17. kapitola

Z westernových pretekov si, okrem zážitkov, každý doniesol aj nejaký suvenír. Milan kúpil dcére Evke knihu o westernovom jazdení, Martin priniesol domov tri ocenenia, Laura kopu fotiek a Matej niekoľko stehov…

Operovali ho síce laparoskopicky, no i tak mu najbližší mesiac lekári zakázali fyzicky pracovať aj jazdiť na koni. A keďže to bola súčasť jeho každodennej práce, neostávalo mu nič iné, len nútene odpočívať. A dodržiavať prísnu diétu. Na to dohliadala Laura.

Pravidelne za ním chodievala. Matej si rolu maróda vyslovene užíval. Hoci už nemal žiadne bolesti, sem tam sa pred Laurou posťažoval, aby si nemyslela, že je tak rýchlo fit. Dokonca jej medzi rečou opatrne navrhol, že by sa mohla k nemu nasťahovať. Samozrejme, aby nemusela stále dochádzať. Nebol si istý, či ho s tým nepošle dočerta... Chcel ju mať stále pri sebe, ale zároveň ju nechcel do ničoho nútiť. Ich vzťah bol stále krehký a chcel, aby bola hlavne Laura šťastná. Po troške presviedčania a taktizovania nakoniec súhlasila. Bolo toho na ňu predsa len dosť- chodiť do nemocnice, starať sa o svoju domácnosť, venovať sa 2x týždenne klientom na hipoterapii a k tomu ešte dávať pozor na Mateja.

Kým nemohol jazdiť, aby si nepotrhal stehy alebo neurobil herniu, mal dosť času dať do poriadku papiere a účty. Prijal na skúšku ďalšieho ošetrovateľa. Ak sa osvedčí, radi mu ponúknu miesto natrvalo. Ranč už viac nebol jeho a Milanovou súkromnou záležitosťou. Počet zamestnancov vzrástol a to bolo dobre. Len s Milanom by sa totiž sami nezvládli postarať o všetko. Ranču sa darilo, ustajnili sa u nich ďalšie kone a práce im neustále pribúdalo. Takýmto tempom budú musieť za chvíľu k stajni pristavovať ďalšie boxy.

Matejovu spokojnosť si všimli i ostatní ľudia na statku. Vedeli, že to súvisí s Laurinou prítomnosťou. Boli radi, že sa vrátila a že je konečne doma. Tam, kam patrí.

Milanov syn, Dušan, Laure veľmi ochotne pomáhal pri hipoterapii. Koncom septembra začal študovať na Vysokej poľnohospodárskej škole v Nitre. Ako čerstvý prvák si užíval vysokoškolský študentský život, no vždy sa tešil na víkendy. Čakali ho doma kone, Ranč a videl aj Lauru. Tá sa mu odjakživa páčila. V kútiku duše závidel Matejovi a ľutoval, že nemá aspoň toľko rokov, ako on.

.........

Milan mal pri dome, vo svojej veľkej záhrade, vlastnú vinicu. Výroba a degustácia vína boli, po koňoch, jeho najmilšou záľubou. Jedného jesenného večera pozval pár priateľov do svojej vínnej pivničky na ochutnávku vína z poslednej úrody.

Matej s Laurou sa k veselej spoločnosti pridali až okolo ôsmej.

„Sadkajte si, tu je voľné miesto,“ ukázal Milan so svietiacimi očkami na dve stoličky pri dlhom stole.
V rohu sedel šedivý pán Kraus. Hral na harmonike a veselo sa kýval do rytmu ľudovej piesne. Akustika v kamennej pivnici bola úžasná. Zvuk ľubozvučnej piesne sa odrážal od oblúkovej klenby a stien a vlnil sa po celej miestnosti. Keď pán Kraus zbadal Lauru, jednou ruku zdvihol klobúk a usmial sa na ňu. Zakývala mu.

Keď si s domácim hostiteľom pripili na privítanie s tohtoročným vínkom, Laura nechala chlapov a vybrala sa pohľadať Janku. Bola v dome a v kuchyni pripravovala občerstvenie pre hostí.

 „ Ahoj Jani. Idem ti pomôcť. Tam v pivnici je taka zábava, že si vlastného slova nepočuť,“ zasmiala sa.

„Ahoj moja, no len poď. Ideš práve včas. Potrebujem ešte uložiť vajíčka na tieto chlebíky,“ ukázala Laure, ako si to predstavuje. Spoločne pripravovali jedlo a rozprávali sa.

„Milan už dole hovorí o jeho poslednej poľovačke?“ opýtala sa Janka.

„Neviem, zdržala som sa tam len chvíľu.“ 

„Keď začne, je to signál, že už má dosť,“ povedala veselo Janka. Jej manžel obyčajne nepil, no na podobných domácich posedeniach, ktoré občas usporiadali, to vedel pekne roztočiť.

„Keď si vypije, je ešte ukecanejší než obvykle. A tára také hlúposti, že sa na tom nedá nesmiať. Inak strašne si užíva roľu hostiteľa. Veď uvidíš,“ objasňovala Janka. Obe potom zobrali tácky s chlebíkmi a pobrali sa naspäť k veselej spoločnosti.

Pri stole sa sedelo, niektorí aj spievali. Prišla aj Jankina sestra s manželom, bolo tu pár sesterníc, bratrancov, ujov a niekoľko ďalších ľudí, ktorých Laura ešte osobne nepoznala. Ani netušila, ako sa môže takmer 20 ľudí natlačiť do takej malej kamennej pivničky. 

Keď prichádzali dnu, Milan stál v krúžku svojich poslucháčov a živo gestikulujúc vykladal vtipnú príhodu z poľovačky. Keď končil svoje rozprávanie, jeho okolie vybuchlo smiechom.

Laura s Jankou sa na seba pozreli a vybuchli smiechom tiež.

 Dobrá nálada panovala takmer do rána. Nepreberali sa tu žiadne politické kauzy, žiadne klebety o celebritách. Bavili sa jednoducho tým, čo prišlo. Smiali sa na svojich zážitkoch, prebrali to, či budú rásť huby, aká bola úroda, čo zas vyparatili koho deti... Pili, smiali sa, spievali i tancovali. Syn Milanovho bratranca sa osmelil a spýtal sa Mateja, či nemá voľné miesto na ranči. Matej mu povedal, že keď príde v pondelok, určite niečo pre neho nájdu. 

Laure už bolo v pivničke trochu teplo a tak si vyšla na chvíľku na čerstvý vzduch. Cítila sa medzi týmito ľuďmi príjemne. Na nič sa nehrali, prijali ju medzi seba, akoby bola odjakživa jednou z nich. Niečo také nikdy nezažila. Stres a zhon veľkomesta tu boli na míle vzdialené. 

Sadla si na lavičku na dvore a pozorovala mesiac, vykúkajúci spod oblakov. Kdesi v diaľke zavýjal pes.

Po chvíli vyšiel po schodíkoch z pivničky Matej. Rozhliadol sa v šere po dvore a keď ju uvidel sedieť na lavičke pod oknom, vybral sa k nej. Potreboval sa s ňou porozprávať. Už dlhší čas jej chce niečo povedať, no nikdy nebola vhodná situácia. Teraz boli na dvore sami a tak sa rozhodol, že to skúsi.

Posledný týždeň stále kamsi telefonovala a niečo vybavovala. Keď bol náhodou v miestnosti, hneď vyšla s telefónom von. Mal pocit, že mu niečo tají . Začal sa obávať, či jej náhodou neponúkli niekde lepšie miesto. Čo ak sa bude chcieť za novou prácou odsťahovať?! To nemohol pripustiť. Nech už to bolo s tými telefonátmi akokoľvek, chcel ju mať pri sebe. Už ju nenechá nikam zmiznúť, tak ako vtedy do Afriky. V poslednej dobe si až príliš zvykol na jej prítomnosť vo svojom živote i vo svojom dome. Už sa pevne rozhodol. Nebude už nič odkladať na neskôr a čakať na vhodnú chvíľu!

„ Dnes je krásna noc,“ povedal a sadol si k nej.

Pritisla sa k nemu a jeho hrubému svetru. Už jej trošičku začínalo byť chladno. Jeho široké paže ju objali a pritúlili si ju k telu.

„Vieš, že som asi nikdy nebola šťastnejšia?“ ozvala sa Laura.

„Ja tak isto.“ povedal úprimne a pobozkal ju na čelo. Chvíľu spolu mlčky hľadeli na mesiac.

„Miláčik, premýšľal som o nás dvoch...“ začal Matej a hladil pohľadom jej,mesiacom osvetlenú, tvár.  “ Nikdy sme sa o našom vzťahu otvorene nerozprávali, brali sme všetko tak, ako prišlo,“ začal.
„ Už vtedy, keď som ťa videl vybiehať spoza domu za Dorkou, keď mi splašila Astona... Pamätáš? Už vtedy som sa do teba zamiloval. Dlho mi trvalo, kým som si to priznal. A čím ďalej sa utvrdzujem v tom, že ty si žena môjho života... Laura- milujem ťa a chcem, aby si bola so mnou,“ vyriekol Matej slová, o ktorých silne premýšľal už v nemocnici.

„ Ach, ty môj blázonko, však aj ja ťa milujem!”povedala dojato Laura. Matej pokračoval.

„No viem, že keď minule prišla reč na svadby, tak si sa vyjadrila, že svadba je len papier a že ty k životu potrebuješ dôveru a úctu. Že to ti podpis na papieri nemôže zaručiť..“

„No áno, spomínam si, že som čosi také v tom mojom záchvate feminizmu povedala,“ zasmiala sa.

„Rozmýšľal som nad tým. Myslím, že tvoje požiadavky spĺňame. Môžeme sa na seba spoľahnúť. Rozumieme si. Občas sa teda pohádame, ale hádky sú korením života, no nie? Dopĺňame sa. Milujeme... Tak mi napadlo, či si náhodou nezmenila názor... Nechcela by si mať aj ty taký papier, ako má napríklad Janka s Milanom?“ povedal a napäto očakával odpoveď.

Laura sa najprv zarazila. Nebola si istá, či správne pochopila význam jeho slov.

Keď mu hneď neodpovedala, pokračoval: „Ja viem, že na rečnenie moc nie som, ale chcem sa ťa opýtať- Vydáš sa za mňa?“ Povedal už jasnejšie.

Laure do očí vošli slzy. Slzy šťastia. Milovala tohto  nevyspytateľného muža. Aj ona cítila, že je pre ňu ten pravý.

 „Áno, “ povedala s úsmevom. Objala ho okolo krku.

Ona súhlasila!! Nemyslel si, že také jednoduché slovo – áno- mu niekedy v živote urobí takú obrovskú radosť. Na dôkaz radosti z jej odpovede, ju vášnivo pobozkal.

Vrátili sa, ruka v ruke, do pivničky k ostatným a až do rána sa výborne bavili. Za ľúbezného zvuku harmoniky sa Laura nechala presvedčiť na tanec s Matejom.

 Janka si hneď všimla, že sa čosi zmenilo. Akoby vzduch okolo nich iskril a celé ich okolie presiaklo pozitívnymi vibráciami. Hoci nepoznala príčinu, videla, že Matej nikdy nevyzeral šťastnejší.