Chcem len upozorniť žienky, ktoré šiju z látok s tematikou Frozen, Cars, Labkova patrola, Šmolko, Mickey Mouse, Máša a medveď atd. tieto látky su licencované nie je možné ich používať pre komerčné účely tzn. na predaj výrobkov ušitých z týchto látok inej osobe .....tieto látky sú určené pre vlastnú potrebu - šitie veci pre seba.
vid. info aj tuto v eshope k latke
https://www.domlatok.sk/tovar/bavlna-cars-licen...
Inač riskujete pokutu......

Toto je život......
Robte to, čo máte radi, a často.
Ak sa Vám niečo nepáči, zmeňte to.
Ak sa Vám nepáči Vaša práca, odíďte.
Ak nemáte dostatok času, prestaňte sledovať televíziu.
Ak hľadáte lásku svojho života, prestaňte. Bude na Vás čakať, keď začnete robiť veci ktoré milujete.
Prestaňte analyzovať, všetky emócie sú krásne.
Život je jednoduchý.
Keď jete, oceňte každý posledný kúsok.
Otvorte svoju myseľ, náručie, a srdce novým veciam a ľuďom, Spájajú nás rozdiely.
Opýtajte sa ľudí, aké sú ich vášne, a zdieľajte svoje sny s nimi.
Cestujte často, to že sa stratíte Vám pomôže nájsť samého seba.
Niektoré príležitosti prichádzajú len raz, chopte sa ich.
Život je o ľuďoch ktorých stretnete, a veciach ktoré s nimi vytvoríte, tak choďte von a začnite tvoriť.
Život je krátky. Žite svoj sen, a prejavte svoje vášne.

Vytráca sa zdravý úsudok? Syndróm mamy odtrhnutej od pôvodnej rodiny a reality ..........
https://najmama.aktuality.sk/clanok/276817/synd...

"To, čo dieťa nedokáže povedať rodičom do očí, im hovorí chorobou", tvrdí lekár Jan Hnízdil....

https://svetevity.sk/zdravie/953623-to-co-dieta...

PRAVDA

Monika Kozelova
6. februára, 0:09

Keď som mala 6 mesiacov, mama ma dala do jasličiek a vrátila sa do práce.
(Dnes by, chudera, bola za krkavčiu mater)
Každý boží deň ma "vyhadzovala" von na dvor hrať sa s deťmi. Chleba s masťou do ruky, jablko a nazdar.....
Nekúpila mi hneď všetko, čo som chcela, každú jednu vec som si musela zaslúžiť.
Keď som nepozdravila susedku, dala mi takú poza uši, že sa mi v hlave zahmlilo.
V autobuse som musela pustiť každú babku, tehotnú a chorého človeka, inak bola "odmena" rovnaká, ako v prípade nepozdravenia.
Odvrávať mame som sa pokúsila len raz - prvý a posledný. A raz otcovi a to bolo ešte horšie.
Už od prvej triedy ZŠ som musela chodiť do potravín pre mlieko, maslo a vianočku a vodiť mladšieho 4-ročného brata do škôlky. A musela som každý víkend vysávať, utierať prach a keď mama nestíhala, aj umývať riady.
V reštaurácii sme museli s bratom sedieť slušne, spôsobne pri stole. Neexistovalo, aby sme po reštaurácii lietali s krikom popod nohy ostatným stolujúcim, rozlievali po stole malinovky a ohadzovali sa hráškom. Tatko by nám spravil zo zadku rešeto.
Žila som v športovej rodine a tak sme s bratom od malička museli chodiť na tréningy a športovať. Nie nebola odpoveď.
Keď som v škole odvrávala učiteľke a robila zle, tatko mi naložil, až ma zadok bolel. Nie, ani raz nebol vynadať alebo sa vyhrážať učiteľke, aj moji rodičia dostatočne chápali, že to JA som neposlúchala. Nie učiteľka...
Do školy ma nevozili, kúpili mi električenku. Vraj ma vedú k samostatnosti.
Na telocvik som chodiť jednoducho MUSELA. Nikdy mi žiadne ospravedlnenky nenapísali. Neustále mi opakovali, že aj vďaka telocviku zo mňa niečo bude a že hlavne budem zdravá. A menzes nebola výhovorka pre nikoho, akurát pre jednu z mojich spolužiačok, ale tá ho vždy tri dni preležala na infúzkach. Vyhovárať sa na soplík a bolesť hlavy som radšej ani neskúšala.
Na obedy som chodila do školskej jedálne. A vôbec nikoho nezaujímalo, že nemám rada pľúcka na smotane a šalátovú polievku. Čo mi naložili, to som zjedla, lebo aj v tom tanieri som videla otcovu nasratú tvár. Nevarili nám bio ani raw, napriek tomu nikto v triede nemal histamínovú intoleranciu, alergiu na lepok, ani na mlieko. To bol asi čistý zázrak! MOžno vo vedľajšej niekto mal, ale to fakt neviem.
Všetci sme boli zdraví (výnimka potvrdzovala pravidlo), neboli žiadne chrípkové epidémie a masové uzatváranie škôlok a škôl sa nekonalo. Akurát raz, aj to boli uhoľné prázniny, lebo prišla fakt riadna zima a nenasypalo nám pol metra, ale rovno meter a pol snehu. Ježiš, to bola radosť!
Keď niekto dostal v škôlke osýpky či kiahne, či čo to bolo, všetky ostatné mamičky chodili k pacientovi na návštevu s deťmi, aby to mali čím skôr za sebou. Aj ja som bola na návšteve s mamou. Tri krát, kým som ich konečne dostala.
Školské lekárky nás nevypisovali na péenku vždy, keď sme si prišli zavzdychať, že nás niečo bolí, tie v sekunde vedeli, že sa chceme uliať. A ešte to aj nahlásili rodičom, takže sme to doma schytali tak, že sme si deň nesadli. A hneď sme boli zdraví! A keď niekto fakt dostal nejakú chrípku, trvalo to týždeň, a do školy nás hnali piatou kozmickou.
Ihriská sme mali pod barákom. Naši tatkovia nám dokonca každú zimu postavili klzisko. Rovno pod oknami. Hrali sme sa, kričali, smiali sa a NIKTO zo susedov s tým nemal problém. A to neboli ani plastové okná...
Nikto v paneláku nemal problém s oslavami narodenín, menín, opravami bytu, kachličkovaním u susedov, psíkom v domácnosti, kanárikmi, cvičením na klavír, umývaním schodišťa a odkladaním topánok pred dverami. Pochopíte to ???
A sťažovať sa na električky, autobusy a podobné chobotiny potrebné k životu v meste nás fakt nenapadlo. A to nám pod oknami ešte pristávali vrtulníky s pacientami smerujúcimi do Ružinovskej nemocnice.
A keď sa chalani pobili na dvore, normálne nikto nevolal policajtov! Ani sociálku. Vyprášili im doma nohavice remeňom. Každému jeho vlastný tatko. Alebo mama. Aby si to zapamätali.
Nemali sme mobily, takže sme sa doma museli hlásiť presne načas. Kriste, to bolo čoro-moro, keď sme došli neskôr!
Na zápal hrdla sme dostávali zmrzlinu, na svalovicu acylpirín, na kašel cibuľový čaj, na odreniny žltý zásyp a na vyvrtnutý členok octanový obklad.
Čo toto bolo za detstvo!
JA NORMÁLNE PREMÝŠĽAM - AKO SOM TOTO MOHLA PREŽIŤ ??? ‍♀️‍♀️‍♀️‍♀️‍♀️‍♀️‍♀️

P.S. Zase vôbec ma nemlátili denne hlava-nehlava za všetko, tak si to nevysvetľujte po svojom, ako keby nás naši rodičia nemali radi. Práve naopak Ale občas som si fakt zaslúžila, uznávam A brat tiež!

Testujeme SUPER balíček z DM #test_dm20 a #recenzia

Čo nás, handmade tvorcov, mrzí?......... https://svadobnejedinecnosti.sk/blog/zo-zivota/...

Úžasný darček pre deti, ktoré radi maľujú......

Bavlnený úplet s obrázkami na vymaľovanie.
Perfektný na vymaľovanie fixkami na textil (možnosť dokúpiť - cena fixiek na textil 6farieb 2€).
Vymaľujte si z neho ušité tričko, šaty, nákrčník, čiapku alebo legíny podľa svojej fantázie a vytvorte si svoj vlastný model....... vecičky vám ušijem (ceny pošlem v správe) čiže úplety nie sú na predaj ale na moju tvorbu

V ponuke mám aj bavlnené úplety:
- obrázky Spinner (Zloženie: 94% bavlna 6% elastan)
- obrázky Food (Zloženie: 94% bavlna 6% elastan)
- obrázky Ryby (Zloženie: 94% bavlna 6% elastan)
- Príroda (Zloženie: 90% bavlna 5% elastan 5% viskoza)

Prať na 40 °C, nesušiť v sušičke.

Príjemné a veselé maľovanie.

Sťažnosť na Európske spotrebiteľské centrum ohľadom eobuv.sk Nedala som sa a riesila to cez Európske spotrebiteľské centrum v SR a po dvoch mesiacoch (oplatilo sa cakat) mi dnes prisla odpoved z ESC:

Vážená pani Úporská,

Naši partneri v Poľsku nás informovali, že predávajúci súhlasí s návrhom na mimosúdne ukončenie Vášho sporu, v nasledujúcich dňoch objednajú kuriéra, ktorý od Vás vyzdvihne tovar a po prevzatí tovaru Vám následne vrátia platbu.
Po vrátení platby, nás za účelom uzavretia prípadu informujte.

Radím aj ostatným netreba sa vzdávať a hlavne sa nenechať odbiť

Super song

...... o to viac sa mi páči lebo klip k piesni bol natočený v mojom rodnom kraji a deti v klipe sú rozkošné .....deťúrence našich známych

Vždy som bola presvedčená že ADHD je vymyslená choroba....a je to tu:
http://www.svetkolemnas.info/novinky/zdravi/137...

Takým to odpadom krmíme naše deti.....
http://grinder.sk/velky-test-susenej-stravy-pre...

Čo je MCPD
- chemické zlúčeniny monochlópropandioly vo voľnej aj viazanej forme
- vznikajú ako nežiaduce produkty pri výrobe a spracovaní rastlinných olejov
- považujú sa za rakovinotvorné látky, ktoré vyvolávajú neplodnosť u mužov
- tolerovateľná denná dávka (TDI) je 0,8 mikrogramu na kilogram telesnej hmotnosti
- obsah týchto látok v sušených detských mliekach sa prepočítal na dennú dávku výživy, ktorú odporúča výrobca na obale
- pri vyhodnocovaní odborníci predpokladali, že ročné dieťa podľa rastových grafov Štátneho zdravotného ústavu váži 9 kilogramov

UPOZORŇUJEM !!!
Ak niekedy zakúpite vaším deťom v tomto shope: www.eobuv.sk, dajte pozor aby v nich vaše dieťa nebehalo 3mesiace - spôsobí to čuduj sa svete opotrebovanie, nedajbože nech sa mu nespotí noha (automaticky predavajúci vníma prepotenie aspoň podla jeho vyjadrenia k reklamácii, že topánka / sandála bola premočená čo sa v lete asi v teple stava ....Nadmerné nosenie spôsobilo opotrebovanie obuvi (sandál) preto sa vnútorná stielka odlepila od podrážky a predajca a ani výrobca s tým nič nemajú
Ďakujem www.eobuv.sk už aspoň viem že Vaša detská obuv neslúži na nosenie, ale iba na ukážku- výstavu vo vitríne.
3 mesiace nosené 2 sandále (2x40€) za 80€ môžu isť do koša

KOMENTÁR Jozefa Banáša:

Namiesto "Domu detí" postavíme "Kidhouse", prvá slovenská krčma v Bratislave sa volá "First Slovak Pub", už nemáme úroveň, ale level, prekvapenie nevyjadrujeme lasicovským fíha, ale čudným zvolaním wow, nie sme vyrovnaní, ale kúloví, nemáme prínosy, ale benefity, namiesto úveru je kredit, nekontrolujeme, ale čekujeme, nákupné strediská nahradili šopingcentrá, nechali sme si vziať Karkuľky, Lomidrevov, Valibukov, Šípkové Ruženky, Jankov Hraškov a nahradili sme ich Mekgajvermi, Mekkvínmi, Barbinami, Šrekmi, Alfmi, zákony v Národnej rade slovenskej republiky (sic) už netvoríme, ale kreujeme, namiesto súhrnu správ máme hedlájny, gazdovský dvor sme nahradili farmou a a z neznámych dôvodov sme sa zbavili slovenského roľníka a namiesto neho inštalovali farmára.
Pokiaľ žije jazyk, žije aj národ, ak jazyk umrie, umiera aj národ a s ním aj jeho duch. Človek bez koreňov má viacero výhod – nemá sebavedomie, hrdosť, je manipulovateľný, ovládateľný, nerepce, poslúcha, drží hubu a krok a "maká".

KRÁSNE

Ženy potajomky plačú, nepriznajú, že sú unavené na smrť.
V sobotu vstanú a ešte v pyžame začnú upratovať.
Sú ženy, ktoré nikdy nad tým necítia zlosť.
Sú také, ktoré po desiatich hodinách práce
odchádzajú na nákup do obchodov.
Pripravujú večeru. Učia sa s deťmi.
Starajú sa o domácich miláčikov.
Sú to ženy, ktoré hovoria, že nemajú strach.
Nevzbudzujú obavy u tých, ktorým dávajú všetko.
Byť doma každý večer je ich povolaním.
Sú ženy, ktoré hovoria, neboj sa.
Nemajú obavy, vzdať sa všetkého.
Nevytvárajú obavy u druhých.
Byť doma každý večer berú ako poslanie.
Sú ženy, ktoré sú stále v pohotovosti.
Aj uprostred noci.
Dokážu ísť aj do neznáma.
Nežiadajú zľavy ani odporúčania.
Sú to samostatné ženy na staniciach života.
Tie, ktoré ukrývajú peniaze do tajných zásuviek, na horšie časy.
Aj na dni krehké, kedy budúcnosť sa javí ako nádej v ich svete.
Ženy, ktoré chcú zachrániť tridsať eur, ktoré neminú na odfarbenie vlasov.
A na konci mesiaca pokojne prijmú kompromis prvého priestupku.
Sú to ženy, ktoré z plného pohára odpijú len pol, aby ostalo iným.
Tie, ktoré sú zatvorené doma a tvoria svet pre iných.
Tie, ktoré keď všetci už spia, začínajú prať bielizeň.
A ráno, ráno je všetko nachystané ku použitiu.
Sú ženy, ktoré každú hodinu, celú noc a deň
bežia, sú aktívne, pretože je neustále neskoro.
Ale vždy sú prítomné pri každom míľniku.
Sú silné, pretože chcú také byť.
Vedia dať toľko rád, koľko sa od nich žiada.
Tie isté, ktoré keď prídu von za priateľmi,
majú pocit viny, lebo nie sú s deťmi.
Sú ženy, ktoré svoj čas trávia starostlivosťou.
Tak, že život môže vždy vyzerať ako dobrodružstvo.
Keď budete prechádzať prah svojho domu,
neprehliadnite ich.
Venujte im bozk lásky a objatie, ktoré tak potrebujú.
Venujte im úsmev, aj keď ste unavení.
Pohlaďte ich, aj keď v tmavej noci predstierajú, že už spia.
Keď sú hore, zhromažďujú sny, z ktorých cítiť radosť.
V raňajkových miskách a v ich krokoch, ktoré sa ozývajú domom.
Radujte sa. Máte doma kráľovnú.
Neviete, ako prejaviť vašu radosť a lásku?
Tie ženy majú radi sedmokrásky zo záhrady,
plnenú čokoládu, a obyčajné ďakujem.
A valčík tancujúc naboso v kuchyni.
Sú to ženy a matky z mnohých,
s miliónmi prianí a snov.
Sú darom .... Luigi Pirandello

SUPER článok .... Helikoptéroví rodičia: Problém dnešnej generácie mám a otcov :(
https://najmama.aktuality.sk/clanok/246581/heli...

"Keď nakupujete u malých podnikateľov, tak nepomáhate generálnemu riaditeľovi, aby si kúpil tretie prázdninové sídlo (dom). Pomáhate malému dievčatku, aby mohlo chodiť na tanečnú, malému chlapčekovi, aby dostal tímový dres a mamke a ockovi, aby mohli dať večer jedlo na stôl. Ďakujeme za regionálny nákup."

" Ľudia obetujú zdravie, aby zarobili peniaze, potom obetujú peniaze, aby znovu získali zdravie, potom sa tak znepokojujú minulosťou a budúcnosťou, že si neužívajú prítomnosť, a tak nežijú ani v prítomnosti, ani v budúcnosti. A žijú akoby nemali zomrieť, a potom zomrú bez toho, aby predtým žili. "

KRÁSNE NAPÍSANE

Vytráca sa z nás ľudskosť...

...Zvykli nám hovoriť, aby sme sa zamerali hlavne na seba. Svoju budúcnosť, svoje šťastie, svoje záujmy,…popri tom sme zabudli, že nežijeme sami. Prestávame vidieť ľudí okolo seba. Zameriavame sa hlavne na svoj odraz v zrkadle. Vidím ľudí, ale nie ľudskosť. Tá sa pomaličky vytráca.
Dnes je oveľa dôležitejšie EQ ako IQ. Čiže náš emocionálny kvocient. Schopnosť vcítiť sa do toho druhého. Porozumieť jeho správaniu a emocionálnym prejavom. Súdiť situáciu, v ktorej sme sami nikdy neboli, je občas veľmi náročné. Alebo skôr nemožné. Ale čím vyššie EQ máš, tým sa dokážeš viac ku človeku priblížiť. Najlepšie dokážeme pochopiť tých druhých, ak si sami prejdeme tým, čím si museli prejsť oni. Až keď budeš kráčať v topánkach niekoho iného, vtedy môžeš povedať, že ho naozaj poznáš.
Ľudia väčšinou vedia lepšie, ako by si mal žiť a ako by si sa mal zachovať v rôznych situáciách, ale nikto sa ťa nepýta, aké si mal možnosti. Keď sa v nich niekedy sami ocitnú, zrazu sú bezradní alebo sa zachovajú mimo svojich vzorcov a názorov. Vždy je ľahšie všetko posúdiť a ohodnotiť, ak sa ťa to netýka. Na cudzie problémy máme vždy riešenia, ale na svoje vlastné takmer nikdy.
Mali by sme byť vďační za chvíle, ktoré nás učia byť stále ľuďmi. Chvíle, ktoré otvárajú naše oči aj srdcia a niekedy prevrátia náš rebríček hodnôt hore nohami. Na začiatku to vždy vyzerá ako nezvládnuteľná prekážka, ale na konci sa stáva z toho pre život dôležitá lekcia. Taká, ktorá nás vyformuje opäť do ľudskej podoby. Niektorí lietajú príliš vysoko a myslia si, že nad nich niet. Znesie ich na zem, aby sa konečne prebudili. Pretože nikdy nie si nič viac, ale ani nič menej ako ktokoľvek iný. Raz sa budeme čudovať, keď nás predbehnú tí, ktorých sme najviac podceňovali. Pretože srdce robí človeka človekom.
Možno si niekedy potreboval objatie, pochopenie alebo si potreboval cítiť, že si milovaný. To potrebuje asi každý z nás. Práve v týchto momentoch sa dobre pozri okolo seba. Všímaj si ľudí, ktorí to tiež potrebujú. Koľkí prechádzajú niečím podobným. Niektorí sa cítia, že sú na tomto svete úplne sami alebo sa cítia byť nepotrební. Skús dávať pocítiť ostatným ľuďom, že si tu pre nich a že nie sú sami. Pomôžeš im a niečomu ťa to naučí. Alebo si možno niekedy potreboval lásku. Potom dávaj lásku. Dávaj druhým pocítiť, že sú milovaní a sú potrební. Možno to bol úsmev. Úsmev, ktorý spravil tvoj deň krajším. Usmievaj sa viac na ľudí. Denne každý z nás stretáva samé zamračené tváre. Sama viem, ako mi niektorí ľudia svojím úsmevom zlepšili deň. Boli mojím slniečkom, keď som mala zamračené.
Občas je to naozaj ťažké. Ale aj keby to bol iba jeden jediný skutok, tiež to veľa znamená. Možno nie pre teba, ale pre toho druhého áno. Tvoja kvapka v mori tiež tvorí oceán. Nezabudni na to.
Janka 5. októbra 2016

SUPER ČLANOK
http://podpormeremeslanaslovensku.sk/slovenski-...

Ako tvoriť ceny za vlastnú prácu alebo robíte zadarmo ?????
http://podpormeremeslanaslovensku.sk/ako-tvorit...

„radšej zákazku zrušiť pre nedostatok času, ako naháňať zákazníka na poslednú chvíľu, prípadne pod cenu“

SUPER článok- Obludný kruh cenotvorby. Najprv najlacnejší, po čase prichádza vytriezvenie
http://marekstrba.sk/obludny-kruh-cenotvorby-na...

Na základe včerajšieho príspevku ohľadom POŠTOVNÉHO, ktorý som sem včera dala som bola dnes kontaktovaná spoločnosťou www.depo.sk.
Možno ste už o nich počuli........ a bola mi ponúknutá služba odosielania zásielok cez ich spoločnosť a to za poplatok 1,20€ (akcia) Zásielky ŠTANDARD do 6 kg (listy a balíky sú poistené)
-maximálny rozmer jednej hrany zásielky: do 75 cm
-maximálny súčet rozmerov všetkých troch hrán (v + š + d): do 130 cm

Majú 170 výdajných a o cca.2 týždne aj odberných miest po celom Slovensku a dodanie zásielky je 1-3dni.
Zásielky si na zákazníkov počkajú až 7 kalendárnych dní. Na dodanie zásielky na výdajné miesto upozornia zákazníka formou SMS notifikácie a v posledný deň vyzdvihnutia zásielky i telefonicky.

Milé zákazníčky a budúce zákazníčky, keďže v poslednej dobe ma dosť často žiadate či vám vecičky nemôžem ušiť v cene vrátane poštového, chcem Vás poprosiť aby ste ma o to nežiadali nakoľko tie vecičky šijem-vyrábam ja, mám firmu a s tým spojené aj náklady (materiál, práca, energie atď. ...) ani mne nikto nepošle materiál vrátane poštovného
Je pochopiteľné že mamičky tu na MK ktoré nemajú firmu ale privyrábajú si - šijú môžu mať nižšie ceny svojich výrobkov...... budem rada ak to vezmete do úvahy

....ak kupujete ručný výrobok, nekupujete iba ten. Kupujete aj výrobcov čas a um. Kupujete tisíce hodín, kedy zbieral skúsenosti, učil sa, ako opraviť chyby, ako čo vylepšiť, ako robil všetko od začiatku zasa a znova, lebo učený nik z neba nespadol. Kupujete jeho vrásky, prebdené noci, ukradnuté chvíľky, kedy deti spia, kupujete výčitky svedomia, či to nerobíte na úkor dôležitejších vecí, či rodiny. A kupujete v neposlednom rade jeho lásku a vášeň, bez ktorej by to nerobil.... halintoa (autorka)

Toto mi poslal môj manžel

Príbeh na zamyslenie http://chillin.sk/2017/01/pribeh-na-zamyslenie-...