11. kapitola

Laurini rodičia už dlhší čas plánovali návštevu svojej dcéry. Pravidelne si s ňou volali a tak aspoň približne vedeli, ako sa jej darí. Chceli však vidieť, kde konkrétne býva a ako sa má.

Laurinmu otcovi sa nečakane podarilo uvoľniť z práce a tak prišli o týždeň skôr, než plánovali. Malo to byť prekvapenie. Zavolali jej, až keď boli tesne pred dedinou. Laura ich , so zmesou nadšenia ale i obáv v hlase, navigovala k svojej chalúpke. 

Jej matka bola odjakživa veľký pedant a perfekcionistka. Na svoje deti aplikovala prísnu a konzervatívnu výchovu. Našťastie v povahe Laury i jej brata bolo viac otcových génov. Preto si s optimizmom a dobrou náladou žili svoje životy bez toho, aby ich matkina snaha o dokonalosť nejako zvlášť traumatizovala. 

Dnes však bola Laura rada, že stihla cestou z práce nakúpiť. Nechcela totiž hneď na úvod od mamy počúvať, aká je nemožná gazdinka, keď doma nemá mlieko a podobne. Ak naokolo nebolo všetko podľa matkiných predstáv, mávala nepríjemné, ironické poznámky. Laura sa už dávno sa zmierila s tým, že jej mama je proste už raz taká. Nikto nemôže byť taký dokonalý, ako by to chcela ona. Aj tak ju mala rada. A obdivovala ockovu trpezlivosť, že to s ňou toľké roky zvláda.

„Ahoj srdiečko! “povedala s úsmevom mama, keď vystúpila z auta a hneď Lauru aj vystískala. 

„Vitajte, poďte ďalej.“ 

S ockom sa tiež zvítali mohutným objatím a vybrali sa do domu.

Laura im najskôr poukazovala celú chalúpku. Otcovi sa tam zjavne páčilo. Bol to presne jeho štýl. Mama, na počudovanie, Laurino bývanie nekomentovala. Videla totiž na dcére, že je tu šťastná. Na inom nezáležalo. Laura sa nestačila čudovať, ako sa jej matka od babičkinho pohrebu zmenila. Už nebola taká panovačná, nekritizovala dcéru, akoby bola ešte malé dieťa, ale normálne sa s ňou bavila. Chcela poznať jej názor. Takúto si ju nepamätala. Ktovie, čo spôsobilo túto zmenu. Premýšľala nad tým, či to nemôže súvisieť s pohrebom babičky- maminej svokry. Nepamätala sa, aký mali medzi sebou vzťah. Vlastne si ani nepamätala, že by sa spolu niekedy  rozprávali... 

-Hm, možno na tom niečo bude...-

 Každopádne terajšie matkino správanie jej bolo o veľa sympatickejšie.

 „A ako sa ti darí v práci? Nie je z teba ešte primárka?,“ spýtal sa dobrosrdečne otec, keď sedeli v kuchyni pri stole.

„Ale oci, prosím ťa. Veď som len nedávno nastúpila. Navyše ja takéto ambície nemám. Začal a som sa realizovať v jednom projekte...“ Laura im s nadšením porozprávala o hippoterapii, o ranči a o tom, aké majú liečebné úspechy. Bolo vidno, že rodičia sú na ňu hrdí. 

Keď odnášala Laura šálky zo stola, cez kuchynské okno zbadala, ako Matej uväzuje koňa o bráničku. Rodičia si sadli do obývačky, Dorka im robila spoločnosť. Obliekla si kabát a vytratila sa na verandu Matejovi oproti.

„Ahoj kovboj,“ zdravila ho s úsmevom. 

 „Ahoj kráska. Idem nevhod? Máš návštevu?„ ukázal hlavou na auto Lauriných rodičov.

 „No, prišli rodičia. O týždeň skôr, než hovorili, že prídu.“ povedala.    

 „Fuuha, tvoji rodičia?“ zarazil sa.

 „Hej. Poď dnu, zoznámite sa.“ povedala Laura.

 „Ehm Lauri, vieš čo, radšej nie,“ váhal Matej.

 „Prečo, stalo sa niečo?,“ zľakla sa Laura. Mali prísť síce až o týždeň, ale hovorili spolu o tom. Matej sa vyjadril, že by ich rád spoznal. Alebo zmenil názor?

 „Nie, nie, len vieš... som od koní a nechcem sa s nimi zoznámiť práve takto,“ povedal a ukázal na svoje oblečenie.

 Vydýchla si. „Mne to nevadí, navyše ti to sekne,“ zasmiala sa Laura a dala mu na dôkaz svojich slov pusu.

„Ale ako chceš. Myslím, že sa zdržia. Tak ak chceš, príď teda neskôr.“

„Dobre, prídem,“ povedal a vrátil jej bozk na rozlúčku. 

Keď odchádzala, tľapol ju jemne po zadku. Uličnícky sa naňho usmiala a vrátila sa do dnu.

.........

 Má 34 rokov a ešte živote sa nezoznamoval so žiadnymi rodičmi .

- Sakra, čo si mám obliecť? Mám so sebou niečo priniesť? No tak, mysli!-  

Matej stál bezradne v uteráku vo svojej spálni a voda mu z vlasov kvapkala na podlahu. Nevedel, čo skôr. Bol nervózny. Áno, chcel spoznať Lauriných rodičov. Chcel na nich urobiť dojem, ale nič o nich nevedel. O čom sa budú baviť? Je to celé hrozne narýchlo. Mali prísť predsa až o týždeň! Myslel si, že dovtedy sa nejako na nich pripraví. Dokonca objednal pre Laurinu mamu kyticu. To je teraz ale zbytočné, keďže sú dnes už tu.

- Dosť! Kľud. Sme dospelí ľudia. Laura ma snáď bude mať rada, i keby som si s jej rodičmi hneď nesadol.-

S touto myšlienkou sa trochu upokojil a vybral košeľu a nohavice zo skrine. V kuchyni našiel ešte jedno kvalitné víno a v sekretári balenie cigár, ktoré sám dostal darom od niekoho, na koho si už nespomínal. 

  - Kytici živých kvetov sa to nevyrovná, ale aspoň niečo. Dúfam, že to nebude také hrozné, ako sa cítim.-

 ........

 Laurini rodičia ho neskutočne prekvapili.
Starší manželský pár mu bol od začiatku sympatický. Podľa toho, čo Laura o matke hovorila, si ju predstavoval ako malého generála. Alebo ľadovú kráľovnú. No ona však bola celkom milá a priateľská. S Lauriným otcom, tvrdým ale zásadovým chlapom, sa vybrali v družnom rozhovore fajčiť cigary na verandu.

Keď pratali riad v kuchyni, Laurina matka povedala svojej dcére: “Vieš zlatko, neviem podľa čoho si vyberáš partnerov. Ale tento Matej je celkom milý.“ 

 Nemohla uveriť vlastným ušiam. Jej elegantná, prísna matka, ktorá jej nemohla odpustiť rozchod s "úžasným" docentom Mirkom, práve pochválila Mateja!

 „Pozri, viem, že my dve sme si nikdy neboli ktovieako blízke. Aj povahovo sme úplne opačné. Ale si moja dcéra. A chcem, aby si bola šťastná... Mirek sa nikdy na teba takto nepozeral... A to, čo si nám hovorila- ako ti Matej pomáhal, keď si to potrebovala. To nie je len tak. Takého chlapa si drž.“   

Podobné reči Laura ešte od svojej matky nikdy nepočula. O mužoch sa nikdy spolu nerozprávali. Toľká otvorenosť z matkinej strany ju prekvapila.

„Mami, ďakujem za tvoje slová. Mám ho rada, ale vieš, nechcem sa do ničoho tlačiť. Je mi s ním dobre a viac nepotrebujem,“ povedala Laura s presvedčením v hlase.

„Ach zlato, si tvrdohlavá ako tvoj otec. No rob, ako myslíš. Ale máš už dosť rokov, tak aby si to raz neľutovala.. “ ukončila matka debatu. A Laura ešte dlho premýšľala nad jej slovami.

 V ten príjemný večer, ktorý strávili v družnej debate, Matej s Laurou dostali od jej rodičov pozvanie na Vianoce. Bol ešte len november, ale Laurina mama sa chcela poistiť, aby si nič neplánovali.

 .........

 „Zoznámenie dopadlo úspešnejšie, než som čakala,“ povedala Laura Matejovi, keď odprevadili auto rodičov. Objal ju okolo ramien.

„Ako to? Ty si neverila môjmu šarmu?“ prekvapil sa Matej.

„Ale verila, len som netušila, že moju matku tak nadchne opálený kovboj s tetovaním.“ zasmiala sa.

 „Musím sa priznať, že som mal zo začiatku obavy, ale skôr z tvojho otca... Vyzeral taký neprístupný. Ale zistil som, že je fakt v pohode. Porozprával som mu o ranči, o koňoch a sľúbil, že keď bude mať voľno, tak príde na návštevu.“

Laura vedela, že príde. Jej ocko vždy plnil svoje sľuby. V tom si boli s Matejom podobní. Obaja boli tiež odvážni, sebaistí, hrdí. Nečudo, že si padli do oka.

 .........

 O pár týždňov sa konala Vladkina svadba. Samozrejme na nej nechýbala Laura s Matejom. Ich cesta však nebola úplne pokojná, lebo práve napadla prvá bohatá nádielka snehu. Cesty boli zaviate čerstvým snehom a dostať sa z vrchov na východ bol občas nadľudský výkon. Náročná cesta však preverila, že Laurin kľud a optimizmus hravo zvládnu Matejovu prchkosť a výbušnosť. Podarilo sa im v poriadku docestovať do cieľa. 

Svadba sa konala v malom kostolíku a ubytovaní boli v neďalekom hoteli. Vladka bola v treťom mesiaci. Vždy štíhla blondína bola teraz príjemne zaokrúhlená. Zrejme aj preto, že Vladke v tehotenstve začalo i viac chutiť jesť. Veľmi jej to pristalo a šaty dali vyniknúť jej novým, ženskejším krivkám.

Bola to vlastne prvá svadba, na ktorej sa Matej zúčastnil. A bola to zároveň prvá oficiálna akcia, na ktorej mal po boku túto ženu. Mierne pootočil hlavou a prehliadol si Lauru, stojacu vedľa neho. Stála s hrdo vztýčenou bradou a usmievala sa na mladý pár, ktorý si práve pred kňazom vymieňal obrúčky. Bola nádherná. V splývavých šatách lososovej farby a s vyčesanými vlasmi vyzerala ako grécka bohyňa. Podľa neho bola krajšia než nevesta. Premýšľal, ako by asi Laura vyzerala v bielych šatách... Dlhé, biele šaty by kontrastovali s jej pokožkou, ktorá je opálená z toho, že celé leto trávila s ním vonku, pri koňoch... Na medených vlasoch by mala jemný závoj... Zarazil sa. Jeho vlastné myšlienky ho poriadne prekvapili. Netušil, prečo sa mu v hlave zrazu rojili takéto obrazy. Veď on o svadbe ani len neuvažoval. A ona sa tiež vyjadruje v zmysle, že nepotrebuje nič riešiť... 

    - To že som spoznal jej rodičov ešte nič neznamená... Tie myšlienky spôsobuje určite tento prezdobený kostol, slávnostne poobliekaní ľudia a blesk foťákov!-

 Presne tak. Nič iné za tým nie je. Vrátil sa myšlienkami do reality, práve vo chvíli, keď sa ozval zborový spev a mladomanželia sa otočili smerom k východu kostola. Jemne stisol Laure ruku a pobrali sa so zástupom gratulantov pred kostol, kde mladomanželov hostia obkľúčili z každej strany. Po nespočetných blahoželaniach a hromadných fotkách sa všetci pobrali do hotela, kde sa konala svadobná hostina. 

Zábavu si poriadne užili. Po dlhej dobe si opäť s Laurou zatancoval. Zaspomínali na ich prvý tanec na dožinkovej oslave, keď sa Laura zaprisahala, že s ním už nikdy tancovať nebude a dobre sa na tom zasmiali.

.........

Tohtoročné Vianoce naozaj strávili u Lauriných rodičov. Zišla sa tam celá rodina. Matej spoznal aj Laurinho brata a jeho manželku. Zo začiatku sa cítil medzi toľkými ľuďmi nesvoj. Niečo také, ako slávnostné rodinné večere boli pre neho cudzie. Videl však, že títo ľudia proti nemu nemajú žiadne predsudky, sú k nemu milí a postupne sa uvoľnil. Uvedomil si, že presne takáto rodinná súdržnosť je to, čo celý život hľadal.

Od Vladkinej svadby v novembri ubehlo už pár týždňov. No odvtedy sa cítil tak zvláštne. Často býval zamyslený, veľa toho nenahovoril, sám si nevedel vysvetliť čim to je. Premýšľal o Laure, o nich a možno aj trochu o budúcnosti. Laure o tom nič nepovedal. Veď načo aj. Musí si to v hlave najskôr prebrať sám. Medzi nimi všetko v najlepšom poriadku.  Dávno sa mu nestalo, aby nejaká žena u neho vyvolala takýto dlhodobý záujem. Väčšinou sa po určitej dobe začal so svojimi frajerkami nudiť. Prestalo ho to baviť a „vzťah“ postupne vyšumel. Prišla ďalšia a všetko sa opakovalo.  

S Laurou je to ale iné... Tá žena ho neustále prekvapuje. Jednu chvíľu je milá, jemná a prítulná ako mačiatko a za chvíľu sa mení v zúrivú tigricu, ktorá obhajuje svoje práva a ide si vytrvalo za svojim cieľom... Zvykol si na jej prítomnosť na svojom ranči, na jej úsmev, vôňu a jej teplo v posteli. Na druhej stane sa bál, pretože vedel, že keď pripustí, že sú v tom nejaké väčšie city, stane sa to, čo vždy, keď si pustí niekoho príliš k telu... Ten človek z nejakého dôvodu z jeho života zmizne a on bude potom nešťastný. Tak to bolo s Terezkou, tak to bolo s dedom i s doktorom Zacharom. A nakoniec i s mamou. Všetkých, ktorých mal v živote naozaj rád, ho postupne opustili. A tomu sa chcel za každú cenu vyhnúť.

 Sviatočná atmosféra u Lauriných rodičov bola kúzelná. Vôňa medovníkov, domácich koláčov, medu a ihličia ich všetkých uvoľnila a spojila. Najväčšiu radosť z Vianoc u babičky na Slovensku mali Kamča s Diou. Tešilo ich totiž, že sa opäť stretli s Matejom. Celý večer rodičom a starkým rozprávali, čo všetko má Matej na ranči, aké je to tam super a podobne. Dia sa už začala učiť v jazdeckom klube v Brne jazdiť na koni. 

 Laurin starší brat si počas večere Mateja ponad bohato prestretý stôl pozorne prezeral. Čo všetko sa už o ňom doma napočúval! Kým ho osobne nepoznal, preventívne ho neznášal. Jeho dve dcéry si z neho urobili akéhosi westernového guru. A ešte aj rodičia o ňom hovorili tak  pekne... No spomenul si, že podobné to bolo aj Mirkom- Lauriným bývalým. Toho všetci v rodine zbožňovali. Až na neho. Nemohol ho vystáť. A nevedel vysvetliť prečo. Nechcel sa vtedy Laure do vzťahu pliesť. Jeho jediného potom potešilo, keď sa s tým darebákom rozišla... Prial by si, aby jeho malá sestrička bola konečne šťastná. Aby si aj ona založila domov, rodinu. Ale k tomu potrebuje toho správneho chlapa. Bude ním tento tmavý farmár? Uvažoval. Vyzerá ako správny chlap. Zo začiatku bol akýsi nesvoj, ale teraz sa už uvoľnil. Dokonca sa s otcom bavia o čomsi ohľadne strojov? Započúval sa do ich rozhovoru... Autá, vlaky, lietadlá, stroje a motory vo všeobecnosti, to boli témy, ktoré jeho otec uznával. A toho, kto o nich nevie konverzovať, nepovažuje za poriadneho chlapa. No Matej má prehľad. V debate s otcom udrží krok... Živí sa svojou prácu, ktorú má očividne rád. Na nič sa tu nehrá. Nepotrebuje nikoho ohúriť... 

 -No som, zvedavý, ako to s nimi dopadne.-

Ešteže on podobné problémy nikdy riešiť nemusel. Keď sa zoznámil so svojou ženou na lyžovačke v Tatrách, hneď vedel, že to je ONA. Pozrel sa na svoju milovanú polovičku a pohladil ju pod stolom po stehne.