KRÁSNE NAPÍSANE 👏

Vytráca sa z nás ľudskosť...

...Zvykli nám hovoriť, aby sme sa zamerali hlavne na seba. Svoju budúcnosť, svoje šťastie, svoje záujmy,…popri tom sme zabudli, že nežijeme sami. Prestávame vidieť ľudí okolo seba. Zameriavame sa hlavne na svoj odraz v zrkadle. Vidím ľudí, ale nie ľudskosť. Tá sa pomaličky vytráca.
Dnes je oveľa dôležitejšie EQ ako IQ. Čiže náš emocionálny kvocient. Schopnosť vcítiť sa do toho druhého. Porozumieť jeho správaniu a emocionálnym prejavom. Súdiť situáciu, v ktorej sme sami nikdy neboli, je občas veľmi náročné. Alebo skôr nemožné. Ale čím vyššie EQ máš, tým sa dokážeš viac ku človeku priblížiť. Najlepšie dokážeme pochopiť tých druhých, ak si sami prejdeme tým, čím si museli prejsť oni. Až keď budeš kráčať v topánkach niekoho iného, vtedy môžeš povedať, že ho naozaj poznáš.
Ľudia väčšinou vedia lepšie, ako by si mal žiť a ako by si sa mal zachovať v rôznych situáciách, ale nikto sa ťa nepýta, aké si mal možnosti. Keď sa v nich niekedy sami ocitnú, zrazu sú bezradní alebo sa zachovajú mimo svojich vzorcov a názorov. Vždy je ľahšie všetko posúdiť a ohodnotiť, ak sa ťa to netýka. Na cudzie problémy máme vždy riešenia, ale na svoje vlastné takmer nikdy.
Mali by sme byť vďační za chvíle, ktoré nás učia byť stále ľuďmi. Chvíle, ktoré otvárajú naše oči aj srdcia a niekedy prevrátia náš rebríček hodnôt hore nohami. Na začiatku to vždy vyzerá ako nezvládnuteľná prekážka, ale na konci sa stáva z toho pre život dôležitá lekcia. Taká, ktorá nás vyformuje opäť do ľudskej podoby. Niektorí lietajú príliš vysoko a myslia si, že nad nich niet. Znesie ich na zem, aby sa konečne prebudili. Pretože nikdy nie si nič viac, ale ani nič menej ako ktokoľvek iný. Raz sa budeme čudovať, keď nás predbehnú tí, ktorých sme najviac podceňovali. Pretože srdce robí človeka človekom.
Možno si niekedy potreboval objatie, pochopenie alebo si potreboval cítiť, že si milovaný. To potrebuje asi každý z nás. Práve v týchto momentoch sa dobre pozri okolo seba. Všímaj si ľudí, ktorí to tiež potrebujú. Koľkí prechádzajú niečím podobným. Niektorí sa cítia, že sú na tomto svete úplne sami alebo sa cítia byť nepotrební. Skús dávať pocítiť ostatným ľuďom, že si tu pre nich a že nie sú sami. Pomôžeš im a niečomu ťa to naučí. Alebo si možno niekedy potreboval lásku. Potom dávaj lásku. Dávaj druhým pocítiť, že sú milovaní a sú potrební. Možno to bol úsmev. Úsmev, ktorý spravil tvoj deň krajším. Usmievaj sa viac na ľudí. Denne každý z nás stretáva samé zamračené tváre. Sama viem, ako mi niektorí ľudia svojím úsmevom zlepšili deň. Boli mojím slniečkom, keď som mala zamračené.
Občas je to naozaj ťažké. Ale aj keby to bol iba jeden jediný skutok, tiež to veľa znamená. Možno nie pre teba, ale pre toho druhého áno. Tvoja kvapka v mori tiež tvorí oceán. Nezabudni na to.
Janka 5. októbra 2016