke.
Ráno sme sa prebudili a ešte stále padal sneh. Všetko bolo nádherne zasnežené. Nikto neodpratal sneh spred bytovky. V snehu bolo len zopár stôp, ktoré nanovo prikryje čerstvý sneh. Boli to stopy našich rodičov, keď skoro ráno šli do práce.
Na raňajky sme vôbec nepomysleli a už sme všetci boli pri dverách.
Každý zháňal čižmy, rukavice, čiapky. My starší sme pomohli s obliekaním tým mladším. Aby čo najdlhšie s nami vydržali vonku, museli sme ich dobre naobliekať. A vzali sme so sebou aj nejaké jedlo, aby tí mladší neplakali, keď vyhladnú. Ešte z večera bol na sporáku čaj a tak sme ho zohriali a naplnili ním termosky.
Takto vyzbrojení sme si vzali z garáže jedny železné sane, ktoré nám vyrobil dedko. Mali sme aj malé lopatky do snehu a brat si vzal deravý lavór, ktorý mama používala na burinu v záhrade. V takom kovovom lavóre to šlo na snehu dolu kopcom ako po masle.
Kúsok od bytovky bol kopec. Keď sme sa dostatočne vybláznili na saniach, dali sme krpcom najesť a napiť a pokračovali v zimných radovánkach.
Pomocou lavóra a lopatiek sme si postavili iglu a narobili zo snehu gule.
Klan Henricha a Tibora už dorazil. Po chvíli slovných doberačiek a uťahovania sme sa pustili do guľovačky. Raz vyhrali oni, raz my. Ešte sme sa párkrát spustili dolu kopcom a šli domov. Stále krásne snežilo. Líca sme mali červené. Oči nám žiarili a v bruchu nám vyhrávali muzikanti. Mladší súrodenci už tiež boli mrzutí. Boli hladní, smädní a chceli ísť za mamou.
Mama nám stihla navariť, kým si šla ľahnúť. Aby potom zasa okolo 15 hodiny mohla ísť opäť do práce. Tak sme sa najedli a tešili sme sa, že keď sa nám vyschnú veci a čižmy pôjdeme opäť na kopec. Alebo si pred bytovkou postavíme toho najväčšieho snehuliaka na svete. A potom, keď sa už bude stmievať, budeme len tak stáť a dívať sa na náš výtvor zo snehu a započúvame sa do toho krásneho zimného ticha padajúcich vločiek.
🤍❄️❄️❄️🤍

Idem aj ja pozbierať prádlo 😀