O šestonedelí, ktoré trvalo pol roka. Tehotné čítajú na vlastnú zodpovednosť.
Syn sa narodil v polovici augusta, čo znamenalo, že sme mali pred sebou ešte trošku úbohého leta. Dúfala som, že k nám ešte privíta babie leto a tak, kým sa ako tak zotavím, budeme chodiť na prechádzky. Sladké predstavy tehotnej...
Žiadne prechádzky z mojich predstáv sa nekonali. Cítila som sa ako naničhodná matka, ktorá sa nevie pozviechať po pôrode. A inéééé? Pfff! Iné to už 2 hodiny po cisárskom chodili. Iné chodili 5 dní po pôrode na kilometrové prechádzky! – tvrdia internetové fóra.
A ja?
Sedela som na boku a pri myšlienke o prechádzke som mala kŕče v bruchu. Na šiesty deň tato zahlásil, že je pekné počasie a mali sme trochu ísť vonku. Až na šiesty, lebo nás dlhšie držali v pôrodnici a kvôli štátnemu sviatku ma nemal (vraj) kto vypísať. Dnes už viem, že išlo o peniaze. Čím dlhšie - tým viac peniažkov od poisťovne (neviem, či aj na SVK to tak je). Natiahla som na seba voľné veci, v ktorých som aj tak vyzerala ako v 5. mesiaci a šli sme...
Po "piatich" krokoch vonku som myslela, že mi prasknú kríže. Normálne, že sa zlomím na polovicu a dovidenia :D
Sadáme na prvú lavičku a našťastie ma môj utešuje, že nevadí, budeme sadať na každú, ktorú stretneme, aby som si oddýchla. Hrdinka - šla som ďalej.... Veď keď iné 2 hodiny po cisárskom chodili a lepili pirohy, tak ja po prirodzenom sa nemám právo ani sťažovať. Nevadí, že skoro 4 kg a 59 cm syn, že všetko šlo na vyvolávačke a podarilo sa až na tretí deň. NIE! Iné mali horšie.....
Pred pôrodom som dostala dvestotisíc rád, ako porodiť, ako sa starať o malého ale to, že ja pôjdem do „zatratenia“ to som nie, že nečakala... hmmm, mne to ani neprišlo do hlavy, že veď čo, trošku krvi vyjde a bude hotovo, tak nejak písali v príručke pár riadkov.
Po ďalších krokoch som začala plakať, že mi asi vypadne maternica a cítila som, ako sa mi všetko vytláča vonku. Potom ma začalo všetko šklbať a ten trápny pocit, že mám veľké a prázdne brucho, to sa nedá opísať :D
Šklbanie sa zhoršovalo a cítila som sa akoby som TAM vo vnútri mala vlasy a niekto ma za ne brutálne a rýchlo trhal. To sa nedá zabudnúť, vraj to bolo normálne a trvalo to pol roka. Našťastie nie tak často ako na začiatku.
Vôbec mi nepomáhali reči starších susediek ako ony aj ich mamky hneď fungovali. Vôbec mi nepomáhalo to, že iné chodili s deťmi po šestonedelí v autosedačke do fitka. Cítila som sa hrozne, že prešli 3 mesiace a ja stále len sedím a nariekam, ako sa nemôžem pozbierať.
Brutálne som sa vyhádzala, potila som sa ako nikdy v živote, mlieko mi kvapkalo až po kolená aj pri najlepších vložkách aaa... tam dole? Šklbalo ďalej. Otočiť sa na druhý bok sa dalo len tak, že som sa postavila a znovu ľahla na iný, inak som riskovala strašnú bolesť.
Potom prišli na rad fotky kamošiek, ktoré porodili neskôr. Vysmiate, chudé, v lodičkách na prechádzke. Reku, asi som fakt nanič matka... ďalšie mesiace ubiehajú a ja si nielenže nemôžem zvyknúť na dieťa, ale ani sa nič nemení. Takto som sa terorizovala, lebo som nikde nevidela inú mamu, ktorá by sa tak dlho nevedela pozviechať.
Skončilo sa krvácanie, vrátila sa menštruácia a tom som verila, že laktácia trošku ten čas predĺži, no nestalo sa... Čiže občas som chodila s 3 vložkami a všetky tri boli rovnako ťažké. Hlavne tie od mlieka :D
Moje zotavovanie trvalo pol roka.
Po pol roku som bol schopná chodiť viac, než od najbližšieho lekára a obchodu bez šklbania a bolesti. Odpuchli mi nohy, hormóny šaleli ďalej a mlieko mi stále sedelo na mozgu :D ALE ožila som.
Teraz s perspektívy času vravím, že som samú seba bičovala a neužila si tak prvé mesiace malého. Veľmi mi chýbalo, aby mi niekto povedal, ako to môže vyzerať. Nie odborný článok, nie príručka u lekára. JA som z tých ľudí, čo potrebujú vedieť konkrétne veci. Ako vyzerá najlepšie šestonedelie a ako najhoršie.
Teraz chápem, že šestonedelie je iba čas pre maternicu, ktorá sa očistí a z toho čo (teraz už) viem, u niektorých aj to obdobie trvá dlhšie. Ale celkové zotavovanie po pôrode MÔŽE trvať oveľa dlhšie a mám informácie, že priemerne pol roka.
Rada by som spomenula ešte hormóny. Celé tehotenstvo som brala celkom populárny Euthyrox, občas veľké dávky, ktoré som mala drasticky znížiť po pôrode. Takú hormonálnu šmýkačku som v živote nezažila. Keď som doteraz hovorila, že mám depku, tak som nemala ani len poňatia o tom, čo hovorím.
Slová známej, že si "nezaslúžim to dieťa,“ mi tiež vôbec nepomohli. Ona porodila za 10 minút a mohla ísť hneď robiť pirohy a ja tu nariekam pol roka. Aby ste mali predstavu, nesedela som a neplakala, ani žiadne depresívne stavy. Proste som sa cítila fyzicky veľmi zle a psychicky som si nemohla zvyknúť na moje high need baby.
Po pol roku sa telo spamätalo vo všetkých aspektoch. Šla som stále taká istá tučná na prechádzku, ale už šťastná, lebo sme si na seba nielenže zvykli, ale robilo mi to tiež radosť, že už poznám toho človiečika, už viem čo má rád a celkovo som si začala užívať materstvo.
Na lavičke sedela smutná pani s mesačným bábätkom a mne herec už pomaly sedel vo vaničke. Videla som to v tých očiach. Ten smútok a bezradnosť. Neviem prečo zo mňa vyletela veta „nebojte s,a ešte 2 mesiace a všetko bude oveľa krajšie.“
Spustila litánie o tom, ako jej je. Ani neviete, ako som ju chápala, ale o to krajšie bolo vidieť ako s úsmevom odkráčala, akú jej to dalo energiu, že nie je sama. A veta „škoda, že o tom ženy nerozprávajú takto otvorene,“ všetko uzavrela.
Píšem to tebe mama, ktorá si v podobnej situácii alebo si bola a cítiš sa horšia, lebo to toľko trvalo. Netýraj sa tak, prosím. Ale píšem to tiež tebe mama, ktorá si „lepila pirohy 2 hodiny po pôrode“ (vymyslené zveličenie), aby si vedela, že „ja som porodila a hneď kopala zemiaky“ určite nepomôže každej žene 🙂 Všetkým mamám samozrejme prajem rýchle zotavenie a tíško závidím to "lepenie pirohov" tie mamy ak to takto mali nevedia ako to môže byť na druhej strane - pochopiteľné. Škoda, že niektoré mali takú brutálnu potrebu sa vyvyšovať aj nad takou vecou, na ktorú som nemala žiaden vplyv. Laktačný teror a laktačná ignorácia tiež nepomohli, ale je to na osobitný článok 🙂
Určite je to nejak zakorenené v ženách z dávnych čias, keď proste na to pole musela isť a keďže to počúvame od útleho detstva, tak sme asi väčšina čakali, že to bude ľahšie a realita nám dala po pysku. Preto sa viaceré trápime/pili tým, že u nás to tak nebolo. 🙂
Môžete mi do komentára napísať ako to vyzeralo u Vás.
V ďalšom článku bude o láske na prvý pohľad, ktorá sa nedostavila na pôrodnú sálu.
----------------------------------------------------------------------------------
Ne-denník matky outsiderky a jej myšlienok, ktorý si môžeš prečítať 😉.... ak chceš
Ospravedlňujem sa ak článok nie je celkom gramaticky a štylisticky správne napísaný a bolia Vás z toho oči :D chcela by som byť v tomto smere ideálna, ale je tu jeden problém - som lenivá na učenie. Tak ak bude niečo čo Vám vypálilo oči, tak to prosím napíšte do komentára, nech sa poučím ja a možno aj čitatelia 🙂
Dobrá rada: tento článok si prečítal/a dobrovoľne, ak to bola pre teba strata času, netrať ho ani na písanie komentára.😉 Prajem pekný deň
Zdroj FB: Mama Outsiderka- sarkastické pieskovisko
https://www.facebook.com/MamaOutsiderka
Fotka v článku je ukradnutá z tejto stránky: https://mymoodpath.com/en/magazin/baby-blues-an...
Odporúčame
Fyzicky som bola dost blizko k tym pirohom ale nerobievam ich( nech mi to sluzi na obranu ❤️) no mlieko, tie prsne vlozky-to je pre mna jedna velka depka-budit sa, mokra od mlieka, 3xza noc prezliekat nocnu koselu, nachadzat vsade zaschnute bodky ked dieta na milisekundu pusti prsnik a pokial dopije, tak to uschne. Toto ma nicilo a opat to zazivam. A to zas nepochopi mamina ktora je na senovke/benedikte/domperidone a bojuje o kazdy mililiter. Kazda to mame inak a kusok empatie v citlivych obdobiach veru nezaskodi. Ved by sme mali ako zeny drzaaaat spolu 😉❤️
U mna to nastastie trvalo len 2-3 mesiace, ale doteraz si pamatam 1. prechadzku. Tiez som sedela na kazdej druhej lavicke, aj ked sedela ako sedela, podopierala som sa jednym stehnom, lebo sa mi potrhalo sitie a mala som bolesti velmi velmi dlho. A vzdy, ked sme vysli von som dostala neskutocnu migrenu. Slnecne okuliate som mala aj ked bolo pod mrakom, lebo mi vadilo svetlo.
Uplne viem ako si sa citila😕ja som mala sice porod fajn ale to po tom bolo peklo! Ani sadnut ani lahnut a prechadze som ani nesnivala nie ze to skusala, o pobyte na wc radsej pomlcim🙈
Odstupom casu ked som sa pozviechala tiez nie po kratkom case som revala ze som si maleho neuzila☹️To malinke vonave babatko a ja myslienkami niekde inde a kazdy den som sa modlila nech je to lepsie lebo neviem co bolo horsie ci to dole alebo tie popraskane bradavky🤷🏼♀️
Teraz planujem/e druhe babo mam neskutocny respekt pred tym kedze viem ze ani tehotenstvo nieje med lizat a zotavovanie po nom uz vobec nie
Ale kazdopadne konecne to niekto povedal na “plnu hubu” 🙏🏻 lebo som si pripadala ako total neschopna ze neviem porodit jedno dieta a len jojkam a aukam a tam niektore behaju ako srnky a nehovoriac nase stare mate ktore behali hned po roli (fakt neviem ci im zavidiet alebo sucitit s nimi)
Ja som si pol roka nevedela ani len sadnúť,tak som bola zošità a tá bolesť. Akoby ma rezali. Mlieko som ani nemala, čiže som sa trápila aj kvôli tomu. Musela som brat antibiotika,aby sa mi to dole nezapalilo. Stále som bola unavená, znechutená,ledva som prešla pár krokov aj to bolelo... Veľmi dobre viem,o čom píšeš.
Fyzicky aj psychicky som sa po porode dostavala dost dlho,minimalne 4 mesiace,psychicky mozno az doteraz,kedze si spomeniem na porod,zaleje ma pot, pricom som uz 3 roky aj nieco po porode...kedze moj synator bol velky (4210g) a ja mala,po prirodzenom porode to vyzeralo vselijako,pozasivana od stehna az hore,na zadok som si viac ako mesiac nesadla,burka hormonov,ani nevravim,v porodnici kolegyne krasne kojili,chodili,vsetko im islo,deticky prespali noc a ja?ja som sa potila,plakala,bez sil,bez spanku,bez mlieka,snazila som sa starat o syna,snazila kojit,pricom som ledva chodila,jednoducho prve mesiaca som bola hotova troska,narocne obdobie na telo aj na psychiku,kym som si zvykla,ze som mama,bolo to narocne,naozaj mozem povedat,ako si aj ty pisala,nie kazdy to ma take ruzove..ani prirodzeny porod nemusi byt zaruka rychleho zotavenia,ani psychickeho ani fyzickeho a tie krasne kecy ostatnych,preco nekojis,preco toto,tamto,cloveku naozaj nepridavaju a to je zle..
Ďakujem dievčatá za rôzne komentáre presne o to mi išlo aby sme vedeli, že každá sa zotavuje inak. Každej prajem rýchle zotavenie ale niekedy si nevyberieš. Niekedy to je naša vina trochu, lebo si samé takto vymeriavame trest, že sme "horšie"
ja som si svoj osud v podobe "najhorsieho porodu a zotavenia z neho" vybrala pri tretom dietati...o to horsie ze som ako troska musela fungovat pri dalsich 2 malych detoch 4 a 2 rocne a to mensie s poruchou a auti spravanim,
Prvy porod bol CS takze podla niektorych som vlastne nerodila... a sice bola aj rana zapalena aj dieta nespalo, aj kojenie so zapalmi...ale aspon som sa mohla zaoberat len jednym dietatom aj ked narocnym... tiez to bolo v auguste a ako tak som stihla aj to babie leto a prechadzky s kocikom.
Druha dcerka uno tuti fruti lahky porod a zotavenie, az som sa cudovala, ze co tie zenske v tej telke tolko vystrajaju pri porode. aka bolest? mna nic nebolelo ani porod ani po nom.
No sak ale treti syn mi tu pýchu spocital.... Kym dcerky boli mensie, 3 kilove... syn dva tyzdne prenasany sa vykrmil na 4 kila, ja 153 cm zenicka, uzka panva...nie a nie ho porodit, bol uz prihlboko na cisarsky,... tak som sa fyzicky dobila, znicila pri porode ..ze som kratko po nom dostala silnu svalovu horucku...a horucku doslova, neustala teplota, bez akychkolvekk inych priznakov okrem nenormalne silnej svalovice aku som nikdy v zivote nezazila...az ma triaslo od bolesti, nohu som nevladala zdvihnut ani 2 centi nad zemou aby som si obula papuce. nevladala som vziat syna na ruky, prebalit ho, vsetko za mna robili namosurene sestricky, hlavna sestra ma v porodnici oblacala, ze ako som mohla kojit a starat sa o predchadzajuce 2 deti. Doma ma muz na rukach prekladal do vane, nezvladla som chodit po schodoch, obliekat seba deti, neudrzala som ani tanier v ruke...vonku bol januar a my styria, ja a tri krpce zavreti doma v besnej ponorkovej nemoci...vyslobodila nas az jar. az vtedy mi po 2 mesiacoch svalovica povolila. Jo a ako bonus mladsia kraska mala vtedy najhorsie obdobie ... 3 mesiace pred porodom a 4 mesiace po nom kazdu noc, KAZDUUUU sa cca pred polnocou zobudila a zacala monotonne nepretrzite posediacky jacat, ziapat, nerozpravala, nerozumela, kyvala sa na posteli a vyrazala nepretrzite A A A A, az do svitania, potom zaspala. Matka cisty zombik. Sa cudujem ze sme to prezili vtedy v zdravi. A mmch mame aj stvrte dieta. Tam bolo cca vsetko ok.
ja len dodám že nepoznám ženu (ani som o takej nečítala) ktorá by dve hodiny po cisárskom chodila. (absolvivala som dva) a po prvom som sa s pomocou sestričiek mohla "postaviť" po 12-tich hodinách a po druhom až po 24 hodinách..
Boze,uplne ti rozumiem,som si zaspominala na tie moje stavy po prvom cisarskom...tiez som bola fit asi az po 4-5mesiacoch a nevedela som si na babatko zvyknut...nevedela som vlastne nic...mala som.stres ho vobec zdvihnut...kojenie to bol jeden velky stres prve dva mesiace,az potom sa to rozbehlo..v noci som nespala,sledovala som ako dycha,ci negrcka,ci zije...a po tom cisarskom som bola hrozne vyflusnuta...tiez neznasam take reci ako kto rychlo funguje a rezne vypraza po veceroch hned ako pride z nemocky ... je to tazke a narocne obdobie,kazda si to prezijeme inak ... a presne malo by sa o tom viac hovorit ked niekto nema take stastie a preziva,hoji sa,zotavuje tazsie a dlhsie..drzme sa zeny
Mam za sebou tri porody, pricom kazdy bol iny, od zaciatku az do konca, sestonedelie nevynimajuc, tak by som mozno len dodala, ze ta, co bola schopna po porode “lepit pirohy”, mala len stastie, nic viac, nic menej. Ja som z tych troch bola v tomto stave len raz, pri jednom som myslela, ze nedozijem ani konca sestonedelia, co som mala hematom medzi nohami a nemohla stat, lezat, ani sediet a raz akutnu sekciu a zazitky ineho druhu... Takze hlavu hore a prudko filtrovat vsetky superrady a supermatky, nie vsetko je vzdy take idealne, ako to niekto prezentuje na socialnych sietach a snazi sa o tom idealnom obraze presviedcat, rozumej klamat, seba a ostatnych.
S kazdou a ze toto uz bola siesta operaciou mam lepsiu rekonvalescenciu:D vid moj posledny clanok... 4 tyzdne v nemocnici, dva mesiace pred TP cievna mozgova prihoda. Ja len dakujem bohu ze som z porodnice odisla po svojich!
@jahodova01 Presne tak. Veľmi obdivujem všetky ženy, ktoré majú za sebou prirodzený pôrod, ja by som to nezvládla. Vždy som si myslela, že bolesť znášam dobre, ale keď som sa na druhý deň po cisárskom musela postaviť, myslela som si, že od bolesti odpadnem, tri sestričky mi pomáhali a aj tak sa mi to nepodarilo hneď. Takže naozaj nie je pravda, že niekto pár hodín po cisárskom chodí. Predsa len chvíľu trvá, kým sa zahojí 8 vrstiev tkaniva, mňa prvých pár týždňov bolel každý jeden pohyb, či som ležala, sedela, či stála. Všetky ženy v pôrodnici po cisárskom chodili v predklone a miesto normálnej chôdze len šúchali nohami. Samozrejme, je pravda, že samotný cisársky rez na rozdiel od prirodzeného pôrodu vôbec nebolí, ale nie je pravda, že zotavenie je jednoduchšie. Veľmi ma mrzí, že si mala taký nepríjemný zážitok.
@jonki my máme zajtra 2 mesiace.. mliečko mám, ale som na 3. antibiotikách od pôrodu. Rozkúsaná do krvi, obrovské bolesti, teplota, hrče... neustály plač..môj a aj malého. Pre mňa nič horšie ako dojčenie nie je. A keď bude treba odstavím hneď.
A to len dojčenie... Som po sekcii, diabetička.. o svojom hroznom tehotenstve, pôrode a zotavovaní nebudem hovoriť .. ale tie reči.. ľudia niekedy nevedia radšej držať pusu!
@jahodova01 ja poznám, ženy čo rady tvrdia, že 2h po cisárskom chodili 🙂 O to ide v tom čo som napísala, že hoci je pravda, že čas naše spomienky trošku obrúsi a pamätáme si väčšinou to čo chceme ..........tak niektoré ľúbia prikrášliť, aby boli "lepšie" a tu si fakt nevyberáš. Naozaj ani vyšportovaná postava a aktívny život ti nemusí zaručiť rýchle zotavenie. 🙂
@wuawua kojenie bolo pre mňa útrapou a nakoniec som kojila 2 roky. Jediné čo treba je podpora od rodiny naozaj hlavne partnera.......ak nemáš zdr. problémy ktoré neumožnuju kojenie dá sa to prežiť a neskôr z toho mať radosť.......ALE s odstupom času vnímam všetko tak, že len vďaka podpore partnera sa mi to podarilo inak by som sa na to vybodla nemala som silu sama bolo to ťažke - hlavne to aby vôbec nejake mlieko bolo .....véééééľa sily ti prajem a zdravia
@kvetinka_andrejka ďakujem ... Momentálne zapálený prsník odstavujem od soboty. Snažím sa aspoň z jedného. Ľavý je ok, ale pravý zničený malým a aj zápalom. A podľa mňa aj antibiotikami. Odporučili úplne prestať, tak uvidíme či sa to už zastaví konečne.
@wuawua vieš čo prešla som si tým 2x a radu akú som dostala od laktačnej poradkyne bolo kojiť ďalej len menej a skutočne za 3 dni to prešlo. Brala som na to iba ibalgin a paradoxne najviac pomohla kapusta. V tom by som nepočúvala lekárov oni to majú ťažko na haku čo decko pije. Mala som síce horučku telo s tým bojovalo a prešlo. Nepočúvaj mňa z internetu ktorá nevidí prsník iba teoriteicky píše ak ti zalezi na kojeni zavolaj poradkynu k sebe domov 🙂 ak nie odstav hoci naozaj to môže byt kratka epizoda 🙂
@kvetinka_andrejka bola aj laktačná nepomohlo. Od 3.tt po pôrode má ten prsník stále páli. Napriek liekom, kapuste, tvarohu, aj Ibalgin masť som dávala, aj tabletky, propolis, infralampa... Sa tam zápal stále drží. Malého nemôžem prikladať kvôli bradavke, zatiaľ, ani odsávačkou, zničilo by ju to ešte viac. Len odstriekavam, ale našťastie už len biele mliečko. Dva dni som tlačila len žltý hnis.. to som nemohla v žiadnom prípade dať malému. Ale bojujem.. ✊ ďakujem
@wuawua posielam ti veľa sily možno sa ot podarí zachrániť a potom budeš mať ľahšie 🙂 teda mlieko vždy a všade teplučké pri sebe :D
@kvetinka_andrejka no neviem ako je to len s lokalnou anestezou, ale ja som mala celkovu pri CS a to v ziadnom pripade by ani nedovolili vstat 2 h po porode, to je ako riadna operacia, si na pooperacnom zacievkovana. Nooo , take pripovidky o hrdinskych zenach treba brat s rezervou... I ked zase je pravda, ze moja babka vraj nejake porodila na poli a doniesla domov aj bandurkami a motykou. No ale tie starke potom v styridsiatke vyzerali na 70 r. dorobene, znicene.
Až pri druhej dcérke som pochopila, že pôrod a zotavovanie môžu mať kilometre vzdialené podoby. Kým pri prvej som prvý deň doma preplakala že už nikdy nebudem po fyzickej stránke sama sebou (po polroku sa všetko vrátilo do normálu vďaka bohu 🙂), pri druhej som na druhý deň nevedela, že som rodila. Nielen že, každá sme iná, aj každý pôrod iný.. Musíme sa naučiť tolerancii k iným ale aj k sebe samim 🙂
Aj ja mám vždy chuť povedať niečo pekné mamám s malým bábätkom, ktoré sú očividné rozbité :D Možno to začnem praktizovať. Ale inak to, že pradávno museli ženy po pôrode na pole je mýtus, ktorým nás kdekto terorizuje, aby bagatelizoval pôrod. Ozaj dávno (možno 100 + rokov dozadu) ležali s novorodencom počas šestonedelia oddelené kútnou plachtou a o veci sa starali iné členky veľkej rodiny. Oficiálne preto, lebo rodička bola nečistá, ale v podstate to bol čas na zotavenie.
@jarnajar to s tym polom je blbost na entu. Ved by zeny zomierali na infekcie, od vycerpania a neviem co vsetko.
Neustale to tu na koni pisem, zeny nech drzia spolu a ked aj mali stastie nieco zvladnut lepsie ako druhe a su svetlou vynimkou, nech sa nevyvrsuju na druhych a nedvihaju si ego tymto velmi skodlivym sposobom. Potom sa z tych svetlych 5%-nych vynimiek spravi norma pre vsetky zeny. Drzme spolu zeny a budme uprimne, nebojme sa ozvat ked zazivame utrapy a "mali by sme" sa mat dobre. Btw tento blog milujem, je taky smiesno uprimny.. 🙂
@jarnajar tak-tak. Ešte aj moja svokra (nemá ani 70) mi vravela, že oni to mali po pôrode iné. Mesiac z domu nemusela vyjst, všetko poriesili ďalšie ženy z rodiny. Žiadne "producirovanie" sa s novorodencom po vonku ako to máme my teraz. Ľahšie sa po pôrode dali do poriadku ako my, čo sme na všetko "samé"
@le4 jej ďakujem to je milé 😍 mám veľkú radosť
Ja som to az tak tazko neprezivala....nastastie. Ale moj syncek mal cez 4kg. Porod vyvolavany. Ja som sa nebola den schopna postavit. Nohy mi akoby nefungovali. Ked som sa postavila, tak zavraty neskutocne. Sestricka ma obvinila, ze som precitlivena. Ale ked som jej povedala, ze mi piska v usiach, tak sklapla. Dostala som potom dve transfuzie krvi. Ale k tomu chodeniu. Po porode ma doslova preniesli z vozika. Potom prisla jedna pani, co bola po porode tiez a ta doslova "pritancovala". Ked som ju videla, som nevedela, ci sa smiat, ci plakat. Ale potom sa to uz zlepsovalo. Podla mna zavisi vsetko od dietata, ake je velke, kolke je v poradi. Ta somarina s tym kopanim. Tak urcite, ak clovek porodil piate dieta, je to ine... Tak zavisi aj od zeny vela, ako je stavana. Uz ked si vezmes minulost. Maria Terezia porodila 16 deti a fungovala. A boli zeny, co porodili jedno dieta a nezvladli to. A tie zemiaky kopali, lebo museli kopat, nie chceli. To k tym zenam pred sto rokmi. Tie co hovoria teraz, ze kopali zemiaky, trepu somariny. Ja som rada, ze som porod prezila ja aj dieta. Lebo to nie je taka samozrejmost, ako sa vsetci tvarime. Mame vymozenosti, ale priroda je aj tak silnejsia.
Nuz ja by som a aj tie pirohy dala 2 hodiny po porode, bola som sice unavena, ale chodila som, dokonca sedela, akoby sa nechumelilo... ALE co prislo nasledujuci den som veru necakala.. Myslela som, ze mi snad vsetky vnutornosti pri chodzi vypadnu cez... viete co.. Uplne vazne.. Hrozny pocit, ktory trval par dni.. Nieco ako vyssie spominana svalovka, co mi teda dava zmysel, ze to bolo ono, kedze dieta malo cez 4 kg.. Celkom ma to vydesilo, najma ak aj nemocnicny personal na mna pozeral prekvapene, ze o com to tocim.. 😀
@ester83 ja herečka reku sama to zvládnem veď iné odkráčali a ja to nedám? Urobila som dva kroky a už bežali s vozíkom M ma chytil na poslednú chvíľu
@kvetinka_andrejka Inak ja sa pamatam..uz ani neviem pri ktorom zo 4 mojich porodov to bolo...doniesli na kolieskovej posteli jednu pani z porodnej saly, a sestricky ju chceli prelozit na lozkovu postel, a ona ze nechajte prejdem sama a normalne zoskocila a presla na vlastnych na svoju postel...ostatne sme kukali s otvorenymi ustami, ze co to? ale to bola skor vynimka a po prvom CS sme vsetky po cisaraku ako to tu bolo spominane suchtali v predlone, chytajuc steny. a tie stare casy s polom a zemiakmi co som tu ja spominala...babka porodila 6 deti, sama pochadzala zo 16stich, ...ale urcite to nepovazovala za hrdinstvo ci vychvalovanie, skor tie zeny nemali inu moznost, ked sa im porod necakane spustil pri praci a pri 6tom dietati to uz mohla za pol hodiny porodit, nestihla dojst domov. zvysne deti rodila s babicou.
@negymama nuž ja som po 4. pôrode sa presúvala z pôrodného stola na posteľ aj s dcérkou v náručí 🙂 - ale 4. tehotenstvo som mala hrozné ☹
Joj hrôza. Ďakujem bohu, že som mala pôrod relatívne rýchly s vyvolávačkou o 1 v noci a pred 10 bol malý na svete a naozaj som pár hodín po pôrode chodila a baby v nemocnici mi hovorili, že ani nejde vidieť, že som rodila. Ale úplne chápem to, čo si napísala a takýmto mamičkám naozaj klobúk dole, že s tými bolesťami, všetkým tým v hlave, sa o bábätko krásne starajú a na reči ostatných z vysoka 💩 👏👏👏👏👏
@dada125 chodiť som chodila tiež asi po 2h vedla do kupelne ale skoro mi maternica vypadla von taky pocit :P a kakanie na 3ti den to bol teror nevedela som co vychadza :D ale bola som mudra a prichystala si pred porodom proti hemoroidom capik a hned po porode dala inak by bol horor a potom este lekar mi dal glicerinovy a pomohol fest
@kvetinka_andrejka ja toto všetko ok, ale ja som zas chytili ešte v nemocnici zápal dolu a keď som im to povedala, dali mi urologicky čaj, ktorý samozrejme nepomohol a doma už som riešila atb, lebo som nemohla cikať... Ale čo sa týka bolesti po pôrode, len keď sa mi kosti sťahovali späť do pôvodného stavu, inak som bola ok 🙂
To som "rada" ze som neni jedina... ja som mala prveho cisarskym, druhe dieta doslo po 8 rokoch, povidny plan bol prirodzeny porod, ale po 5dnoch v nemocnici v krcoch, kontrakciach a pomalicky odtekajucej vody(posledne2dni) moje trapenie skoncil opat cisarsky! Ale vsak nevadi, zvladla som to uz raz, zvladnem to opat... a prd makovy! Jazva sa mi trhala 3mesiace v kuse, chodit na prechadzky? Nastastie bol december, tak som sa vyhovarala na zle pocasie🙈 a to ze som nevladala ani vstat z postele+moje krize boli jak by ma presiel tank ( krize mam bolave cely zivot kvoli krivej chrbtici ) ale toto bol extrem extremov. Uz mi ani moj najmilovaniejsi manzel nechcel verit ze ma boli brucho,jazva popraskana krvava,hnisava,plna chrast... no hnus 👎🏻👎🏻👎🏻 Nekojila som lebo som to cele psychicky nezvladala,zapalili sa mi prsia a flaska s UM bola jedina volba ktoru som prijala s nadsenim.. no u mna 600-nedelie trvalo asi tie 4 mesiace,potom som nasadila HAK a vsetko sa dalo do normalu.. az moc dobreho normalu.. sice moja psychika bola poznacena este skoro rok po porode,ale dala som to👌🏻 Uprimne obdivujem tie super matky ako je spomenute v clanku co chodia "po porode na kilometrove" prechadzky... ja som nespravila ani kolecko okolo panelaku v predklone jak penzista s hrbom.
P.s.: som stastna ze sme sa s manzelom rozhodli uz nemat dalsie dieta, a vladtne mi to uz neodporucila ani gynekologicka lebo maternica je dojazvena jak frankensteinova tvar.
Konečne rovnaká krvná skupina, ktorá to prežíva rovnako. Ja chápem prečo sa bezdetnym a netehotnym ženám hovorí, že všetko je krásne a úžasné. Ale prečo keď už je žena tehotná jej nikto nepovie pravdu do očí o čom to je keď to sama žiada? Aký je naozaj pôrod, všetky nechutné detaily a sestonedelie naozaj! Som rada, že aspoň niekto 🙂
Baby nezalezi to uplne od mnoztva porodov je to vzdy sucet vsetkych faktorov. Neporovnavajte sa, neskupinkujte sa na tie co tancovali a omdlievali. Kazda mame pravo/stastie prezit to po svojom a nikto nema pravo sudit zenu po porode za jej stav a pocity. Kto to robi postrada empatiu.❤️
@jonki Krasne si to zhrnula ♥️
Wau, super napísané
Super clanok👍ja som som sa nasla hlavne v tom,ako si clovek nedokaze uzit ten uzlicek aj ked by velmi chcel😣 mame.jedno dieta,vytuzene a plánované,ja mam 35,muz 38, porod.som mala prirodzeny a v pohode,v podstate som.porodila.za.dve a pol hodiny, aj to najhorsie zotavovanie po nom trvalo asi len 3tyzdne, no u mna boli "kamenmi" urazu kojenie a zvyknutie si na novy sposob života...dcerka je tiez high need, ma 10mesiacov a doteraz som si uuuuplne nezvykla... dennodenne mam výčitky svedomia (v lepsie dni iba take mierne, niekedy mam dokonca pocit,ze som normalna matka na materskej, ale vacsinou mi yen dobry pocit vydrzi iba do vecera,ked som uz vyzmykana a nexhxe spat,a v noci sa budi kazdy chvíľu a ja ju mam chut "vrátiť", ved jej este neuplynula dvojrocna záruka😂 proste som uuuplne hrozna matka! Inak ju milujem najviac na svete a nevymenila by som ju za ine dieťa,aj keby sa to dalo😄obdivujem vsetky zeny,ktore to zvládajú bez takych pocitov
mam 3 deti. uprimne, prve bolo peklo, druhe tiez tretie, to som sa uz poucila. makala som pred porodom fyzicky maximalne ako to islo. ziadne ulievanie - prechadzky, praca a atd. docitala som sa, ze cim zena tvrdsie fyzicky maka pred tehotenstvom a pocas neho, tym to pojde po porode jednoduchsie...je to pravda. pocas tehotenstva sa vsetko v zene uvolni - hormony a atd urobia svoje, preto je dobre to telo - ak je to mozne- na to pripravit. po 3 som sa zotavila najrychlejsie. je pravda ze mi celu dobu nechutilo meso a mliecne - tak cisty vegetariansky jedalnicek oproti tym prvym dvom tehotenstvam, nechutil mi cukor, vela zeleniny, strukovin, tofu atd. velky rozdiel to bol, citila som sa podstatne lepsie, telo sa lepsie a rychlejsie zotavilo hoci som rodila 3x po 5 rokoch. po 3 porode som fakt mala pocit ze mozem kludne ist este kus pesi a nebude to problemom. toto je cisto moja skusenost...tretie dieta najmensie 3,5 kg prve 4,25 kg 🙂 ked sa posledna narodila, az mi zaskocilo ze ake male dieta mam 🙂 vedla mala mamicka 4 kg dieta...az teraz som chapala rozdiel 🙂 celkovo mozem po mojej skusenosti velmi zjednodusene skonstatovat, cim menej sladkeho, mesa a mlieka, tym som sa rozhodnej rychlejsie dala dokopy. po porode vaha +4kg voci beznej vahe, co pri prvom som mala 10+. drzim maminam palce 🙂 hlavne neprejedat sa 🙂
Skvely clanok! A suhlasim - zotavenie je dlhy boj. Ten moj po cisarskom bol tiez - neexistuje, aby sa to urychlilo. Ten pocit, ked 2 sestry pomahaju vstat a ty aj tak odpadnes, hruza. Vycievkovana, 3 dni bez sprchy, tvoj kateter s mocom nesie v ruke praktikant, vo vlasoch uzly, lebo len lezis a places, ked ti donesu dieta, lebo ty sa on jednoducho nevladzes starat. Ked mi doniesli maleho ukazat, citila som sa ako krkavcia mater, vsade som citala, ake su zeny uzasnute a aka laska ich zaplavila. Ja som necitila nic. Vobec. Iba bolest. Strasnu bolest. Myslela som po zobudeni, ze som ochrnuta, nic som si necitila, nic nevladala. Dali mi dieta, vraj mamicka, staraj sa. A ja som plakala. Len sadnut na posteli z leziacej polohy mi trvalo pol hodinu. A revalo a revalo. A mna laska stale nezaplavovala. Myslim, ze ako tak som to zacala prekonavat, ked mi bolo fyzicky aspon trochu lepsie. Ale pomedzi to, samozrejme, nocna mora zvana kojenie, nulove mlieko a hladne, skriekajuce dieta, krize odpalene. Nic, dali sme umele mlieko a on sa konecne najedol. Brucho mi ostalo nafurt, lebo som o niecom ako diastaza ani nepocula... Ktokolvek vravi, ze je to lahke, nema empatiu alebo jednoducho nezazil...
@pips mne mäso strašne nechutilo ale sóju som sa bála jesť kvôli fitoestrogenu. Nemyslím si že to čo píšeš je nejaký recept na rýchle zotavenie skôr to pasovalo tvojmu organizmu. Neprejedat sa to bola chyba že som to nedodržala 😝
@kvetinka_andrejka fyzicky som po cisarskom do pol hodiny mohla ist okopavat zemiaky (najneskor do hodiny urcite),ale psychicky to bolo velmi zle. Malo mlieka a vycitky svedomia mi znicili zaciatky s babatkom. Prisamvacku druhemu hned supnem umele s cumlom a vsetkym tym bio kojkat rozbijem flasu od vina o hlavu 🙂
@kvetinka_andrejka skoda,ze vetu-ak nemas mlieko,nie si zla mama A daj mu kludne umele,nezabijes ho tym-nepocula skor...vsetko mohlo byt ine
@ludka86 sú v zložení toho mlieka riadne sračky občas vôbec nechápem ako to môžu nazvať mliekom pre deti ale fakt žijú tie deti čo to pijú tak?????😝🤷 Som vďačná za každú kvapku svojho ale už neodsudzujem
@kvetinka_andrejka to je tiez jedno z trapeni. Nie len bolest tela,ale aj duse. A ak vlastne nie je,tak aj umele je super.
P.S.:zijem v De,tu mame superumelemlieko 😂
@seva22 ja som sa fak citila v porodnici. Ja po tazkej sekcii s drenami na oboch stranach bez gatiek, darmo na izbe napisane zakaz navtev na izbach boli nasackovany vsetci, takze hodinu az dve som nemohla na wecko. Chvalabohu ze sa potom uvolnil nadstandard.citila som sa tak nejako ponizene. Ale akonahle vytiahli drenysom lietala jaak sialena:D ale to urobila ta radost ze vsetko dobre dopadlo(vid moj clanok) takze vela zohrava aj osychika ale moje telo je na zataz z operacii zvyknute takze ja ficim kratko po zakroku. Ale zase manzel vzdy povie ze ai to vynahradzam a riesim u maleho aj banality s obrovksym stresom(sponok, kojenie,...)
Tehotenstvo, porod a nasledne materstvo mi do zivota dali nekonecnu pokoru, uctu a toleranciu voci inym zenam-matkam. Namiesto vnutorneho odsudzovania ked niekto nieco preziva a robi inak citim uzas, ako sa zeny vedia s tymto vsetkym popasovat. Znie to mozno ako dake ezo zvasty, ale ja som za to vdacna. Kiez by sme sa vzajomne vedeli lepsie chapat a prejavovat si empatiu, nie sa davat dole.
@wuawua pre mňa je myšlienka na dojčenie smrť. Vážne. Malý bude mať o 3m 2 roky. Chceme druhé bábo. No pri predstave dojčenia mi je na zvracanie. Ja som s tým sekla po 2mesiacoch, keď som dostala 3.zapal prsníka a 3.atb. povedala som že toto nie. A doteraz si búcham hlavu o stenu, preco som toľko trpela. A nie, nepomohla mi ani laktačná. Proste pre mňa to bol horor hororov. Keby máme druhé bábo, som rozhodnutá prísť domov z pôrodnice a nedojčiť. Ta bolesť, nervy, psychicky som bola na Tom na hovno. A keď som s tým sekla, 2 dní depka, že mu nedoprajem materské mlieko a potom som si všimla aký je kludnejsi na fľaške, menej vreští....no vďaka ti bože, za umelé mlieko. A o šestonedelí pomlcim, ja som prerevala 2 mesiace (dojčenie), čistila som sa 4 mesiace! A o mesiac krámy. Takže ja som bola v zúfalstve že až 🤯🙈
@bafka podobné pocity. neulietavam si na tom a ani na sekundu som nemala pocit, že som horšia mama, lebo som kojila asi týždeň. milióny detí boli odchovaných na sunare a žijú - môj mal super imunitu, do troch rokov takmer nebol chorý a cecok je dodnes, hoci má 11. vôbec neviem, prečo z toho stále robia také haló a vtĺkajú ženám ten nátlak, že musia kojiť a musia a musia za každú cenu. proste už mám toho fakt po krk a najmä to, že ženy zúfalé s výčitkami si to ešte zhoršujú a všetci na ne ukazujú prstom... ja idem o chvíľu an druhý cisarák, tentoraz plánovaný a už podvedome cítim, že kojiť nebudem. napísala by som na rovinu, že nechcem, dokonca mi je ten pocit proste nepríjemný, kamoška kojila do 2 rokov a pre mňa je to nepochopiteľné, ale každý robí, ako uzná za vhodné. nikto nemá právo žene hovoriť, čo by mala a nemala. je to jej rozhodnutie a každá robí najlepšie, ako vie. a aby bola preto horšia mama, lebo nekojila, nech idú dakam... aj s tou svojou laktačnou sektou... ženy unavené, zápaly, bolesti, ale hlavne, že okolo "rada starších", ktorá ťa imaginárne "bičuje", že proste musíš a vydrž... och, som na tom rovnako - myšlienka na kojenie mi robí nevoľno 🙂
@miss_pavlova naaaaapodobne. Pre mňa je výslovne choré, dojčiť dieťa staršie ako rok. A na ihrisku som raz stretla ženu,ktorá ešte 5rocnu!!!! Pri tej myšlienke mi je na zvracanie. Ale každého vec. Ja sa do nich nestarám tak nech sa ani ony do mňa. A presne,vtlka sa do žien ako sa musí a musí a potom je žena s nervami v kybli keď to bolí, jej je z toho zle. No ja keď som prestala, malý bol lepší a o mojej psychike ani nehovorím.
Dievčatá som v šoku, že sú také prívetivé odpovede. Keď som začala písať tento blog čakala som kopec hejtu a hádok pod komentármi, ale s každým článkom sa presvedčujem, že to nejak ženy spája a vedia byť k sebe tolerantné. Viď tieto komentáre jedna koji inej je z toho zle, jedna mala zapaly iná s tým hneď tresla úžasné, že ani jeden útok tu nie je 🙂
@bafka presne tak, ani nehovor. keď sa mi prsníky zapálili hneď a on s aprial, myslela som, že ho pudovo odhodím, lebo jednoducho to bol reflex. proste sa to endalo. kvapky mlieka som dolovala 4 hodiny, kríže som si necítila, decko nevidela, lebo niekto ho musel stále držať na rukách, lebo stále vrieskal od hladu, celé dni enspal. keď sa konečne najedol, zjedol ako 3mesačný a zrazu spal 8 hodín, chodili sme ho pozerať, či žije. žiaľ, totoálne unavený, hladný, zaspal. keď som konečne to kojenie ukončila, uľavilo sa mi. ani mlieko mi dokopy nevytekalo, lebo som žiadne nemala. a vlastne mamina bola tá ktorá povedala, že takto sa to nedá, kúpime umelé a bodka. a to bola o generáciu staršia. v živote som nepociťovala, že som zlá zlá matka. nikdy. proste to tak bolo. tisíc vecí je ponižujúcich už počas tehotenstva, pri pôrode a po ňom toľko vecí narúšajúcich vlastnú dôstojnosť a intimitu, žena má čo robiť, aby sa psychicky nezbláznila, nie ešte všade výčitky, že nekojíš. nie, nekojím a čo. pre mňa rovnako - tak veľké deti dojčiť, mne je už len pohľad nepríjemný a občas si až myslím, že ej to choré. ale veď keď to tej žene nevadí, tak ok... nech robí, jak chce.
@kvetinka_andrejka ja jasminu alagič napr. moc nemusím, ale keď v rozhovore u jana krausa povedala, že keď porodila malého, nič necítila, keď jej povedali, nech mu dá pusu, že len pozerala, že nie a celkovo povedala, že sa jej dieťa nezdalo "pekné", že to bolo celé čudné a ona si vlastne msuela zvykať - bola som rada, že to povedala, lebo to sú bežné pocity, mňa udivujú tie oslavné veci aký bol pôrod nádherný a všetko úžasné a vlny lásky a úchvatnosti a všetko dúhové a okolo tancujú jednorožce... tak to v reálnom živote veľakrát nie je, ale podsúvané je, že ak máš také pocity, nie ej to normálne. veľakrát som už hovorila, že také nátlaky na ženy v každej oblasti, až je to xhoré. hento rob tak, cíť sa tak, vyzeraj hentak a podobne. a ty vieš, že to tak neni a si zbytočne frustrovaná. a to, že niekto 2 hodiny po pôrode či cisaráku hádže úsmevy navlečie si šaty s pôvodnou veľkosťou a všetko zvláda s prstom v zadku - ok, teším sa s ňou, ale ja som to nebola a normálna ľudská bytosť to takto určite "nedá". je to veľká fyzická a psychická bublina, ktorá musí odoznieť a chce to čas, je to veľmi veľmi náročné a my sme ženy, máme byť tolerantné, lebo len my vieme, čo to je prežiť to. mužovi nikdy nevysvetlíš ani nikdy nepochopí, lebo to nezažil a neexistujú slová, ktoré by to dokázali opísať tak, aby sa k tmu aspoň priblížili...
napisem len tolko, ze aj jedna zena moze mat kazdy porod uplne iny.. Ja 2x cisarsky a vzdy uplne inak... prvy, celkova anesteza, 4 dni som sa nevedela pozviechat ani poriadne vystriet .. 7 dni mi trvalo, kym som ako tak sviznejsie vedela zist z postele... 3t po som stale nevladala dlhsie stat ( chcela som si uvarit len trapnu krupicovu kasu a nevladala som tych 5 minut stat pri sporaku ) .. von som sla 1x tiez po 3t a aj to len na 10 minut, viac som nevladala. mala som 23rokov.. asi mesiac trvalo, kym som bola ako tak fit....
Druhy cisarsky, 39r, spinal, hned na druhy den nasadenz WOBENZYM pre lepsie hojenie... bolelo to, ale vedela som, co uz cakat, takze som sa snazila cim skor rozhýbat aj cez bolest, vraj to pomaha. OK, chodila som okolo postele, po chodbe, snazila sa vystierat.... vstavanie z postele bolo strasne prve 3 dni... aj som si porevala chvilu.... ale 4 den zrazu velka zmena ! Vystrela som sa, kracala uz svižnejsie, z postele sa mi islo lahsie.... 5 den parada! uplne som svižne kracala vystreta po chodbe akoby nic ! spasovala som, ze mozem ist aj na diskoteku ( bola som schopna robit pohyby bokmi akoze na tanec :D).. brucho sice este trcalo, ale pocitovo super... 7 dni po mi splaslo konecn aj brucho ako tak .... a 13 dni po porode som fungovala, soferovala, vsetko... uplne OK......
Pripisujem to jednaj Wobenzymu a dakujem zan,kto ho vymyselel 🙂 a jednak aj mojmu pristupu, ze som nechcela byt taka citliva ako prvy raz a poevdala som si, ze to musim na zaciatku prekonat a pojde to.. lebo tak mi radili ...
Ale kazdy porod je iny a jedna sa otvori super, dalsia sa potrha a 3 mes si nesadne.. a aj bolest znasame kazda inak.. inak ja dost zle , mna vsetko boli....ale aj tak som to mala vydy inak 🙂
Mne nebolo vôbec nič. Prirodzený pôrod - trval dlho skoro 20 hodín (už silných bolestí) s vyvolávačkou, dieťa 3950 a 51cm. Ale po pôrode mi nebolo vôbec nič.
Na izbu ma síce odviezli na vozíku, lebo som mala vysoké straty krvi tak aby som hneď neodpadla. Ale nepocítila som nikdy žiadnu bolesť ani sekundu. Aj mi nosili nejaké lieky od bolesti na stolček, že keby trebalo mám si dať. V podstate som sa vyspala (som predtým 2 noci nespala) a mohla som ísť domov na bicykli.
Keď malo dieťa 4 mesiace už som bola znovu tehotná.
Druhý pôrod ma ešte len čaká teraz v marci, tak uvidíme .... zas mám rešpekt že to nemusí byť úplne rovnako.
Ale jednoznačne tú pohodu prikladám cvičeniu s Aniballom, bez toho by som bola uplne v prdeli tiež.
Na prvé cvičenie som nevedela vytlačiť obvod 19 cm - strašná bolesť a tiekla krv.
Cvičila som povinne 30 dní, naozaj každý deň, aj krv tiekla často, aj gynekolog ma nabadal cvičiť aj cez krv ak to dokážem.
Posledný deň som dokázala vytlačiť 29,5 cm.
Podľa návodu má sa nacvičiť 30 cm, takže skoro som splnila plán.
A poviem to takto - keď doma v posteli vytlačíte 3x o sebe cca 30 cm guľu bez zranení - môžete SMELO ísť do pôrodnice, lebo viete že na tú hlavu (30-33 cm) ste pripravené a nepotrháte sa. Tie zvyšné CM dorobia hormony počas samotného pôrodu a to že kosti na hlave dieťaťa sa stlačia počas pôrodu na tých 30 cm.
U mna ako deptanie na psychiku bolo mlieko, ktore mi nabehlo hned, prsia ako skaly odsat ani kvapku. Dodnes si ten beznadejny pocit pamatam. Oxitocin v kvapkach moja zachrana. Miesto prsnych vloziek, naskladanu bavlenu plienku 😂. Okrem iného mi pri oboch prirodzenych porodoch opuchli clenky tak bolestivo, ze ani slapky som nemohla obut. Ladova sprcha mi trocha pomohla. Inak sestricky v porodnici boli nic moc, no ku mne boli OK.
Super, ze si si uvedomila co je podstatne a uzivas si babätko. A ktora to uz 2 hodiny po cisarskom chodila? Ukaz mi taku. Ze media pisu o takej? Tak to je cista hovadina. Ja mam 2 sekcie za sebou, jeden v spinale a druhy v celkovej. Bolest bruska velka tak ci onak. Postavila som sa s pomocou po 2 dnoch 😥
Aj ja som bola tucna, ale zacala som po 3 mesiacoch makat/cvicit+ kojenie = som fit
Myslim, ze kazda z nas ma horsie aj lepsie dni, lebo je to narocne, to je jasne, ale mame na to pravo. Telo sa potrebuje zotavit a hormony upokojit. To je take zenske.
Pamätam si este ked Boris Kollar zil S Häringovou a bola tyzden po porode s nim na plese v opere. Hovorila ze na nej neostalo ani 1 kg 😂🤣 po porode a pritom mala saty, ktore jej prekryvali brusko.
A rady ostatnych? Kazdy ti povie nieco ine, co jest, nejest, kedy to, kedy hento...materinsky cit je ale silnejsi, ten v ziadnej knihe nanajdes ☺
A tie uzasne fotky mamiciek, to mas ako s instagramom = je to len iluzia o dokonalom svete ludi, ktory neexistuje.
No a nase stare mamy, prastare mamy, zili uplne inak, robili inak, jedli inak takze to nemozme porovnavat. Co bolo dakedy nie je dnes. Zober si co dnes jeme, akym odpadom nas zapad zasobuje. A tiez aku mame pracu a ovela pohodlnejsi zivot 🤷♀️
@kvetinka_andrejka no ja som po pôrode chodila v pohode. Najlepšie, keď ma svokra tri hodiny po pôrode zdrbala, že mi ostalo veľké brucho. Rodila som štyri dni. Nakoniec sme na reverz odišli do inej nemocnice. Tam na príjeme tlak 200 na 120. Preeklampsia. Doteraz ma bolí kostrc, šitie občas tiež a o tom, že mi tlak lieta hore dole radšej ani nepíšem. Tak dúfam, že sa to dá do poriadku. Malý má sedem týždňov.
Dievčatá tie, ktoré nepochipili alebo som to nejasne napísala - ja neviem či chodili 2h po pôrode nemám to ako zistiť ale to je tak hovoria a nie jedna to už je fakt. Je to hlavne doména takých diskusii medzi matkami "a jááá toľkoo aááá jáá viáác". Do súkromenj správy mi píšu niekedy smutné ženy, že dobre že som to napísala. Tak snáď to niekomu pomohlo. 🙂
@kvetinka_andrejka urcite... nerobi si starosti. kto chce pochopi.
Baby ja som bola po cisarskom na druhy den relativne fit,nebrala som lieky proti bolesti,na cisarsky by som sla zase hned ...ale...ja som trpela psychicky,ze nemam mlieko,ze maly stale place...takze to,ze som bola fyzicky na tom velmi dobre,mi bolo aj tak prd platne. Takze ja verim,ze su zeny,ktore sa zotavuji rychlo a dobre...ale tiez nemusi byt vsetko super,ako aj u mna
@kvetinka_andrejka
Ja som ta pochopila velmi dobre. Chcela som ta praveze podporit. Je tvoja vec comu veris. Skoda.
precitala som si vsetky komentare a zeny, fakt klobuk dolu.... osobne nepoznam nikoho, kto by sa po fyzickej stranke spamataval z porodu 6m, ci dlhsie (po psychickej ano), co neznamena, ze tomu neverim, verim, ved preco by si to niekto vymysel. Velmi malo z vas napislo, ze porod bol “pohoda”, a ani neviem, ci to sem napisat, ale musim povedat, ze pre mna boli porody jedne z najkrajsich a najemotivnejsich zazitkov (ano, naozaj a neprehanam!), rodila som 2x prirodzene, prvy porod 6 hodin, druhy 3,5h, samotne tlacenie 3-5min, pri prvom 2 stehy, pri druhom ani skrabanec, po druhom porode som sa citila uzasne a spokojne by som si odkracala domov. A fakt som si mohla obliect rovno svoje oblecenie (tehotenske som mala len 1 nohavice a jedne saty), rovno z porodnice som sla po starsiu dceru do skolky, ucitelky neverili, ze som pred 3 dnami rodila, ani byvaly kolega, ktoreho som po dlhej dobe stretla v obchode. Pre mna sa zacalo tazke obdobie asi tyzden po navrate z porodnice, obe baby poobede zacali plakat/vrestat a ten plac trval az do vecera, kym nezaspali, prve mesiace boli peklo, katastrofa.... A este dodam k tomu kojeniu, starsiu som kojila 3 roky (zaciatky boli tazke, ale za pomoci LP sme to zvladli), a vobec mi to neprislo ako chore, a viete co? dnes ma moja starsia 5r a kamaratkin syn ma 3r a minule ked boli u nas, videl ako kojim mladsiu dceru 1,5r a pytal cicku od svojej mamy a ta mu samozrejme vyhovela a mne sa prehnalo hlavou, jeziiis, taky velky a este pije mlieko a zeny, vtedy mi preletelo hlavou, ze ved ja som tiez kojila do 3 rokov a v tom case sa mi moja mala vobec nezdala na kojenie velka, cize ozaj plati, kto nezazil, nepochopi a ani sa do toho nevie vcitit, ja nikoho neodsudzujem, kazdy nech kona podla svojho svedomia a nedavam ani nevyziadane rady 🙂
@nanka3 ja ti to všetko verím 😍 teším sa že si to tak mala. Ja fakt ešte dva roky po pôrode chodím na rehabilitáciu panvového dna inak by som nedala sex ani šport nič. Ale zhrnula som to do pol roka potom to už nebolo až tak hrozné
Baby ako tu vsetko postupne citam, az mi je do placu :( ja som to mala tiez tazke...
Môj prvý pôrod nebol najlepší, mala som dosť strach s tej mega bolesti nakoľko ma napichali aby to išlo skôr, plus tlačenie skoro 5 kg dieťaťa.. Ubolena zašitá.. Ani sadnúť, po ležiačky ma museli previezť z pôrodnej sály ma izbu.. A preto musím vychváliť jednu super vec a tou je anibal. Pred druhým pôrodom som začala cvičiť s týmto balónikom, podstivo som nacvičila veľké cm a ten druhy pôrod sa nedal porovnať s prvým! Veľa spravilo aj to, že to išlo samé bez napichania, nemala som tak strašné bolesti, ale hlavne som vedela vďaka balóniku ako tlačiť a zasa takmer 5 kg dieťa vyšlo zo mňa von bez jediného stehu! Takže vďaka tomu som fakt mohla 2 hodiny po pôrode ísť robiť tie pirohy 🙂
@kvetinka_andrejka Ja mam za sebou 3 sekcie a neviem povedať ktorá bola horšia. A ze po 2 hodinách chodiť nielenže nie je možné, ale po 2 hodinách som si ešte ani nohy necítila. Po 3sekcii som mala revíziu čiže znovu otvoriť, vyčistiť a zasit. O pridružených problémoch nehovoriac. Čiže u mňa jedna veľká katastrofa. 😱
Super článok 🙂 pobavilo, aj keď pôrod ma ešte len čaká aspon viem realne čo môžem očakávať 🙂 👍
@matkalepisova nebehali hned po poli,mozno výnimka alebo take co uz mali 10deti.Prave sa velmi dodrzovalo 600nedelie a matke pomahala matka ,sestry a pod.Dieta nosili len na kojenie,navarili,starali sa o mladsie deti.Zena lezala v kute izby aby mala klud a zotavovala sa.
Cela zmena zacala po vojne,kedy muzov bolo malo,tak hrde zeny rychlo makat.....,ale to je na dlhe pisanie🤔
Takze klud,sme ovela silnejsie nez si myslime😘
Začni písať komentár...
Super...