Epilóg

    Dnes je posledný deň v roku. Jej manžel i napriek treskúcej zime trénuje nového koňa na jazdiarni. Musela sa zasmiať. Keď si Matej niečo vezme do hlavy, ide si tvrdohlavo za tým. Sviatok- nesviatok. Túto jeho vášeň, s akou robí všetko, čo ho baví, na ňom vždy milovala.

    Oprela sa o drevenú ohradu kruhovej jazdiarne a sledovala svojho muža pri tréningu. Zababúšila sa hlbšie do hrubého kabátu a pritiahla bavlnenú čiapku na uši. 

    Matej práve lonžoval mladú kobylku, ktorá cválala v kruhu okolo neho. V nozdier jej vyletovali obláčiky zrazenej   pary a poslúchala Matejove príkazy.

    Matej pocítil, že ho Laura pozoruje. Obzrel sa a zo stredu jazdiarne jej poslal vzduchom bozk. Usmievala sa a rukou  mu naznačila, aby sa poponáhľal. 

    „Hneď som vo vnútri, za chvíľu tu končím,“ povedal jej.

    Laura s úsmevom prikývla a vracala sa do domu. Snehové vločky sa začali spúšťať z oblohy a nezbedne tancovali okolo nej. Pomaly zahaľovali zem svojou čistou krásou.

    V ich dome bolo živo. Dnes večer mali hostí. Bol totiž u nich silvestrovský večierok pre pár najbližších priateľov. S Jankou a Evkou už nachystali jedlo, občerstvenie, Milan s Dušanom zapálili oheň v kozube. Monika s novým priateľom a ďalší známi by mali prísť každú chvíľu. Matej už zatvára kone do boxov a čo chvíľa sa pridá k nim.
    Veľmi sa na nadchádzajúci večer v spoločnosti priateľov tešila.

    Keby jej pred dvomi rokmi niekto povedal, že raz vymení pohodlie veľkomesta za kone na horskej polosamote, a že práve tam nájde lásku, šťastie a úprimných priateľov - neverila by.

    Pozrela hore na bielu oblohu, podvedome pohladila svoje pomaly rastúce bruško. Usmiala sa a v duchu poďakovala Bohu za osudnú noc, keď svojho bývalého snúbenca pristihla s inou...

❤️