"Krátky príbeh" o (konečne) spiacom dieťati
Vstávam o 8 a hneď viem, že ma čaká ťažká úloha. Nabiť denný program aktivitami tak, aby malý šiel spať iba 1x a najlepšie 12-14. Celý deň makám ako blázon a to dieťa nič! No totálne nič.
16sta trie oči vravím si skvele ideme spať aspoň na 40 min, lebo o 17stej ide autobus na našu hudobnú.
16:15 zvoní zvonček (M zadal kód na zvončeku). Malý si v tom momente sadá a pozerá na mňa štýlom „a ty mu akože nejdeš otvoriť“ „tata-tata“. Ešte stále sa nevzdávam a uspávam ho ďalej.
16:30 zaspal..... (uff) ... rýchlo sa obliekam a posunkami sa dohadujem s M čo a ako urobíme. Pomaly ho prekladám do kočíka v špinavých veciach lebo som ho zabudla prezliecť. Prebúdza sa do frasa – znovu ho uspávam (a tak ešte 5x). Dobre.... N je v kočíku a M potichu obúva ponožky. Dôvod? Veď viete ten lepkavý zvuk trošinku spotených nôh, za ktorý by ste niekomu najradšej prehryzli tepnu – ale iba v tom momente. Ja červená na ksichte už sa mi zlieva fasáda ukazujem na hodinky, ktoré nemám na ruke, že „helouuuu čas sa kráti“ „aaa mimochodom klipkaj očami trošku tichšie“. V ponožkách mi pomohol zniesť kočík z 11. na 10 poschodie (výťah je až od 10 debilita aaach)
16:45 stojím pred výťahom a vnútorne sa upokojujem „to zvládneme ešte je čas fúúú“. Vchádzam do výťahu a schválne rozkladám mega striešku nášho snapa, aby sa zdal väčší a stojím v strede – hej presne tam kde je to sklo a ľudia nakukujú dnu. Všetko preto, aby som umelo vyplnila priestor výťahu a tým vyplašila potenciálnych susedov do spoločnej cesty výťahom. Držím kabelkou ten sprostý reproduktor, aby nezobudil malého (načo to komu je?!)
8. POSCHODIE: stoja 3 osoby s nadváhou ale na moje zhrozenie majú celkom odhodlané výrazy tváre. Vravím si to snáď nie, čo nemajú okuliare? Otvorili dvere a komentujú „aaaaa to radšej počkáme“ si vravím degeš zatváraj dvere zostalo mi pár minút......ideme ďalej sami
6. POSCHODIE stojí pán s giga nadváhou ale on už vie, že v tejto situácii musí ustúpiť a ukazuje, že nejde...... znovu ale musím držať kabelkou ten sprostý reproduktor............Vravím si nie no narodila som v piatok 13ho 100% ma ešte niekto zastaví a mňa už porazí.
1. POSCHODIE for fuck’s sake kto potrebuje výťah na 1tku? Už mi skutočne ide hlava vybuchnúť. Stojí tam ženská, ktorá div sa svetu znovu má giga kufor áááále niéééé táá má odvahu, nakukuje či sa zmestí, si myslím „bože už stačí“. Otvára dvere s kyslým ksichtom a niečo dristá pod nosom. Zatvorila!!!! Pozerám na hodinky 16:55 no aby to šlak trafil za 4 minúty autobus.
MEDZIPOSCHODIE Vravím si ok to dáme zastávka j blízko. Aáááááále čo náhle po schodoch schádza tá týpkyňa s giga kufrom (zadkom). Blíži sa k nám, otvára dvere (ja jej ukazujem tichooo tichooo) a tá na plnú hubu „potrebujete pomôcť?“ Si myslím nie ty krava a ty nepotrebuješ náhodou mikrofón? Trepem tým kočíkom, aby sa nezobudil. Ona znovu otvára ústa a ja jej cez zuby hovorím „tichooooo“ a ona „naozaj nepotrebujete pomoc?“.....V tom momente som cítila akoby som žila na planéte debilov. Pozrela na mňa krivo s tým „pffff“ vo výraze a vyšla krútiac tým kufrom.Musela som vyzerať ako psychopať :D
Vzala som ten kočiar vediac, že mám iba minútu a vybehla som zo vchodu po schodoch s kočíkom v rukách /naozaj v rukách., lebo sú tam ďalšie schody....predstavte si tie ksichty ľudí, ktorý nechápali prečo bežím červená s kočiarom.................ááááá tu pada bumccccc!!!!!!
Autobus mi odišiel pred nosom a ja som už vedela, že nestihnem...Nahromadila sa vo mne taká zlosť, že som sa rozplakala na ulici ledva som dýchala (pochopí iba mama, ktorej dieťa nespalo celý deň a noc leda bolo🤭). Vzala som mobil zavolala M a v tom stave som vzlykala a híkala do telefónu, že všetkých vyzabíjam. Počula som iba „nič moječko spokojne ja Vás odveziem autom len neplač na ulici prosím“.
Zachránil situáciu, ale museli sme malého zobudiť a presne to som nechcela, preto mal byť autobus kde perfektne spí.
A tak sa z mamy, ktorá chcela mať ideálne načasovaný deň stala mama zrelá na prášky :D
Ospravedlňujem sa ak článok nie je celkom gramaticky a štylisticky správne napísaný a bolia Vás z toho oči :D chcela by som byť v tomto smere ideálna, ale je tu jeden problém - som lenivá na učenie. Tak ak bude niečo čo Vám vypálilo oči, tak to prosím napíšte do komentára, nech sa poučím ja a možno aj čitatelia 🙂
Zdroj FB: Mama Outsiderka- sarkastické pieskovisko
Odporúčame
Začni písať komentár...
