Mama v kancelárii - pozri mami aký pipík -musel mi s tým zavolať do práce

Vraciame sa všetci do kancelárie. Všade zaznelo hurá, len matky boli ticho. Na tom meetingu to bolo cítiť aj bez obrazu. Bolo to také tiché hurá, že konečne idem medzi dospelých ľudí aj keď po mesiaci ich budem mať po krk, ale každá matka (čiže menšina) namiesto radosti úž plánovala harmonogram ako to zvládnuť.

Moje plány neboli nejako veľmi komplikované. Presunula som všetky tričká na kojenie do zadnej časti skrine, hoci bol plánovaný priamy let do koša (jasné, že toho na oblečenie pff eko-sreko ponad všetko). Vyskladala som si kombinácie oblečenia  na celý týždeň a hor sa na nákupy. Moja sestra pracuje v celkom dobrom obchode len škoda, že ďaleko. Miluje klientky typu matka sa vracia do práce určite jej srdce plakalo, že ma nemohla vybaviť ona sama. Aby som to uviedla na pravú mieru – neznášam nakupovanie oblečenia! Prešla som sa vo vyťahanom tričku po obchodnom dome a šla som tam, kde vo výklade mali moje farby. Celá šťastná som našla predavačku, ktorá mi chcela poradiť. Vravím jej „vraciam sa do práce potrebujem celú novú skriňu, mám rada také farby, materiály a toto nie“. Vrátila sa s kopou oblečenia presne takého ako som nechcela. Reku, možno som sa zle vyjadrila. Ale bola milá. Už som mala vybrané, keď mi oznámila, že ona tiež neznáša nakupovanie oblečenia. Trošku ma šokovala, trošku som aj váhala či mi poradila dobre a nesmelo som odložila väčšiu časť oblečenia a poslala sestre fotky. Tá sa teda vyžila v tej roli 🙂 Aj hej noo…. čakala som, že to bude ako Preety Woman, že chcem tu utratiť veľa peňazí tak sa snaž a prines to naj! Ale… Nie som Julia Roberts, škoda…

Nastal ten deň…Prišla som do kancelárie, kde bolo už veľa zbehlých nováčikov, odsledovala som si postavenie všetkých a rozložila svoje veci. Bolo dosť zábavné sledovať ako sa tvorí štruktúra v tíme a uvedomiť si, že nič sa od školy nezmenilo. Jeden je vždy ten, ktorý vie všetko a ľudia by ho nemali radi, keby to všetko nevedel, ale on pozná šéfa tak sa treba kamošiť.  Menšie primadóny pri veľkej primadóne, ale nemajú ešte také postavenie ako ona, tak len bežia okolo nej, keď ide do kuchyne. Chýbajú im iba také metly aby jej zametali chodník pred nohami ako na curlingu. Super chalani čo majú napeckované kompy a hrajú do rána a potom my – RODIČIA.

Po týždni som už vedela koho z nich by som na návšteve pohostila starou čokoládou s bielym povlakom a tými keksami čo doniesla teta, ktoré už mesiace nikto nechce. Ale školím sa, aby som to po sebe nedala poznať. Vďaka za tento blog vyhodím tu svoje zlé ja. Po týždni som si našla pár pomocníkov, ktorí sa „zázračne“ preriedili po tom čo zistili, že som mama a k tomu nie samotná  😀  a ešte aj šibnutá čo spieva dieťaťu do telefónu, keď doma plače za mamou.

Vytvorili sa tak pekné rodičovské skupiny, kde si vymieňajú papučky, kde diskutujú, že po tomto pôrode idú na podviazanie a pre istotu aj precviknutie u druhej polovičky, kde hovoria o tom ako sú radi, že prišli do kanclu si oddýchnuť. Multitasking ešte neovládam skôr multichaos a sústredenie na 10vecí po 3 % ale patrím niekam, supiš.

Teraz už len čakám na vytváranie nových párikov a eventuálne srdcové záležitosti. Každopádne veľmi sa teším, že môžem byť súčasťou tohto môjho „sociálneho projektu“ hoci mi každý deň do práce na kameru volá zaplakané trojročné dieťa, ktoré na všetko hovorí ňe! Alebo „pooozri mama aký zlatučký a ja vravím áno si zlatučký počúvaj doma a on dodá aký zlatučký mám pipík – samozrejme ukazuje“. Áno patrím do skupiny, ktorá na všetky stretká po práci hovorí „nemôžem možno nabudúce“ a nikdy nepôjde alebo ak tak na vianočný večierok v čase práce alebo tej čo nechodia do fitka lebo škoda času, tak aspoň sa vraciam na bicykli domov – teda rodičia. Jediná potešujúca vec je, že už nemám tričká premočené od mlieka so zipsami na “prevetranie” 😀

----------------------------------------------------------------------------------

Ne-denník matky outsiderky a jej myšlienok, ktorý si môžeš prečítať 😉.... ak chceš

Ospravedlňujem sa ak článok nie je celkom gramaticky a štylisticky správne napísaný a bolia Vás z toho oči :D chcela by som byť v tomto smere ideálna, ale je tu jeden problém - som lenivá na učenie. Tak ak bude niečo čo Vám vypálilo oči, tak to prosím napíšte do komentára, nech sa poučím ja a možno aj čitatelia 🙂

Dobrá rada: tento článok si prečítal/a dobrovoľne, ak to bola pre teba strata času, netrať ho ani na písanie komentára.😉 Prajem pekný deň

Zdroj FB: Mama Outsiderka- sarkastické pieskovisko

https://www.facebook.com/MamaOutsiderka